Kolonizovanie Marsu je stále aktuálnejšou témou vo svetovej kozmonautike. Elon Musk so svojou firmou Space X nám v roku 2016 prvýkrát predstavil raketu BFR (Big Falcon Rocket), ktorá by mala v budúcnosti dostať pozemšťanov na červenú planétu.
Kým sa tak ale stane, marťanské podmienky si spolu s ďalšími štyrmi účastníkmi zažije aj predsedníčka SOSA a astrobiologička, Dr. Michaela Musilová! Tá bola vybraná z niekoľko tisíc uchádzačov z celého sveta na 8 mesačnú simulovanú misiu na Mars, vedenú a financovanú NASA, v spolupráci s Havajskou Univerzitou.
Život na „Marse“
Výber uchádzačov trval 15 mesiacov a v medzinárodnej posádke bude len 5 členov. Misia sa bude sa odohrávať 2500 m. n. m. na sopke Mauna Loa na Havajských ostrovoch v USA. Sopečné prostredie bolo vybraté preto, že je veľmi podobné povrchu Marsu. Marťanská stanica je vybudovaná na mieste, kde bude posádka úplne izolovaná od sveta. Skladá sa z dómu s priemerom len 11 metrov, v ktorom bude posádka pracovať a žiť. Ďalej zo skleníka, kde bude môcť botanik pestovať čerstvú stravu pre posádku a zo skladu, kde bude vysušené astronautské jedlo, voda a iné dôležité zásoby potrebné pre prežitie. V simulovanom marťanskom teréne sa budú môcť pohybovať len v špeciálnych skafandroch. Na misiu poputujú aj slovenské experimenty a technológie, medzi nimi aj rover, ktorý bol kompletne vyvinutý na Slovensku. Michaela Musilová, ako vedúca výskumu misie, plánuje počas misie robiť množstvo vedeckých experimentov a vzdelávacích a popularizačných aktivít spojených so Slovenskom.
Obr. 1 – Marťanská stanica na sopke Mauna Loa na Havajských ostrovoch
Ide o v poradí šiestu simulovanú misiu na Mars vedenú NASA. Tieto misie sú najdokonalejšími simuláciami života a práce na Marse. Snažia sa do najlepšej možnej miery napodobniť problémy, ktorým ľudia raz budú musieť čeliť na červenej planéte. Bude sa simulovať všetko – prežitie v dóme, v ktorom budú musieť stráviť 8 mesiacov, odlúčenie od života na Zemi, výskum v simulovanom marťanskom teréne v skafandri. Budúce spiatočné misie na Mars budú trvať približne dva roky, z čoho by cesta na Mars trvala v priemere 8 mesiacov každým smerom a samotný pobyt na planéte by tiež trval 8 mesiacov. Práve preto má táto misia rovnakú dĺžku trvania. Sú to asi najbližšie podmienky životu na Marse, aké môže v súčasnosti na Zemi človek vyskúšať.
Na rozdiel od iných simulovaných misií sa táto sústreďuje najmä na testovanie psychologických aspektov života v dlhodobo uzavretom priestore bez súkromia. Doteraz sa totiž nevie dobre odhadnúť, či ľudia dokážu prežiť taký dlhý čas odlúčení od rodiny a priateľov, v klaustrofobických podmienkach a s nesmiernym množstvom obmedzení bez toho, aby v posádke vznikli konflikty.
Miška Musilová v utorok, 30.1.2018, na tlačovej konferencií venovanej jej odchodu na „Mars“ na FEI STU bližšie opísala podmienky, v akých bude musieť 8 mesiacov fungovať: „Po celý čas misie budeme zatvorení v dóme. Von, do simulovaného marťanského terénu, budeme môcť ísť len v skafandri, ktorí váži približne 30 kilogramov. Komunikácia so Zemou bude tiež obmedzená. Budeme mať prístup len na jeden e-mail, budeme však musieť dodržiavať jednosmerný 20-minútový časový posun medzi Zemou a Marsom. To znamená, že dostať odpoveď z riadiaceho strediska NASA bude trvať aspoň 40 minút. A to aj v krízovej situácii.“
Obr. 2 – Konateľ spoločnosti RoboTech Vision s.r.o. Peter Pásztó, Michaela Musilová a dekan FEI STU Miloš Oravec na tlačovej konferencií
„Čo stojí lístok na Mars?“
Práve z vyššie popísaných dôvodov výber posádky trval až 15 mesiacov a vyberalo sa z tisícok uchádzačov z celého sveta. Išlo o niekoľko výberových kôl, počas ktorých NASA hľadala členov posádky na základe prísnych astronautských kritérií. Posudzovali všetko – od odbornosti výskumníkov, ich jazykové a technické znalosti, ako aj fyzickú kondíciu. Miške pri obrovskej konkurencií nepochybne pomohlo to, že už v minulosti absolvovala niekoľko vedeckých expedícií na Svalbard, do Grónska a do mnohých iných nehostinných podmienok, ako aj kratšie simulované misie. Tak isto má viacero kvalitných vedeckých publikácií, článok v prestížnom časopise Nature Geoscience, ovláda niekoľko svetových jazykov a pravidelne športuje. Najdôležitejšia stránka bola schopnosť uchádzačov čeliť krízovým situáciám. Uchádzači mali napríklad dve minúty na to, aby vyriešili nejaký zložitý problém a všímali si, či sú schopní zachovať pokoj, nepanikáriť a spolupracovať. Takéto testy prebiehali online a trvali aj niekoľko hodín. V poslednej časti výberu sa pozerali na kompatibilitu členov posádky medzi sebou. Bolo treba vybrať psychologické profily šiestich ľudí, ktorí budú vedieť v týchto extrémnych situáciách kooperovať. Iróniou je, že v medzinárodnej posádke pre NASA misiu nebude ani jeden Američan. Posádka spočíva z jedného Kórejčana, dvoch Austrálčanok, jedného Brita a Slovenky – Michaely Musilovej.
Pred misiou budú prebiehať dodatočné zdravotné, psychologické a ďalšie kontroly. Ďalej budú „marsonauti“ trénovať, ako používať rôzne prístroje a skafandre v simulovanej marťanskej stanici. Po misii zas prebehne vyhodnotenie, ďalšie kontroly a testy posádky pred tým, než sa budú môcť vrátiť späť domov.
Obr. 3 – Miška Musilová na vedeckej expedícií v Grónsku
Slovensko – „Marťanské“ aktivity
Dr. Michaela Musilová momentálne pôsobí ako predsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) a ako hosťujúca profesorka na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva (ÚFJI) na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU). V roku 2013 ju vybrali do prvej britskej posádky na Marťanskú púštnu výskumnú stanicu (MDRS) cez konkurz v Británii, keďže v tom čase bola doktorandkou na Bristolskej Univerzite. Neskôr, v roku 2016, Mišku opäť vybrali ako „commander“, teda veliteľku celej medzinárodnej posádky, na základe konkurzu z celého sveta. O úspechoch tejto misie si môžete prečítať tu.
Jej detským snom je stať sa astronautkou a verí, že ak túto NASA simulovanú misiu na Mars úspešne absolvuje, bude k nemu zas o niečo bližšie.
Spolu s Miškou poletí na „Mars“ aj unikátny rover vybudovaný na Slovensku firmou RoboTech Vision s.r.o. v spolupráci so SOSA. Rover bude pomáhať pri zbere geologických vzoriek a pri snímaní terénu pre vedecké účely. Dáta z rovera budú mať tiež študenti FEI STU a v SOSA k dispozícií pre ich bakalárske a diplomové práce. Po misií budú môcť pre rover vybudovať ďalšie technológie a pripraviť ďalšie projekty. Ak NASA tento zámer schváli, tak s misiou bude spojený aj experiment, cez ktorý posádka dostane príkazy priamo prostredníctom družice skCUBE.
Obr. 4 – Rover
Musilovej cieľom je zapojiť čo najviac slovenských organizácií a študentov do svojich zahraničných výskumných misií. Počas misie v roku 2018 plánuje natáčať niekoľko popularizačných prednášok a videí, ktoré sa budú potom premietať aj verejnosti v spolupráci so SOSA a FEI STU. Rada by tým popularizovala vedecké a technické smery na Slovensku a zároveň ukázala, aký máme potenciál na Slovensku realizovať sa aj vo vesmírnom sektore. Chce tým podporiť aj snahy SOSA, ktorá už takmer 10 rokov podporuje mladých ľudí a firmy na Slovensku, aby sa zapojili do vesmírneho sektora, napríklad cez spoluprácu s Európskou vesmírnou agentúrou.
Vďaka SOSA vznikla prvá slovenská družica skCUBE, ale ako občianske združenie je žiaľ momentálne v situácii bez finančnej podpory pre svoju činnosť. Tieto aktivity robí v takzvaných „kozmických inkubátoroch“ na FEI STU a na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach (LF TUKE). Sú to študentské laboratóriá, ktorých cieľom je vzdelávať a motivovať mladých ľudí k vedecko-technickým odborom a odovzdávať skúsenosti získané pri vývoji 1. slovenskej družice.
Miške pri jej misií prajeme veľa šťastia, síl a úspechov! 🙂
Zdroje obrázkov:
Obr. 1 – www.hilo.hawaii.edu
Obr. 2 – touchit.sk
Obr. 3 – Archív Michaely Musilovej
Obr. 4 – TASR – Marko Erd