India po vyše 10 rokoch opäť navštívi Mesiac

Samuel Tomášů

V posledných rokoch sledujeme nárast záujmu o výskum Mesiaca zo strany vesmírnych agentúr. Po čínskej misii Chang’e 4, izraelskej sonde Beresheet či stále častejším snahám NASA presvedčiť verejnosť, že sa v najbližších rokoch skutočne vracia na Mesiac, sa pridáva aj Indická kozmická agentúra (ISRO).

Pre GSLV Mk III bude toto štvrtý štart od jeho uvedenia do prevádzky od roku 2014
Zdroj: http://spaceflight101.com/gslv-mk3-d1/gslv-mk-iii-first-orbital-launch-success/mk3-d1-61/

Na tieto dni totiž naplánovala štart misie Chandrayaan-2, ktorej hlavným cieľom je úspešne pristáť s roverom Pragyaan na povrchu Mesiaca a nadviazať tak na úspešnú misiu Chandrayaan-1 z pred 11 rokov. Pôvodne mala misia štartovať už včera (14.7.) v nočných hodinách, no kvôli technickým problémom raketového nosiča museli prípravu na zážeh v čase T-56 minút ukončiť a preložiť na iný deň. V prípade, že by si náprava problémov vyžadovala dlhší čas, hrozí, že sa štart presunie až na septembrové štartovacie okno.

Ako raketový nosič bola zvolená aktuálne najsilnejšia indická, trojstupňová raketa GSLV Mk. III, s ktorou ISRO počíta aj pre plánovaný program s ľudskou posádkou. Úlohou nosiča bude vyniesť loď na GTO, kde aktivitu do svojich rúk prevezme už samotná loď. Podľa plánu bude okolo Zeme krúžiť 16 dní a pomocou viacerých manévrov postupne zväčšovať svoju orbitu, 5 dní sa potom bude k Mesiacu približovať a následne takmer ešte jeden celý mesiac našu prirodzenú družicu obiehať pred tým ako sa lander s roverom oddelí od orbitálnej časti. Do tejto chvíle bude let prebiehať veľmi podobne ako pri Chandrayaan-1, kritická chvíľa však nastane počas pristávania, s ktorým ISRO doposiaľ nemá skúsenosti. Pristávanie bolo pôvodne naplánované na 6. septembra tohto roku, no už teraz je isté, že v dôsledku oneskorenia štartu misie sa posunie aj čas pristávania na lunárnom povrchu. Počas neho by sa mal lander Vikram s roverom Pragyaan zahniezdiť v oblasti vzdialenej okolo 600 kilometrov od južného pólu Mesiaca. Takto ďaleko od rovníka ešte žiadna loď cielene nepristála.

Vikram si tak svoju primárnu úlohu splní úspešným dosadnutím na mesačný povrch a vypustením Pragyaanu, no tým sa jeho činnosť nekončí. Lander je totiž vybavený piatimi vedeckými zariadeniami, ktoré budú sledovať teplotu povrchu, jeho otrasy, zloženie a hustotu či obsah elektrónov ale aj laserovým retroreflektorom na meranie vzdialenosti Mesiaca od Zeme.
Väčšina verejnosti však upriami svoju pozornosť na 30 kilogramov ťažký rover, ktorý sa niekoľko minút po dosadnutí zosunie pomocou mostíka z landru na lunárny povrch, kde urazí vzdialenosť približne 500 metrov rýchlosťou 1 centimeter za sekundu. Okrem zariadenia nevyhnutného na svoje fungovanie a pohyb je vybavený aj zariadeniami skúmajúcimi zloženie a vlastnosti skúmaných vzoriek lunárneho povrchu (LIBS a APXS).
Oba moduly majú svoju činnosť vykonávať po dobu 14 pozemských dní. Napriek tomu bude samotná misia trvať o niečo dlhšie, a to vďaka orbitálnej časti. Tá by mala po dobu 1 roku vykonávať viacero vedeckých pozorovaní vrátane skúmania mesačnej exosféry, lunárneho povrchu či ložísk vody pod jeho povrchom. Priamo tak nadviaže na svojho predchodcu Chandrayaan-1, ktorý sa preslávil práve tým, že v roku 2008 potvrdil výskyt vody v tuhom skupenstve na Mesiaci.

Všetky časti dokopy vážia 3 877 kilogramov a sú vybavené zariadeniami na vykonávanie odlišných vedeckých pozorovaní
Zdroj: http://www.industrytap.com/indias-chandrayaan-2-would-be-first-to-explore-moons-south-pole-region/48839

Ak sa celá misia podarí, India sa stane len štvrtou krajinou s úspešným pristátím na mesačnom povrchu a prvou, ktorá pristane v oblasti južného pólu Mesiaca. Vyšle tak ďalší jasný signál o tom, že chce byť stále silnejším a stálejším hráčom v kozmickom priemysle.

Štartovať by sa malo z kozmodromu Šríharikota (áno, odtiaľ štartoval aj skCube) a o určení presného času štartu a o prípadných zmenách vás budeme priebežne informovať.

Vysvetlivky:       

  • GSLV Mk. III – Geosynchronous Satellite Launch Vehicle Mark III
  • GTO – Geostationary transfer orbit
  • LIBS – Laser-induced breakdown spectroscop
  • APXS – Alpha particle X-ray spectrometer
  • ISRO – Indian Space Research Organisation                  

Zdroje: