Pajechali! (z rus. poďme na to) – toto zvolanie započalo dlhú epochu letov kozmonautov do vesmíru. Bol to Jurij Gagarin, čo tak zahlásil, keď štartovala raketa Vostok-1, ktorá Gagarina, ako prvého človeka, dopravila do kozmu. Kozmonauti sú dodnes tí najlepší z najlepších, no málokto vie, kto všetko stojí za realizáciou vesmírnych misií.
Jedným z najdôležitejších bol aj Sergej Pavlovič Koroľov. Koroľov bol hlavným konštruktérom kozmického programu v bývalom ZSSR a stál na čele skoro všetkých vesmírnych misii východného bloku.
Ani Koroľova neminuli roky utrpenia v gulagoch za Stalinovho režimu. V 1938 keď Stalin organizoval veľké čistky v armáde, bol Koroľov aj s mnohými kolegami zatknutý. V tej dobe pracoval v Reaktívnom vedecko-výskumnom ústave (Reaktivnyj naučno-issledovatelskij institut – RNII). Keď Sovieti získali časť dokumentácie nemeckých rakiet v 1944, Koroľova prepustili, a o rok na nich začal pracovať.
Sovieti mali problém získať nemeckých vedcov, ktorí pracovali na raketách A-4/V-2, nakoľko väčšina z nich na čele s Wernherom von Braunom (neskôr hlavný konštruktér rakiet pre NASA), ušli do USA. Sovietski inžinieri na čele s Koroľovom neskôr zrekonštruovali kompletnú dokumentáciu rakiet A-4/V-2 a z pozostatkov, ktoré našli, vyrobili 29 exemplárov nemeckých rakiet.
Už v roku 1948 bola vyrobená prvá sovietska raketa s názvom R-1, bola zároveň prvou sériovo vyrábanou raketou. V roku 1950 bolo Koroľovovo oddelenie premenované na Zvláštnu konštrukčnú kanceláriu číslo 1 (Osoboje konstruktorskoje bjuro No.1 – OKB-1). V tom istom roku začal na podnet Kremľa pracovať na medzikontinentálnej rakete R-7, ktorá bola potrebná na dopravenie päťtonovej atómovej bomby cez oceán na americké územie.
Vojenské rakety boli neskôr používané na vysielanie výskumných zariadení a psov do veľkých výšok, kde nemohol ísť človek. Raketa R-7 bola obohatená o 4 štyri postranné prídavné stupne, vďaka ktorým by bola schopná vypustiť umelú družicu na okrúhlu obežnú dráhu okolo Zeme. Nad touto myšlienkou sa sovietski vedci už dávno zamýšľali, no pre armádu boli dôležitejšie rakety nesúce jadrové bomby, z toho dôvodu satelity nefinancovali.
Keď v roku 1955 americký prezident Eisenhower oznámil, že USA vypustí svoj prvý satelit (neskôr pomenovaný Vanguard), sovietsky prezident Chruščov reagoval tak, že schválil Koroľovmu tímu vypustenie ich družice a tým predbehnutie USA. Sovieti pod absolútnym utajením začali stavať svoj prvý satelit a raketu R-7. Sovietov zaskočilo, keď zistili, že americký Vanguard mala byť malá guľa o váhe niekoľkých kilogramov. Na druhej strane Sovieti konštruovali 1,5 tony vážiaci satelit.
Pre USA to bol obrovský šok, keď Sovieti v roku 1957 počuli pípanie svojej prvej umelej družice, Sputnik 1. Týmto signálom začal dlhý závod v dobýjaní vesmíru, ktorý posunul ľudstvo a naše hranice poznania o neuveriteľný kus ďalej. Koroľov naďalej išiel za svojim snom dostať do kozmu človeka, a vďaka svojej genialite uskutočnil aj mnoho iných náročných misií.
Samuel Matejíčka
Zdroje:
Pacner, K., Vítek, A.: Púlstoletí kosmonautiky vyd. Praha: Nakladatelství Epocha, 2008. ISBN 978-80-87027-71-4
http://www.ninfinger.org/models/vault2012/R7%20variants/index.html