Prvá americká pilotovaná vesmírna misia

5. mája 1961, teda presne pred 56 rokmi, o 14:50 východoamerického času, pristála do Atlantického oceánu kabína Freedom 7, na ktorej palube sa mačkal bojový pilot a teraz už aj prvý americký astronaut, Alan Shepard. Let sa uskutočnil iba dva týždne po slávnom Gagarinovom obehu Zeme. Shepardova loď sa ale až na obežnú dráhu nedostala, letela po balistickej dráhe: jednoducho vyletela hore a za pätnásť minút sa na padákoch jemne zniesla dole. Ale aj tak šlo o úspech. Americká verejnosť si vydýchla, že v studenej vojne zrejme zas až tak nezaostáva.

Studená vojna prebiehala v plnom prúde a sebavedomí Američania si boli istí, že v nej s prehľadom vedú. 12. apríla 1961 však prišla ľadová sprcha: sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin sa stal prvý človekom vo vesmíre. Pre americkú vládu to malo dve základné dôsledky: uvedomila si svoju zaostalosť v raketovom výskume a vo svete prišla o značné množstvo prestíže. A to sa muselo zmeniť.

Američania si boli po sovietskom úspechu vedomí, že hoci už niekoľko rokov pracovali na vývoji vlastných rakiet, tým ruským sa proste nemohli rovnať. Takže ich odpoveď na Gagarina mala byť zatiaľ obmedzená aspoň na balistický let.

Počas studenej vojny hral vo všetkom prim strach z komunizmu na jednej strane a obavy z kapitalistických zbraní na druhej.

USA malo z 2. svetovej vojny veľmi dobré skúsenosti s diaľkovým bombardovaním a jeho schopnosťou ochromiť ekonomickú základňu nepriateľa, ako aj jeho vojenské ciele. Teraz malo navyše nukleárne zbrane a rozsiahle bombardovacie letectvo. To Sovietov desilo. Sami sa neboli schopní vyrovnať s mohutnosťou amerického letectva a tak Stalin nariadil, aby sa financie a úsilie investovali inak – do medzikontinentálnych balistických striel, ktoré by boli schopné dopraviť atómové bomby nad územie USA. Na základe tohto rozhodnutia sa Sovietskemu Zväzu podarilo vybudovať pomerne efektívny raketový program, na čelo ktorého sa postavil slávny konštruktér Sergej Koroljov. Pre americkú armádu začiatku 50. rokov skrátka nebol raketový výskum prioritou číslo jedna a táto slabina sa mala postupne ukázať v plnej nahote.

Vznik samotného Národného úradu pre letectvo a vesmír, alebo NASA, bola americká reakcia na počiatočné úspechy Sovietov v kozme, akým bol napríklad Sputnik1. Agentúra už od samého počiatku vedela, že v súboji o dobývanie vesmíru dôjde aj na lety s ľudskou posádkou. A tak už v apríli 1959 predstavila sedmičku špičkových bojových pilotov, ktorí sa mali stať prvými americkými astronautmi. O tom, že prvým Američanom vo vesmíru bude Alan Shepard, rozhodlo vedenie NASA ešte v januári 1961, teda štyri mesiace pred slávnym Gagarinovým letom.

Obr.2: Raketou pre vesmírnych kovbojov sa mala stať Mercury-Redstone (druhá zľava). Tá sa však so sovietskym strojom Vostok (prvý zľava) nemohla porovnávať v žiadnom parametri. Bolo to ako súboj Mustanga s Ladou, avšak v tomto prípade komunisti vyhrávali.

Prvý astronaut, Alan Shepard, mal zaujímavý život. Narodený v roku 1923, ako dvadsaťročný slúžil počas II. svetovej vojny na lodi USS Cogswell, ktorá sa zúčastnila napríklad slávnej invázie na ostrov Okinawa, kde poskytovala palebnú podporu pre vyloďujúce sa jednotky. Po vojne sa stal námorným stíhacím pilotom. Nasledoval zápis do NASA a slávny, i keď krátky, let na rakete Mercury Redstone. V roku 1971 sa, ako člen Apolla 14, poprechádzal po Mesiaci spolu so svojim kolegom Edgarom Mitchellom. Do vesmíru sa potom už nikdy nepozrel.
Štart prvého Američana do vesmíru bol celosvetovou udalosťou. Zatiaľ čo Gagarinov let bol prísne utajovaný a o jeho úspechu sa dozvedel svet až po kozmonautovom návrate, Shepardovu misiu vysielali televízne stanice vo veľkej časti sveta (tej nekomunistickej) v priamom prenose. Len v USA držalo palce 45 miliónov divákov.

Raketa Mercury-Redstone s kapsulou Freedom 7 nesúcou astronauta vyštartovala o 9:30 východoamerického času. Dve minúty a 22 sekúnd po štarte nastalo maximálne preťaženie 6,3 g, len sekundy pred vypnutím motora. Prešlo sa na plánované odhodenie záchrannej veže a oddelenie modula od zvyšku rakety. Nasledovalo pootočenie lode vykonané automatom a potom prišiel čas na ďalší historický okamih: sovietsky kozmonaut Jurij Gagarin vo svojom module Vostok nemohol vykonávať žiadnu manuálnu činnosť kvôli obavám, že by prostredie vesmíru mohlo negatívne vplývať na jeho organizmus a rozhodovacie schopnosti. Avšak americkí konštruktéri umožnili Shepardovi jeho loď riadiť. Asi tri minúty po štarte prešiel astronaut na manuálne ovládanie lodi a vyskúšal ju „natáčať“ do rôznych strán.

Po tomto úkone bol opäť zapnutý automat a Shepard začal plniť ďalšiu stanovenú úlohu a to pozorovanie Zeme a jej opis. Astronaut bez problémov rozoznával veľké jazerá, pobrežné oblasti, aj ostrovy, ale identifikácie miest mu robila problémy. Vo výške 187,5 km sa zapli brzdiace rakety a modul začal riadene padať k oceánu. Nastalo preťaženie 11.5 g. Vo výške 7 km sa otvorili najprv stabilizačný padák a potom hlavný padák, ktorý zniesol kapsulu s astronautom až na pokojnú hladinu oceánu. Medzitým sa ešte odhodil rozžhavený tepelný štít. Ku kontakte s povrchom planéty došlo o 9:49 a krátko na to sa už Shepard vyhrieval na lietadlovej lodi USS Lake Chaplain, kam ho dopravil záchranný vrtuľník.

Obr.4: Priebeh prvého amerického pilotovaného letu na dobovom obrázku

Prvá americká misia trvala 15 minút a 22 sekúnd, loď prešla od Floridy do Atlantiku 486 km a dostala sa do maximálnej výšky 187,5 km. Jej maximálna rýchlosť činila 8 340 km/h. Hoci sa Shepardova misia s Gagarinovým letom nemohla porovnávať, predsa to bola svetová udalosť č. 1. Sledovali ju milióny divákov v priamom prenose, dokázala, že človek je schopný súdne uvažovať a konať aj v podmienkach nulovej gravitácie, prinavrátila Spojeným Štátom stratenú hrdosť a v neposlednom rade otvorila bránu pre ďalšie kozmické lety s ľudskou posádkou.

Zdroje:

Zdroje obrázkov: