Nové európske gravitačné oči

Koncom 19. storočia dokázala fyzika vysvetliť väčšinu vtedy známych prírodných javov. Nikto vtedy ešte netušil, že k popisu mikrosveta atómov a častíc bude potreba kvantovej teórie a k presnejšiemu vysvetleniu gravitačného makrosveta teóriu relativity. Na začiatku 21. storočia sme možno v podobnej situácii i keď si nemyslíme, že je potreba novej teórie. Áno, zdá sa, že o vesmíre okolo nás toho vieme veľmi veľa. To veľa je ale odvodené prevažne z pozorovania elektromagnetického žiarenia od rádiových vĺn, cez svetlo až po žiarenie gama. Problém je v tom, že v celom našom vesmíre takto žiari iba asi 5 % jeho celkovej hmoty. Z čoho sa skladá a ako sa chová jeho temný zvyšok? Pomôcť zodpovedať túto otázku by nám v budúcnosti mali umožniť pozorovania gravitačných vĺn, na ktoré sa pripravuje aj Európa.

cukríky

Obr.1: Cukríkový vesmír. Čierne cukríky reprezentujú tmavú energiu a tmavú hmotu vesmíru. Farebné cukríky predstavujú viditeľný vesmír (5 %).

 

LISA Pathfinder a eLISA

Európska vesmírna agentúra ESA sa chystá do vesmíru vypustiť sondu LISA – Pathfinder, ktorej cieľom bude demonštrovať schopnosti novej technológie detekovať priamo gravitačné vlny. Ak všetko vyjde ako má, jej nasledovníkom bude vesmírne gravitačné observatórium eLISA. To by malo byť schopné pozorovania gravitačných vĺn, ktorých zdrojom sú dvojhviezdy v našej galaxii Mliečnej ceste a binárne supermasívne čierne diery v iných galaxiách. Špekuluje sa aj o detekcii primordiálnych gravitačných vĺn, ktoré vznikli v raných štádiách existencie vesmíru a gravitačných vĺn zo zdrojov, o ktorých nemáme zatiaľ ani tušenia.

eLisa

            Obr.2: eLISA (predstava)

Zdroj:

https://www.elisascience.org/

https://en.wikipedia.org/wiki/Evolved_Laser_Interferometer_Space_Antenna