Toulous Francúzsko 8 – 10. 11. 2022.
Je tam hore život? Otázka na ktorú dnes už vieme odpoveď. Áno je! Prienisli sme ho tam my a hodláme s ním cestovať až k „hviezdam“. Človek začína napĺňať svojou prítomnosťou bezprostredné okolie svojej planéty a na to aby mohol pokračovať ďalej, bude potrebovať „živú stravu“…
Najväčšiu astrobiologickú konferenciu akú zastrešuje európska vesmírna agentúra (ďalej ESA) tohto roku absolvoval aj slovenský team a prezentoval svoje výsledky výskumov a víziu lunárnej kuchyne.
Už viac ako 30 rokov pôsobí ESA v oblasti regeneračných systémov na podporu života. MELiSSA (Micro-Ecological Life Support System Alternative) je európsky projekt cirkulárných systémov podpory života. Bola založená s cieľom získať poznatky o regeneračných systémoch s víziou dosiahnuť najvyšší stupeň autonómie a následne vyrábať potraviny, vodu a kyslík z odpadov vesmírnej misie.*
Ráznym krokom vystúpil na pódium vysoký muž s ampulkou sýto modrej tekutiny. V pozadí svieti nápis PHICOCYANIN. Muž palcom rozbije uzáver ampulky, vyleje ho do pohára s vodou a napije sa. Na svete je konečne dokonalý suplement, ktorý zabezpečí ludstvu dostatok nutrientov pre let na Mars.
Možno ešte nie sme tak ďaleko, ako ďaleko nás tento rečník zaviedol vo svojich víziach, ale určite vieme o pestovaní čerstvej potravy vo vesmírnych podmienkach dosť na to, aby sme mohli začať zariaďovať vesmírne, lunárne a marťanské kuchyne.
Počas troch dní prednášok od 8. do 10. novembra 2022 bolo vo Francúzskom Toulous odprezentovaných množstvo podrobných experimentov, ktoré výrazne zjednodušujú, zrýchlujú a zefektívňujú pestovanie stravy v podmienkach nízkej alebo nulovej gravitácie, za pomoci rôznych druhov umelého osvetlenia. Výsledkom je, že v uzavretých cykloch vesmírneho pestovania sa najlepšie etablovali riasy spirulíny, z ktorých je napríklad filtrovaný aj spomínaný phicocyanin.
Práve pestovaniu, testovaniu a zberu spirulíny sa venuje slovenská spoločnosť BioX technologies ktorá spolu s architektonickou kanceláriou Ateliér ARCHA prezentovala svoj výskum pestovania spirulíny vo fotobioreaktoroch a jej aplikácie v ideovom riešení lunárnej kuchyne.
Okrem rias sa často spomínali aj žaburinka, zemiaky a niektoré ďalšie zeleniny a obylniny. Tie sú všade po svete testované spoločnosťami ktoré sú zapojené v programe MELiSSA. Na testovanie sa využívajú rôzne analógové habitaty, simulátory beztiaže a inkubátory. Preto je v tejto oblasti silne zastúpené aj inžinierstvo a čo raz častejšie architekti. Tí prezentovali svoje analógové habitaty kde už dnes testujú pestovanie živej stravy a vesmírne habitaty so sklenníkmi, ako vízie pri ktorých sa využijú poznatky z analógov.
Astronaut Christer Fuglesang vystúpil s prezentáciou o živote vo vesmíre z pohľadu astronauta na medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Zaujímavé boli jeho opisy prežívania inštalačných prác na ISS na vonkajšej strane stanice. A však pre tému života vo vesmíre bol azda najpovzbudivejší jeho entuziazmus, s ktorým očakáva že sa súčasné predpovede ESA a hlavne NASA a SpaceX o kolóniach na Mesiaci a Marse naozaj vyplnia v nasledujúcich dekádach 21. storočia.
Slovensko už má svoju úspešnú históriu v oblasti systémov podpory života vo vesmíre a teraz je na nás, či prinesieme svoju zručnosť globálnej spoločnosti, na prahu tohto vesmírneho veku.