V nedeľu 11. júla 2010 sa uskutočnila v neveľkom slovenskom meste Trenčín nevídaná udalosť. Na návštevu tam prišiel testovací pilot desiatok bojových stíhacích lietadiel a pilot raketoplánu Discovery v jednej osobe, pán James Dutton. Sprevádzala ho aj jeho manželka Erin. Obaja už pred tým absolvovali cestu do Tokia a Londýna. Tretie v poradí bolo teda mestečko pod hradom, ktorý v dávnych dobách obýval napr. aj Matúš Čák Trenčiansky.Astronaut mal prednášku v miestnom „Posádkovom klube“. Názov je trocha zavádzajúci, ale ide v podstate o kultúrny dom. Posádkový klub sa nachádza v centre mesta.
Príchod astronauta do Trenčína nebol pre verejnosť udalosťou č.1 – tu prevládali festivaly.
Samotná prednáška bola naplánovaná na 14:30. Po krátkom príhovore spoluorganizátorky, ktorý obsahoval viacero otázok, ako „Čo robí americký astronaut v Trenčíne“ alebo „Kto ho tu vlastne pozval“, prišiel na neveľké pódium hlavný hosť spolu so svojou manželkou Erin a ich priateľom pánom Jozefom Abrmanom. Ten poslúžil zároveň aj ako tlmočník. Prednáška mala vlastne dve hlavné časti: komentovanú videoprezentáciu letu STS – 131 a odpovede na divákmi kladené otázky.
Na samom začiatku sme sa však dozvedeli podrobnosti ohľadom toho, čo spája pána Duttona s Trenčínom. V tomto našom mestečku pôsobí istá organizácia s názvom Berea. Je to vlastne kresťanská organizácia, ktorá každoročne poriada rôzne letné tábory. Jej hlavný šéf je práve pán Abrman. V americkom Texase pôsobí podobné združenie, ktorého členom je aj James. Tieto dva celky sa dali dokopy a začali si vymieňať pobyty. Americké deti chodili na Slovensko a tie slovenské zas za more. Spriatelili sa, samozrejme, aj vedúci týchto celkov. Keď Jamesa Duttona nominovali na let do vesmíru, Jozef Abrman mu navrhol, či by si astronaut so sebou nevzal hore nejaké predmety aj zo Slovenska. Ten prikývol a na ISS si zobral tričko s motívom Trenčianskeho hradu, malú slovenskú vlajočku a erb mesta Trenčín. Teraz prijal pozvanie aby aj našincom priblížil život na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
James Dutton predstavuje publiku posádku letu STS – 131, ktorej bol členom
Po tomto úvode sa pozvoľna prešlo na Duttonom komentovanú a Abrmanom prekladanú videoprezentáciu z letu STS – 131. Prípravy na misiu boli veľmi zdĺhavé, trvali približne 15 mesiacov a hlavnou úlohou astronautov bolo doviesť na ISS okolo piatich ton zásob, vedeckého vybavenia atď. Štart raketoplánu Discovery sa uskutočnil 5. apríla 2010. Pri tomto momente James poznamenal, že najväčší strach nemal ani tak zo samotného letu, ako z nepriaznivého počasia. Vtedy by sa totiž musel štart odložiť. Nestalo sa tak a STS sto dridsať jednotka sa stala 33. misiou smerujúcou k ISS. Po rutinných kontrolách tepelného štítu sa tretieho letového dňa raketoplán úspešne pripojil ku stanici.
Po uvítaní sa so stálou posádkou, ktorú tvorili dvaja Rusi, traja Američania a Japonec sa šlo tvrdo pracovať. Najskôr sa ku stanici pripojil logistický modul Leonardo, vyrobený v Európe a do vesmíru dopravený raketoplánom (viac o logistickom module v anglickom jazyku na: http://en.wikipedia.org/wiki/Multi-Purpose_Logistics_Module) . Práve v module Leonardo boli umiestnené všetky materiály určené na ďalší chod vesmírnej stanice. Ďalšie dni boli venované vychádzkam do voľného priestoru. James Dutton tu pomáhal astronautom Mastracchiovi a Andersonovi do skafandrov a potom vypomáhal pri riadení manipulátora. Hlavnou úlohou dvojice „spacewalkerov“ bolo vymeniť starú čpavkovú nádrž za novú. Prvá úloha šlo viac-menej bez problémov, opotrebovanú nádrž astronauti odložili do nákladového priestoru raketoplánu. Horšie to už bolo s tou novou, akosi nechcela zapadnúť do „kladky“ na to určenej. Po dlhej a namáhavej práci v beztiažovom stave sa však podarilo stanovenú úlohu splniť.
Pilot raketoplánu Discovery J. Dutton na palube tejto vesmírnej lode. Na sebe má oblečené tričko s motívom Trenčianskeho hradu (foto: www.kztrencin.sk)
Rutinná práca astronautov spočívala vo vynášaní zásob z modulu Leonardo do stanice a naopak, vynášanie opotrebovaného a už nepotrebného materiálu zo stanice do Leonarda. Okrem toho sa obyvatelia ISS vedeli aj celkom slušne zabávať. Skúste si predstaviť zábavu niekoľkých izolovaných Američanov, Rusov a Japoncov (okrem jedného Japonca – stáleho člena posádky ISS, prišla na stanicu aj jeho krajanka astronautka Naoko Yamazaki na palube raketoplánu). Hral sa tam baseball, trénovala sa chôdza na lane, či kung-fu. To všetko v beztiažovom stave. Po tom sa už len naložil Leonardo späť do nákladového priestoru raketoplánu, ten urobil 160° „premet“ okolo stanice a vydal sa na cestu domov. Raketoplán Discovery pristál po 14 dňoch letu v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride.
Čas na otázky …
Druhou a zároveň poslednou časťou oficiálneho programu boli Jamesove odpovede na otázky. Táto časť bola približne taká dlhá ako tá predošlá, teda približne 45 minút. Otázok bolo pomerne dosť a my sme sa mohli dozvedieť zaujímavé skutočnosti. Hneď prvá otázka smerovala na výcvik. Astronaut sa priznal, že najťažšou skúškou pre neho bolo to nepodarené otáčavé zariadenie, centrifúga v ktorom astronaut sedí a skúša sa jeho odolnosť voči preťaženiu. Na dotaz, aký úžitok je vlastne z vesmírneho programu nám odvetil, že okrem už tradičných vecí, akými sú GPS, či rôzne meteorologické satelity, tu ide aj o podporu priemyslu ako takého. Celý vesmírny program zamestnáva obrovské množstvo ľudí, ktorí by sa v iných odvetviach presadzovali len ťažko. Ale to hlavné, prečo to robia je výskum. Podľa Jamesa to stojí za tú inšpiráciu pre mladých ľudí prakticky po celom svete.
Padla aj otázka existencie mimozemských civilizácii. Tu uviedol, že Zem, ako ju videl z vesmíru je absolútne jedinečná planéta. Ale keby nejakého ufónka tam hore stretol, určite by sa s ním chcel zoznámiť. Prihlásil sa aj jeden postarší pán, filatelista. Ten chcel vedieť, ako je organizovaná pošta na ISS. Ako to tam presne funguje nám pán Dutton nevedel objasniť, ale dozvedeli sme sa, že túto činnosť majú na starosti Rusi a pečiatkuje sa tam ostošesť. Ďalej sme sa dozvedeli, že pilot raketoplánu obsluhuje, počas výstupu astronautov do vesmíru, manipulačné rameno. Zaujímavosťou bol tiež fakt, že astronauti po návrate na Zem sa automaticky dostávajú do iného pracovného režimu. Do tejto doby sa len pripravovali na let, po tom prakticky pracujú na vylepšovaní vesmírnych technológií týkajúcich sa hlavne raketoplánu.
Jedna malá diváčka, Betka, chcela vedieť, ako sa môže stať astronautkou. Tu sa James trochu pousmial a povedal, že v prvom rade sa treba zamerať na matematické, fyzikálne či prírodovedecké odbory. Treba byť dobrý v škole a v činnosti ktorú človek dovtedy vykonáva. A samozrejme, ísť za svojím snom. Nebáť sa toho. Kým Betka vyrastie, tak snáď už aj Slováci budú v ESA, ktorá pripravuje európskych astronautov na let do vesmíru. Ukázalo sa tiež, že pilot raketoplánu Discovery je silno veriaci človek a za to, čo sa mu podarilo je vďačný Bohu. Ten, podľa Jamesa, riadi jeho život a tak je to dobré.
Oficiálny portrét amerického astronauta Jamesa Duttona. Pod podpisom má biblické súradnice Prov. 3:5-6 (Prov. je anglická skratka Knihy prísloví). Verš, ktorý je pod tým skrytý znie: „Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um ! Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.“‚
Pán James Patrick Dutton zanechal veľmi pozitívny dojem. Svojím milým a vrúcnym prístupom, úcte k maličkému Slovensku a nezvykle silnej viere v Boha prekvapil mnohých, nielen pána Abrmana, ktorý to niekoľkokrát avizoval.
Súvisiace články:
Rozhovor s astronautom na aktuality.sk: diel 1, diel 2, životné svedectvo.