V septembri sa uskutočnila Európska Mars konferencia (EMC), ktorú hosťovala ÖWF (Austrian Space Forum) priamo v srdci Álp. V rakúskom Innsbrucku v poradí 17. EMC ponúkla komunikačnú a diskusnú platformu pre disciplíny z inžinierstva, vedy, riadenia misií a vesmírnych operácií, kozmickej politiky a umenia. Hlavu dokopy dali odborníci, študenti a nadšenci z viacerých krajín a spolu sa venovali, ako každý rok, ľudským a robotickým možnostiam odhaľovania červenej planéty. Spolu si vymieňali informácie, skúsenosti a šikovné nápady.
V popredí tohtoročného programu bol Dr. Jorge Vago (ESA) a jeho najnovšie poznatky z misie ExoMars rover, ďalej panelová diskusia s Dr. Gernot Grömer (ÖWF), Artemis Westenberg (Explore Mars) a Lukasz Wilczyński (European Space Foundation) a svoju pozornosť dostalo aj Student Forum so študenskými projektami. Taktiež sa nadšene spomínala nadchádzajúca medzinárodná simulovaná analógová Mars misia AMADEE.
Priestor dostala aj predsedníčka SOSA, astrobiologička, Dr. Michaela Musilová, ktorá so svojou prednáškou priniesla na Mars trochu života. Svojou prednáškou Searching for Life on Mars v piatok doobeda zahájila marťanskú tému na zvyšok konferencie a to práve jednou z najfascinujúcejších otázok o Marse – jeho potenciálny život. Ten však podľa nášho merítka môžeme nájsť iba na miestach, kde je voda. Práve preto sa najskôr zaoberala prítomnosťou vody a s tým spojenými biosignatúrami. Ako sme ale boli upozornení, život je síce náročný, no taktiež vie pekne bojovať o prežitie. S rezistenciou na smrteľnú radiáciu sa spája taktiež možnosť kontaminácie povrchu Marsu. Preto, ak sa povie ochrana planéty, znamená to obojsmerne. Naša astrobiologička sa nám tiež zdôverila s dilemou – ochraňovať Mars pred kontamináciou alebo ho kolonizovať? Môžme predsa zmariť prítomnosť mimozemského života svojim zásahom…
Po prednáške zasadla Michaela rovno do porodcovského kresla a študentská časť sa mohla začať. Študenti vo veku 15-25 rokov prezentovali svoje projekty a výskumy týkajúce sa odhaľovania a kolonizovania Marsu.
Ako prvý sa predstavil študent s 3D tlačiarňou a jej využití pri simulovaných marťanských misiách. Dokázal nám, že mať možnosť vyrobiť, či opraviť nástroje priamo v teréne, je nevyhnutný pre hladký priebeh misie. Po ňom nám stredoškoláčky predstavili víziu osídlenia Marsu. Ako habitat navrhli obrý dóm v útrobách marťanských jaskýň.
Tretia prednáška bola o bakalárskej práci šikovnej Sophie Gruber. Pomocou fyzikálnych rovníc vypočítala, že ľad v jaskyniach na Marse mohol zachovať dávne potenciálne biosignatúry, dokonca samotný život. Preto by sa podľa nej malo po ňom pátrať práve tam.
Ďalší projekt bol o šróbovytých čepeliach na roveri a ich výhodách v teréne a v marťanskej atmosfére. Ako poslední sa predstavili šikovní študenti z Francúzska s ich 3D vytlačeným skafandrom.
Po zasadnutí porota vybrala ako víťazku Sophie Gruber s jej najvedeckejšou prezentáciou.
Po študentoch prednášal Lukasz Wilczyński o jeho European Rover Challenge a plánoch do budúcna. Ako príklad predstavil Extreme Rover Challenge, ktorý by sa mal líšiť viacerými prídavnými modulmi, ako sú podvodné roboty, či roboty situované na mesačný povrch, ba dokonca asteroid.
Pred odchodom z univerzity Dr. Gernot Grömer (ÖWF) oficiálne zahájil konferenciu a povedal nám niečo o ÖWF a plánovanej misií v Ománe AMADEE-18.
Piatok bol zakončený exkurziou do laboratória pre vývoj skafandrov ÖWF a spoločnou prechádzkou po večernom Innsbrucku.
V sobotu ráno nás priviedol k životu astrobiológ zo Španielska Armando Azua-Bustos (Centro de Astrobiología). Rozoberal podmienky pre život bez prítomnosti vody a ako analóg pre Mars používal púšť Atacama v Chille, kde je porovnateľné sucho. Taktiež sme boli upozornení na adaptácie života a na to, že by sme si mali zadefinovať pojem život širšie, než ako ho my na Zemi poznáme.
Po Gernotovej doplňujúcej prednáške o plánovanéj AMADEE-18 misií v Ománe, Tricia Larose rozprúdila debatu a krv v žilách publika po svojej prednáške o etike.
Po humanitnej chvílke sme sa vrátili späť k technológiam vďaka prednáške, ktorú mal Tibor Pacher (PuliSpace team) o svojom lunárnom roveri, vyčnievajúcemu z radu vďaka jeho unikátnym „wags“ – spojenie nožičiek a koliečok. Unikátnosť nechýbala ani projektu HOPTER, ktorý nám predstavil Łukasz Wiśniewski. Je to „hopkajúci“ predstaviteľ nízkohmotnostného robota, ktorý dokáže vyskočiť do výšky 3-4 metre.
Jürgen Herholz z German Mars Society sa zameral na bezpečnosť počas vesmírnych letov a spomenul súčastné možnosti zlyhania softwaru a hardwaru. Ako príklad uviedol aj poruchu skafandra kozmonauta Luca Parmitano, ktorý sa v ňom skoro utopil, aby zdôraznil, že nejde len o zastrašujúce teórie.
Reinhard Tlustos nám zhrnul Poľskú Mars Analógovú Simuláciu (PMAS), ktorá trvala dva týždne, počas ktorých šiesti astronauti vykonali viaceré experimenty v novom habitate M.A.R.S. (Modular Analogue Research Station). Pre zaujímavosť, tento habitat bol postavený tou istou spoločnosťou, ako habitat vo filme „Marťan“.
Robert Zubrin, zakladateľ a prezident The Mars Society, nám cez skype odprezentoval svoju hypotézu, že spoločnosti ako SpaceX sa čoskoro objavia aj v Európe, Indií a Číne. Neveriacemu publiku spomenul Virgin Galactic ako príklad pre Európu. Okrem toho spochybňoval lokáciu pristátia rovera Curiosity. Podľa neho by mal pristáť na zaujímavejších miestach, napríklad tam, kde sa predpokladá výskyt vody.
Jorge Vagot z European ExoMars nám predstavil ExoMars rover. Ten je o niečo menší ako Curiosity (300 kg vs. 900 kg), no zato vybavený zatiaľ najdrahším experimentom ESA – „MOMA“ (Mars Organics Molecule Analyser). Tento experiment bude mať kľúčovú rolu v detekovaní života na Marse. Taktiež nám Jorge porozprával o náročnosti vŕtačiek na danom roveri.
Pierre Brison z Mars Society Switzerland pokračoval s veľmi zaujímavou témou. Do popredia dával dôležitosť spoznávať a skúmať Mars, aby sme vedeli viac o procese vývoja molekúl, vedúcom až k vzniku života. Je možné, že sa marťanské komplexné molekuly môžu meniť? Podľa neho je odpoveď jasná. Ísť na Mars a zistiť to. Tu však začal kritizovať pravidlá z COSPAR (Committee of Space Research), ktoré slúžia ako prevencia pred posielaním roverov a ľudí na naozaj zaujímavé miesta na Marse.
Tanja Lehmann z German Mars Society nám aktualizovala informácie o projekte „Miriam-2“. Ide o balón, ktorý v porovnaní s balónom ARCHIMEDES má priemer len 4 metre namiesto 10 metrov. Pri poslednom teste sa však počas parabolického letu objavili isté komplikácie s rozprestieracím mechanizmom, na ktorých neskôr tým pracoval a balón otestujú čoskoro znova.
S trochu odlišnou témou, ale stále na mieste, prišiel Federico Monaco z University of Parma. Po technickej stránke nás obohatil sociológiou a nie hocijakou. Marťanskou. Navrhol design komunity pre extrémne podmienky na Marse na základe výskumu ich organizácie. Síce s bývaním na Marse nemáme ešte reálnu skúsenosť, no na Zemi sa nájde kopa komunít žijúcich v extrémnych podmienkach.
Prednáška „Human to Mars“ od spoluzakladateľky Explore Mars – Artemis Westenberg nám priniesla ďalší, doteraz nespomínaný aspekt vesmírnych organizácií, a tým je politika. Priblížila nám, čo všetko stojí za dôležitými projektami a ich financovaniami.
Celá prednášková sekcia bola zakončená zaujímavou panelovou diskusiou „Going Red: Mars exploration, space advocacy, citizen science and policy as allies or adversaries?“. Gernot Grömer, Artemis Westenberg a Lukasz Wilczyński diskutovali o rôznych aspektoch a spôsoboch, ako priniesť záujem o vyslanie ľudí na Mars k verejnosti a politikom.Po programe na Univerzite sme sa zúčastnili exkurzie po budove ÖWF, kde nám ukázali Mission Support Center, Suit Lab a iné zaujímavé miestnosti. Taktiež nám boli predstavené AOUDA – simulátory skafandrov vyvíjané ÖWF.
Zaujímavé odkazy:
Report a fotky z EMC17: http://oewf.org/en/emc17/
AMADEE-18 missia: http://oewf.org/en/portfolio/amadee-18/
AOUDA: http://oewf.org/en/polares-science/aouda-spacesuit-simulator/