Vzájomné usporiadania Zeme s Marsom umožňuje vysielať misie k červenej planéte len každých približne 26 mesiacov. Takáto príležitosť sa otvára práve tento rok od približne polovice júla do polovice augusta a, samozrejme, neostane nevyužitá. K Marsu sa plánujú vydať tri odlišné misie od troch odlišných krajín.
Prvou z nich by mala byť misia Al Amal (v preklade Nádej) od Spojených arabských emirátov (UAE). Štart bol naplánovaný na utorok (14.7.), no nepriaznivé počasie spôsobilo odklad o dva dni. Sondu bude vynášať japonský nosič H-2A z rampy Jošinobu v kozmodrome Tanegašima. Jedná sa o prvú misiu svojho druhu od UAE, a hoci štartovať bude už toto leto, k Marsu by sa mala dostať vo februári budúceho roka, a to symbolicky práve v čase, kedy budú vrcholiť oslavy 50. výročia vzniku UAE. Sonda Al Amal vznikala v spolupráci s Univerzitou v Boulderi v americkom štáte Colorado a obsahuje kameru s priestorovým rozlíšením 8 km, infračervený spektrometer a ultrafialový spektrometer. Cieľom misie je vytvoriť prvú kompletnú mapu marťanskej atmosféry, pozorovať atmosféru červenej planéty, zamerať sa na sezónne zmeny počasia, prepojenie súčasného počasia s počasím v minulosti, unikanie zložiek atmosféry do vesmíru a na jej teplotu a zloženie. Ak sa všetko podarí, tak misia by podľa odhadov mala trvať približne 2 roky.
Ďalšou misiou v poradí je čínska Tianwen-1 (v preklade Nebeské otázky), ktorá má štartovacie okno v priebehu budúceho týždňa od pondelka (20.7.) do soboty (25.7.). O štart sa postará čínska raketa Dlhý pochod 5 z kozmodromu Wenčang na ostrove Hainan. Podobne by to bola v prípade úspechu aj pre Čínu prvá misia k Marsu vôbec. Čínska misia bude od Al Amal ale ešte o niečo zaujímavejšia. Skladať sa totiž bude nie len z orbitálnej časti, ale aj z pristávacej časti a roveru. Príchod k Marsu je predpokladaný rovnako na február budúceho roka s plánovaným pristávaním o dva mesiace neskôr v oblasti Utopia. Ak by pristátie prebehlo úspešne, tak by sa Čína stala po USA len druhou krajinou, ktorej zariadenie pristálo na povrchu Marsu. Celý systém obsahuje dokopy 12 vedeckých zariadení, z toho polovicu na orbitálnej časti a druhú na roveri. Obe časti sa budú zameriavať na zloženie a stavbu marťanskej pôdy, hľadanie zložiek nevyhnutných pre život, ale aj na jeho atmosféru. Misia by podľa odhadov mohla trvať okolo jedného roka, pričom životnosť rovera je 90 Solov (marťanských dní). Cieľom misie je okrem vedeckého výskumu aj testovanie technológií, ktoré majú slúžiť pri ďalšej čínskej misii k Marsu plánovanej po roku 2030. Počas nej sa Čína pokúsi priniesť vzorku marťanskej pôdy na Zem.
Poslednou misiou tohtoročného štartovacieho okna je americký Mars 2020 s roverom Perseverance (v preklade Vytrvalosť). O štart, ktorý je aktuálne plánovaný na 30.7. sa postará raketa Atlas V z rampy LC-41 na americkej Floride. Prípadné prekladanie je možné až do 15.8. K Marsu by mala misia doraziť tiež vo februári budúceho roka a ako oblasť pristávania bol zvolený kráter Jezero, o ktorom sa predpokladá, že bol v minulosti zaliaty vodou a ústi do neho delta už vysušenej rieky. Jednou z hlavných úloh vozítka tak bude hľadať stopy po marťanskom živote v minulosti. Vybavený je aj vrtákom na zbieranie vzoriek pôdy, ktoré si rover uchová pre plánovanú misiu v budúcnosti. Počas nej budú tieto vzorky prepravené na Zem. Okrem pôdy však rover bude skúmať aj zloženie atmosféry, jej sezónne premenlivosti a testovať technológiu produkcie kyslíka z oxidu uhličitého, ktorá je kľúčová pre cesty človeka k Marsu. Súčasťou početného vybavenia je aj 23 kamier a malý dron Ingenuity, ktorý sa po pristátí oddelí a pokúsi sa o vôbec prvý let v atmosfére iného kozmického telesa. Slúžiť bude na mapovanie terénu v okolí vozítka. Predpokladané trvanie celej misie je jeden marťanský rok, teda približne 690 pozemských dní.
Zdroje informácií:
https://space.skyrocket.de/doc_sdat/al-amal.htm
https://spacenews.com/rocket-arrives-as-china-targets-july-for-tianwen-1-mars-mission-launch/
https://spacenews.com/chinas-mars-mission-named-tianwen-1-appears-on-track-for-july-launch/
https://mars.nasa.gov/mars2020/
https://www.nasa.gov/perseverance
Zdroje obrázkov:
https://space.skyrocket.de/doc_sdat/al-amal.htm
https://www.chinadaily.com.cn/a/202004/24/WS5ea24a82a3105d50a3d188ea.html