/** */

Starhopper prvýkrát poskočil

Minulý týždeň sme si pripomínali 50. výročie od prvého ľudského kroku na mesačnom povrchu a častokrát sa pritom skloňoval aj názov raketového nosiča Saturn V, ktorý je dodnes tou najsilnejšou raketou akú sme kedy vytvorili. To sa však môže čoskoro zmeniť a postarať sa o to má nová raketa od spoločnosti SpaceX – Big Falcon […]

/** */

Polstoročie od začiatku jazdy APOLLO 11!

Rok 2019 je mimoriadne významný. Pripomíname si moment, ktorý navždy zmenil beh našich dejín. Moment, vďaka ktorému sme na krátku chvíľu zabudli na všetky konflikty a rozdiely medzi nami. Moment, kedy sa celé ľudstvo spojilo. Tak poďme na to! Je 16. júl 1969, 15:32 európskeho času, raketa Saturn V štartuje z rampy 39-A z Kennedyho vesmírneho centra na americkej Floride. […]

/** */

Starhopper od SpaceX si v polovici júna opäť poskočí!

Elon Musk na konci roku 2018 predstavil zatiaľ finálny dizajn hviezdnej lode Starship (ak nerátame výmenu konštrukčných materiálov a zmenu počtu motorov), ktorej testovací prototyp dostal názov Starhopper (v preklade Hviezdny skokan). Ten slúži na testovanie iterácií raketového motoru Raptor. So stavbou sa začalo už v ten istý rok a o šesť týždňov bol postavený exteriér prototypu. Mal priemer […]

/** */

Prvý európsky rover mieriaci na Mars dostal oficiálne meno

Rover ExoMars navrhovaný a budovaný v Spojenom Kráľovstve, ktorý by mal pristáť na povrchu Marsu v roku 2021 po dlhej dobe dostal pomenovanie. Ponesie meno britskej vedkyne Rosalind Franklin. Meno bolo zverejnené 7. februára 2019 britským ministrom pre vedu Chrisom Skidmorom a britským astronautom Európskej vesmírnej agentúry Timom Peakom v priestoroch spoločnosti Airbus, kde je […]

/** */

Nové európske gravitačné oči

Koncom 19. storočia dokázala fyzika vysvetliť väčšinu vtedy známých prírodných javov. Nikto vtedy ešte netušil, že k popisu mikrosveta atómov a častíc bude potreba kvantovej teórie a k presnejšiemu vysvetleniu gravitačného makrosveta teóriu relativity. Na začiatku 21. storočia sme možno v podobnej situácii i keď nemyslím si, že je potreba novej teórie. Áno, o vesmíre okolo nás toho vieme veľmi veľa. To veľa je ale odvodené prevažne z pozorovania elektromagnetického žiarenia od rádiových vĺn, cez svetlo až po žiarenie gama. Problém je v tom, že v celom našom vesmíre takto žiari iba asi 5% jeho celkovej hmoty. Z čoho sa skladá a ako sa chová jeho temný zvyšok? Pomôcť zodpovedať túto otázku by nám v budúcnosti mali umožniť pozorovania gravitačných vĺn, na ktoré sa pripravuje aj Európa.

/** */

S bielym plášťom na červenú planétu

Zavrite oči a skúste si to predstaviť.  Ste desiatky miliónov kilometrov ďaleko od domova. Keď k nemu pošlete správu, trvá 20 minút kým dorazí k pozemštanom. Ďalších dvadsať čakáte na odpoveď. Rýchlosťou komunikácie sa vraciate o dve storočia nazad. Máte za sebou šesť mesiacov stresujúceho pobytu v stiesnenej kabíne kozmickej lode. Vaše telo už zabudlo, čo je to gravitácia. Rastiete a kosti vám mäknú. Dýchate umelo filtrovaný vzduch. Všade kam sa pohnete na vás číha neviditeľná, ale smrtiaca radiácia. Zažijete extrémy všetkých fyzikálnych zákonov, o ktorých ste kedy počuli. Odmenou za to bude, že sa stanete jedným z prvých zástupcov ľudstva, ktorý odtlačia svoju topánku do červenej pôdy planéty Mars. A trestom, že keď sa vrátite späť na Zem, možno si to nebudete pamätať.