Zo Slovenska ku hviezdam – DANIEL POLÁK

Na Slovensku máme v oblasti vesmírneho výskumu a inžinierstva veľké množstvo šikovných ľudí! Sú úspešní, hrdo nás reprezentujú vo svete, ale vieme o nich málo.
Rozhodli sme sa preto pripraviť seriál, kde budeme s členmi SOSA, ktorí sa tejto oblasti aktívne venujú, robiť rozhovory.
Veríme, že pre Vás budú nasledujúce riadky inšpiráciou nie len pre prácu či štúdium, ale aj do bežných dní.

Ako prvého sme vyspovedali Daniela Poláka, ktorý pochádza z Levíc, má 19 rokov a aktuálne študuje Aerospace Engineering v holandskom Delfte.

1. Kedy a prečo si sa rozhodol ísť študovať do zahraničia?

Nebolo to úplne priamočiara voľba. Po dlhom váhaní som sa rozhodol ísť do zahraničia z dôvodu vyššej kvality vzdelávania a života. Samozrejme, spočiatku bola mojou potencionálnou školou aj letecká fakulta TUKE v Košiciach, kde som bol aj v kontakte s pánom Dekanom, ale v tej dobe neponúkali program „vesmírne inžinierstvo“. A práve to bol odbor, ktorému som sa chcel venovať – rakety, satelity a vesmírna propulzia.

Ďalším dôvodom, prečo som chcel skúsiť zahraničie, bola moja budúcnosť v tomto sektore. Vzdelávanie na Slovensku je v tejto oblasti ešte veľmi podceňované a titul zo slovenskej univerzity je mnohokrát braný ako maturita. Je to smutné a mrzí ma to, ale je to tak.

2. Prečo práve Delft?

Holandsko je známe veľkou kvalitou a intenzitou vzdelávania. Po krátkom hľadaní na internete som dospel k výsledku, že najlepšie univerzity v tomto sektore sú v Delfte.

Delft je ako mekka vzdelávania v holandsku doslova študentské mestečko so všetkým ako má byť. Hneď, ako som videl fotky mesta a univerzity, srdce mi poskočilo a vedel som, čo je môj cieľ. Doslova mi to pomáhalo prežiť posledné dva ročníky strednej školy.

3. Koľko rokov tam študuješ, čo a ako to hodnotíš?

Študujem prvý rok a pochvalujem si. Podla mňa som urobil nesmierne dobrý krok.

Keď vidím spolužiakov z Indie, USA, Ruska, Somálska, Japonska, Španielska, proste z celého sveta, ktorí cestovali za touto školou tisícky kilometrov, som šťastný, že pre mňa je táto skvelá škola “len 13 hodín cesty autom“.

Štúdium je tu neskutočné. Do slova a do písmena je to strašný náklad na psychiku. Holandsko má ako jediná krajina na svete štúdium rozdelené na 4 semestre, čo znamená každých 8 týždňov intenzívne skúšky. Nie je tu nič nezvyčajné, že za 8 týždňov prejdeme viac chémie, ako na chemických fakultách na Slovensku za 2 roky. A toto je fakt, pretože mám kamarátov študujúcich chémiu a porovnávali sme osnovy.

Neberte to ako sťažovanie, alebo naopak vychvaľovanie. Len sa snažím poukázať na to, že je štúdium veľmi intenzívne. No nie je to len o sedení nad knihami. Učíme sa zvárať, impregnovať uhlíkové vlákna, kontrolovať lietadlo pred štartom, rozoberať mechanické súčiastky motora a veľa iných vecí, pri ktorých si zašpiníme ruky. Oceňujem to, pretože keď niekto vie o lietadle či rakete len v teoretickej rovine, je to málo. Rovnako aj zamestnávatelia požadujú prax a tú takýmto spôsobom nadobúdam.


4. Čo považuješ v štúdiu za najťažšie?

Na to sa nedá odpovedať, pretože je to vec preferencie. Pre niekoho je tažké toto, pre niekoho tamto. Právo, matematika, biológia, chémia, fyzika, mechanika, je to vec záujmu.

Môj profesor to zhodnotil velmi pekne – “Na to, aby si bol letecký a raketový inžinier, musíš ovládať matematiku, fyziku, chémiu, materiály, biológiu, elektroniku, manažment a ekonomiku spoločnosti, musíš byť proste superman.“ Samozrejme, treba to brať ako žart, no kus pravdy na tom je 🙂

5. Bolo ťažké sa na univerzitu dostať?

Prihláška a celý proces je riadený elektronicky a našťastie sa nepozerali na známky, pretože na strednej škole som prepadal. Tieto školy hlavne berú v úvahu entuziazmus študentov a zapálenie pre vec, nie známky. Preto sa píše motivačný list, kde treba napísať, prečo tam chceš študovať.

V mojom prípade mi nesmierne pomohla aj spolupráca a členstvo v SOSA a pomoc Mišky Musilovej. Poskytla mi doporučenie vďaka patentu na kompozitný materiál, ktorý som vyvíjal spolu so SOSA a určite to veľmi zavážilo.

Rovnako je pre nich dôležitá schopnosť komunikovať v angličtine. Som držiteľom Cambridge C2 a Toefl. Potom prídu komplexné skúšky na čas z matematiky, fyziky a jazyka.
Po úspešnom dokončení je to v suchu a vitajte v Holandsku! Avšak po prvotnej radosti prichádza návrat do reality a problémy s ubytovaním, sťahovaním a podobne. Ale s pevnou vôľou a srdcom dobrodruha je všetko možné.

6. V čom je podľa teba najväčšia výhoda, že študuješ tento odbor práve v Delfte?

Určite už spomínaná kvalita vzdelávania. Je to úplne iné. Z môjho pozorovania už holandská stredná škola je ako u nás univerzita a dávajú žiakom neskutočne silný základ. Keď ho niekto nemá, ako napríklad ja, tak je to 3x tak ťažké. Treba dobehnúť základy a stíhať aj nové učivo, ale to učiteľov nezaujíma.

Musel som si poradiť sám a toto hodnotím ako jediné mínus – neosobnosť. V škole ste len číslo. Keby ste mali rodinné, či  finančné problémy, tak proste letíte zo školy a nikoho to nezaujíma.

7. Čo by si chcel robiť po ukončení školy?

Po skončení školy by som chcel odísť do USA a pracovať pre NASA alebo Lockheed Martin na špičkových armádnych technológiách, ako Hypersonické balistické strely a vesmírna propulzia, ktorá nám umožní cestovať vesmírom. Neskôr by som si chcel otvoriť vlastnú firmu.

8. Keby si mohol vrátiť čas, rozhodol by si sa rovnako?

Ak by som sa mohol vrátiť v čase, nič nezmením. Naučil som sa toho tak veľa, až sa mi to zdá neuveriteľné. Určite doporučujem každému, kto má takú možnosť, aspoň na rok ísť skúsiť inú kultúru. Posunie to človeka ďalej jazykovo, intelektuálne, emočne, prosto ak sa dá, treba do toho ísť!

9. Aký je tvoj najväčší sen?

Robiť, čo ma baví. Vtedy akoby človek ani nepracoval, len sa rozvíjal vo svojej záľube. Samozrejme, rád by som sa presťahoval do USA, na čom už momentálne pracujem.

Ale môj naj naj najväčší sen je mať svoju leteckú spoločnosť na hypersonický transport. To znamená, že je rýchlejší ako mach 5, teda zhruba 6000km/h. Sme v 21. storočí a chýba mi tu lietadlo, ktoré doletí na akékoľvek miesto na planéte za 2 hodiny. Na internete je veľa konceptov, ale žiaden nebude ani len blízko dokončenia. Buď je to vyslovene zlý nápad, alebo ide o patentový boj.

Aby som to zjednodušene vysvetlil – keď chceme letieť lietadlom 6000km/h a viac, všetko ide proti nám – felicia vzduchu rozohreje trup na 1800°C, voľné elektróny vzduchu (N2O+O2-e) sa ionizujú a okolo trupu prúdi horúca plazma. Prúdové pohonné jednotky nie sú funkčné, pretože vzduch by pri týchto rýchlostiach roztavil komponenty. Ďalej je problémom UV žiarenie vo vysokých výškach, chladenie kabíny a zásobovanie kyslíkom. A samozrejme, lietadlo uspôsobené na tieto rýchlosti by nevyzeralo ako tie, na ktoré sme zvyknutí.
To je len pár problémov, ktoré už teraz so skupinou nadšencov riešime aspoň v teoretickej rovine a simuláciách. Na takýto projekt ale treba veľké financie, prax a fundovanie. Pevne verím, že sa mi tento môj odvážny sen raz podarí splniť. Robím všetko pre to, aby to tak bolo, no len čas ukáže, či táto drina prinesie ovocie.

A pre ľudí, ktorí si myslia, že to nie je možné by som rád dodal, že na Mesiaci sme pristáli v roku 1969, pred 50. rokmi.

10. Čo by si poradil ľuďom, ktorí síce majú odvážne sny, ale boja sa ich uskutočniť?

Moja rada pre mladších aj starších je, nech tie sny hlavne stále majú! Je to krásne a či už sú veľké, či malé, treba ísť za nimi. Žijeme len raz a na konci dňa aj tak nemáme čo stratiť.

Ak to číta nejaký študent, ktorý má zlý deň, pretože dostal v škole 5, známky neznamenajú takmer nič. Ja som mal na strednej škole veľmi zlé výsledky, lebo ma to vôbec nebavilo. Ale mal som svoju víziu, za ktorou som si išiel. Čiže to neberte ako výzvu, že na školu treba kašlať 🙂 Nie, treba mať cieľ, kvôli ktorému aj tie 4 roky memorovania na strednej pretrpíte, aby ste sa k nemu posunuli bližšie.

Na záver by som rád poďakoval SOSA, špeciálne Michaele Musilovej a Jakubovi Kapušovi, že aj vďaka ich pomoci som tu v Delfte a môžem si plniť svoj veľký sen.