Človek odjakživa túžil dostať sa na Mesiac. Na túto tému vzniklo okrem iného niekoľko sci-fi poviedok a románov. Jules Verne napísal v roku 1865 svoj najslávnejší román Cesta na Mesiac. Ale až v 50.rokoch minulého storočia si ľudstvo uvedomilo, že už môže mať prostriedky na splnenie tohto sna.
ZSSR začalo na jeseň roku 1957 vypúšťať do vesmíru prvé satelity. Vo svete to vyvolalo ohromný ohlas. A v USA to vyvolalo šok. Veľké úspechy sovietskej kozmonautiky totiž začal propagandisticky využívať Nikita Chruščov. Aj americkí novinári sa začali pýtať kompetentných ľudí, prečo USA zaostáva v dobývaní vesmíru.
12. apríla 1961 o 4:30 ráno zvonil telefón v kancelárii hovorcu NASA. Rozospatý Shorty Powers hovor prijal a na otázku novinára: “Prvý sovietsky kozmonaut sa práve vrátil z vesmíru, ako bude USA reagovať?” reagoval rozospato: “Čože? My tu teraz všetci spíme”. Táto veta bola okamžite na titulných stránkach novín.
Zaostávanie USA v dobývaní vesmíru bolo hlavnou témou aktuálne prebiehajúcich prezidentských volieb. Toto veľmi dobre využíval demokratický kandidát Kennedy. Porazil aj kvôli sľubom, že USA v dobývaní vesmíru minimálne doženie Sovietsky Zväz, republikánskeho kandidáta Nixona.
Niekoľko mesiacov po zvolení (25. máj 1961) Kennedy predstúpil pred Kongres a tam predniesol myšlienku, že do konca desaťročia človek pristane na Mesiaci a bezpečne sa vráti na Zem. Dokázal získať aj podporu verejnosti. Na štadióne patriacom Riceho univerzite v Houstone predniesol svoj dnes už legendárny prejav: “Rozhodli sme sa, že dosiahneme na Mesiac”. Tento prejav sledovalo 12. septembra 1962 priamo na štadióne približne 35 000 ľudí.
Už v septembri 1961 bolo rozhodnuté, že sa vybuduje centrum pre pilotované kozmické lety (dnešné Johnsonovo vesmírne stredisko). Stredisko bolo postavene do dvoch rokov. Podobne veľmi rýchlo bol postavený kozmodróm na floridskom ostrove Meritt v blízkosti mysu Canaveral. Dnes ho poznáme pod názvom Kennedyho vesmírne stredisko.
Okrem iných budov tam vyrástla 160 metrov vysoká montážna hala; dodnes je to najvyššia jedno poschodová budova na svete. V hale mohlo pracovať naraz až 14 000 ľudí. Tam sa zmontoval nosič Saturn V, dodnes najväčší stroj, ktorý úspešne lietal do vesmíru.Vývoj a výroba nosiča, motorov a ďalších dielov neprebiehal bez komplikácií, problém so stále vybuchujúcimi motormi Saturnu V bol vyriešený až v roku 1965. Inžinieri a technici museli vyriešiť napríklad aj to ako dopraviť cez nádrž na kerozín kvapalný kyslík k motorom, keď teplotný rozdiel medzi okysličovadlom a palivom bol väčší ako 200°C.
Plán letu na Mesiac totiž bol takýto: Saturn V vyvezie loď aj pristávajúci modul na obežnú dráhu okolo Zeme. Tretí stupeň Saturnu V nasmeruje loď smerom k Mesiacu. Kozmická loď bude na obežnej dráhe okolo Mesiaca, z nej sa oddelí pristávajúci modul, potom sa ten modul vráti nazad k materskej lodi a loď sa vráti na Zem. Toto bola reálnejšia možnosť ako zdanlivo jednoduchší plán, poslať k Mesiacu jediný nosič. Raketa by musela byť tak 5x väčšia ako Saturn V.
Rok pred prvým skúšobným štartom Saturnu V, čiže v roku 1966, pracovalo na projekte Apollo 400 000 ľudí, do NASA vtedy prúdilo neuveriteľných 4,5% federálneho rozpočtu.
V januári 1967 počas pozemných skúšok lode Apollo 1 zhorela celá posádka. Boli to Virgil “Gus” Grisson, Ed White a Roger Chaffee. Ed bol najbližší priateľ rodiny Armstrongovcov. Po tomto nešťastí sa tvrdo sprísnili bezpečnostné opatrenia.
V decembri 1968 odštartovala loď Apollo 8. Bola to historicky prvá misia, ktorá dopravila astronautov k blízkosti Mesiaca. Televízne zábery vtedy obleteli doslova celý svet.
16. júla 1969 odštartovala loď Apollo 11 s troma astronautami. Boli to Neil Armstrong, Edwin “Buzz” Aldrin a Michael Collins.
O štyri dni neskôr, 20. júla sa ľudia prvýkrát pokúšali pristáť na inom vesmírnom telese. Pristávací manéver bol dosť dramatický, vypadávala totiž komunikácia so Zemou, preto riadiace stredisko vytvorilo náhradný telemost cez veliteľskú loď, v ktorej ostal Michael Collins. Riadiaci počítač opakovane hlásil preťaženie svojich obvodov a astronauti pozerajúci sa dole na More Pokoja už vedeli, že plánované miesto pristátia minú. Armstrong prešiel na ručné ovládanie, Houstonu o problémoch nepovedal nič. Zastavil zostup a hľadal miesto, kam lunárny modul Orol posadiť. Už dochádzalo palivo, ale zahliadol vhodné miesto a zahájil finálne pristátie. Lekár misie ohlásil, že vtedy mal Armstrong tepovú frekvenciu 165 úderov za minútu. Počítač ohlásil, že ostáva palivo na 17 sekúnd letu a vtedy sa rozsvietila kontrolka ohlasujúca kontakt Orla s povrchom. O pár sekúnd doslova celá Zem počula už legendárnu vetu: “Houston, základňa Tranquility, Orol pristál!”.
Toto sledovali ľudia aj na námestiach po celej krajine. Dav ľudí nadšene tlieskal. Podobne reagovali ľudia na celom svete. Celý priebeh pristátia prenášala televízia do viacerých krajín, bola medzi nimi aj československá televízia.
Neskôr na povrchu Mesiaca pristálo 5 ďalších posádok, urobilo sa veľa vedeckých experimentov. Astronauti na Zem dopravili spolu 382 kg mesačnej horniny.
V roku 1971 bol celý program Apollo zrušený. Dôvodov mohlo byť niekoľko. Do programu sa nalialo na dnešné pomery nepredstaviteľných 200 miliárd dolárov (táto suma je prepočítaná na dnešné peniaze, vtedy tam šlo 25 miliárd dolárov). Len pre porovnanie, je to približne dvojnásobok výdajov na Marshallov plán a osemnásobok výdajov na projekt Manhattan.
Zdvihla sa aj vlna kritiky na nezmyselnosť vyhadzovania peňazí. V roku 1970 černošský básnik Gilbert Scott-Heron napísal: “Potkan uhryzol sestru Nell, opúcha jej tvár – a beloch je na Mesiaci!” a pokračoval: “Nemám na doktora, ale beloch je na Mesiaci. Kam idú všetky prachy? Belochom na Mesiac?”.
Na druhej strane, program Apollo priniesol do bežného používania nové technológie a objavy. Napríklad akumulátorový skrutkovač, odolné sklá do okuliarov. Dnes používané jednotky intenzívnej starostlivosti v nemocniciach boli vyvíjané práve pre astronautov.
Posledný človek na Mesiaci bol Eugen Cernan, astronaut s českými a slovenskými koreňmi. Pred štartom Apolla 17 povedal, že verí v skorý návrat astronautov na Mesiac. Toto sa zatiaľ nesplnilo.
Splní sa to? Už sú rozbehnuté projekty ako napríklad dearMoon od firmy SpaceX. Prvý štart sa očakáva najskôr v roku 2023.
Zdroje: Karel Pacner, Tajný závod o Měsíc. Souboj SSSR a USA.
Malá encyklopedie kosmonautiky
Seriál Technetu venovaný 50. výročiu kozmonautiky