Ako každý rok o tomto čase, je semifinále Expedície Mars úspešne za nami. Uskutočnilo sa 30.9. – 2.10. v Žiline a účastníkom prinieslo množstvo prekvapení!
Všetko to začalo ako obyčajne, na vlakovej stanici v Žiline. 23 nadšených účastníkov, ktorí ani len netušili, aké neobyčajné semifinále na nich čaká, sa rýchlo presunulo na Žilinskú univerzitu. Tu ich čakal veliteľ Expedície – Michal Vyvlečka, ktorý semifinále oficiálne otvoril. Už z jeho prvých slov bolo jasné, že niečo sa oproti minulým rokom zmenilo.
Času ale nebolo nazbyt, a tak sa účastníci hneď po zahájení museli rozdeliť do vopred určených posádok. Každá posádka dostala balíček, ktorý okrem niekoľkých základných vecí na prežitie obsahoval neznámu šifru a inštrukcie od organizátorov boli len strohé. Na základe vylúštenej šifry museli súťažiaci nájsť posledného člena svojej posádky, ktorý sa stratil pri ich stroskotaní.
Snaha o prežitie v divočine žilinského lesoparku a okolitých kukuričných polí zaviedla našich účastníkov na rôzne stanovištia, kde si vyskúšali vyšplhať na strom, vypáliť záchrannú svetlicu či analyzovať vodu. Hľadanie miesta, kde by mohli prečkať noc, trvalo ešte dlho po zotmení a bolo zakončené v stanovom mestečku.
Pred zaslúženým odpočinkom ich tu však ešte čakala séria rôznych projektov v rámci odborností, ktoré mali zaručiť správny chod krízového stanového mestečka, kým sa neobjaví záchrana – od podrobného mapovania okolia, cez lekárske testy, až po stavbu provizórneho heliportu. Nočný život v mestečku bol teda naozaj rušný.
Po sobotnej rannej rozcvičke nasledoval presun na Žilinskú univerzitu, ktorá bola dejiskom odbornostných projektov. V priebehu celého dňa pracovali účastníci v rámci svojich odborností na zaujímavých projektoch. Astronómovia stavali Michelsonov interferometer, inžinieri programovali robotické rameno, architekti navrhovali vesmírnu loď na Mars, lekári sa bližšie pozreli na dýchaciu sústavu a dokumentaristi konštruovali vlastný fotoaparátu z krabice od topánok.
Popri práci na projektoch účastníci absolvovali aj tzv. mikroprednášky, počas ktorých nazreli za hranice svojich odborností. Práca na univerzite trvala do hlbokej noci, kedy sa stroskotanci vrátili späť do stanového mestečka čakať na záchranu.
Nedeľa sa už niesla v napätom duchu očakávaných výsledkov a vyhlásenia finalistov. Doobeda bolo treba doladiť posledné detaily na projektoch, pretože nasledovala konferencia, na ktorej odbornosti prezentovali svoju víkendovú prácu nielen pred zvyškom účastníkov a organizátorov, ale tiež pred rodičmi a ďalšími dôležitými hosťami.
Organizátori sa tento rok jednohlasne zhodli, že výber finalistov vôbec nebol ľahký a semifinále sami zhodnotili ako naozaj úspešné. Svedčia o tom aj dve “divoké karty”. Ide o možnosť preskočiť projektové kolo a je to teda tak povediac miestenka na semifinále EM17.
Úplne na záver boli vyhlásené mená desiatich finalistov, ktorí sa koncom novembra zúčastnia finále v belgickom Transinne a zabojujú ešte o 5 miest na palube simulovanej misie na Mars.
Architekti (oranžové tričká): Jáchym Rauš (Praha 6) a Jakub Štěpánek (Břasy)
Astronómovia (žlté tričká): Kateřina Fialová (Žďár nad Sázavou) a Dejan Prokop (Galanta)
Dokumentaristi (zelené tričká): Eliška Burdová (Dolní Kralovice) a Matěj Vlček (Přerov nad Labem)
Inžinier (modré tričko): Miroslav Lžičar (Černošice)
Lekári (červené tričká): Jakub Popovič (Vojčice), Beáta Loffayová (Kočovce) a Soňa Kernerová (Louny).
Všetkým finalistom srdečne gratulujeme a držíme im palce na ich ceste k Marsu.
A ako vnímali semifinále samotní súťažiaci? Beáta Loffayová nám svoje dojmy priblížila v krátkom rozhovore:
V Expedícii Mars si súťažila v rámci odbornosti lekár. Na akom projekte ste pracovali?
“Projekt, ktorý sme mali zadaný, bol v podstate akýmsi nadpojením na projekty z domáceho projektového kola. Riešili sme hlavne dýchaciu sústavu, rozvod dýchacích plynov, celkovo súvis medzi obehovou a dýchacou sústavou, fotosyntézu. Ako praktickú časť sme zostavovali model pľúc, okrem toho sme mali pridané pozorovanie zmeny tlaku, pulzu a teploty v pokoji a po fyzickej záťaži na vzorke 15-tich súťažiacich.”
Okrem Expedície si sa už zúčastnila aj iných súťaží. Zdá sa ti byť EM iná? Ak áno, tak v čom?
“Okrem expedície som sa pár krát zúčastnila biologickej a chemickej olympiády, ale vždy som sa venovala skôr športovým súťažiam, takže EM mi prišla ako taký mix z oboch, keďže sme boli zaťažení aj fyzicky, ale pri vypracovávaní projektov určite aj psychicky. Bolo to pre mňa úplne nové a táto kombinácia sa mi veľmi páčila, keďže sme sa nezamerali len jednosmerne na projekty.”
Čo si si z EM odniesla?
“Určite som si odniesla veľa zážitkov a hlavne veľa nových známostí. Nemyslím, že by som mala niekde inde možnosť spoznať takých rôznych ľudí, ktorí majú predsa len niečo spoločné.”
Aký je tvoj najsilnejší zážitok z Expedície Mars?
“Najsilnejší zážitok? Je ťažké vybrať jeden, celé to bolo pre mňa úplne nové, možno prvý pohľad na stanové mestečko a tá panika či mám spať práve tu.” Spomína si so smiechom.
“Ďalej medzi najsilnejšie zážitky určite patrí praktická časť projektu, fyzický kontakt s ľuďmi, ktorých sme testovali a ošetrovanie počas prvého dňa. Myslím, že pre mnohých z nás to bolo niečo úplne nové, a že sme sa práci lekárov aspoň trochu priblížili. Okrem toho sme boli super partia, takže sme sa pri všetkom zabavili. Nemôžem vybrať jeden najlepší. Z EM som si odniesla mnoho silných zážitkov.”
Autori článku: Jakub Šalko a Beáta Plaskurová
Viac fotografií nájdete v galérii nižšie.
