- Aký je príbeh Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity?
- Prečo začalo Slovensko spolupracovať s Európskou vesmírnou agentúrou?
- Ako sa stavia skutočná družica?
- Čím všetkým musí človek prejsť, ak chce uskutočniť svoj sen?
- Čo chceme pre ďalší rozvoj vesmírnych aktivít na Slovensku robiť?
Na počiatku bol sen
Predstavovali ste si v detstve, že budete kozmonautom? Túžili ste spoznávať nové svety, cítili ste volanie dobrodružstva z objavovania neznámeho? Žasli ste niekedy pri pohľade cez ďalekohľad nad krátermi na Mesiaci, Saturnovým prstencom, či mrakmi na Jupiteri?
My áno.
Potom skončíte vysokú školu a začnete si reálne hľadať prácu. Stále sa však nechcete vzdať svojho sna. Začnete reálne zisťovať, ako môžete pracovať v space-business. Dostať sa do NASA je veľký cieľ. Ale aj Európa má svoju „NASA“ – Európsku vesmírnu agentúru ESA. Začnete teda podrobne skúmať ich web. Hľadáte možnosti zamestnania, či aspoň stáž pre absolventov. A zrazu narazíte na: „pracovať v ESA môžu iba občania členských krajín ESA“. Na vaše poľutovanie zistíte, že Slovensko žiaľ členským štátom nie je. Dokonca ako jedna z posledných krajín v EÚ.
Píše sa rok 2006 a pred Vami stojí neľahká úloha. Zistiť, ako doviesť svoju krajinu do ESA.
Každá dlhá cesta začína prvým krokom
Najprv začnete písať emaily na ministerstvo zahraničných vecí, tam vás odkážu do Bruselu, na ministerstvo školstva, kontaktujete vedcov… a všade dostávate rovnakú odpoveď: na členstvo v ESA nie sú peniaze.
Keď o tom rozprávate svojim známym, zdá sa im myšlienka, aby Slovensko investovalo do výskumu vesmíru, priam smiešna: „U nás predsa nie je ani na dôchodky, kdeže ešte na rakety“!
A vtedy vám to dôjde: Slováci nie sú v ESA preto, lebo ako národ nevidia v investovaní do výskumu vesmíru zmysel! Hoci vedci by prirodzene nové investície do vedy privítali, bežní ľudia, sťažka novinári a nakoniec ani politici v tom jednoducho nevidia zmysel. Sú tu predsa aj iné problémy…
Krok číslo jedna je Vám preto jasný: osveta. Popularizovať výskum vesmíru na Slovensku, vysvetľovať novinárom, politikom ale aj bežným ľuďom, prečo je dobré aby Slovensko vstúpilo do ESA.
Postupne tak stretávate ľudí podobných ako ste vy. S túžbou „robiť vesmír“ – na Slovensku, nie v zahraničí. Rozhodnete sa preto založiť spolu pre tento cieľ organizáciu. Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity. Ste piati a píše sa rok 2009.
Mravčia práca
Ako prvé sme naformulovali nepriestrelné argumentárium. Súbor dôvodov, ktoré potom omieľame na každom stretnutí. Na prednáškach, v médiách, so študentmi, občas sa pritrafí predstaviť myšlienku vstupu SR do ESA aj nejakému politikovi. Kontaktujete ministra školstva za ministrom školstva. Tí sa však bohužiaľ pri moci striedajú rýchlejšie než kozmonauti na ISS. Takže to začneme vysvetľovať naozaj všetkým. Modrým, červeným, a aj všetkým ostatným. Raz to predsa vyjsť musí!
Cítime, že táto námaha má pre našu krajinu zmysel. Vo vesmíre má Slovensko totiž bohaté skúsenosti, a ako jedna z mála krajín sveta aj vlastného kozmonauta. Sme rozhodnutí stoj čo stoj priviesť Slovensko do ESA a priniesť tak pre našich študentov, vedcov i podnikateľov nové príležitosti. Výskum vesmíru a vývoj kozmických technológií je totiž novým, tzv. emergentným hospodárskym sektorom a sme presvedčení, že Slovensko na to má! Má na to ľudí, technickú infraštruktúru aj skúsenosti. Slovensko jednoducho patrí do ESA.
Chodíme za každým, kto by nám mohol byť naklonený. Organizujeme prednášky, semináre, stretávame sa s firmami, chodíme na školy. Učíme sa, ako to robia v okolitých krajinách – v Čechách, v Poľsku i Maďarsku, ktoré s ESA spolupracujú už dlhé roky. Postupne sa pridávajú ďalší podporovatelia a členská základňa sa rozrastá. Je nás už viac než päťdesiat.
Aby však nezostávalo len pri rečiach, okrem osvety a popularizácie sme začali do vesmíru lietať aj na vlastných zariadeniach. Pravda, najprv len do stratosféry – na meteorologických balónoch známych ako JULO (nazvaných po Júliusovi Satinskom). Tieto stratosférické balóny nás naučili mnohé zručnosti z oblasti rádiovej techniky, elektrotechniky, meteorológie a tiež z oblasti legislatívnej regulácie letovej prevádzky v SR 🙂
Pri stratosférickom lietaní sme od začiatku kládli dôraz na jeho jednoduchú a zrozumiteľnú komunikáciu verejnosti. Presne tak, ako to robí NASA so svojimi projektmi, keď sa pripravuje na nejakú misiu a žiada vládu o podporu. Hoci sme projekt JULO financovali z našich vlastných rodinných rozpočtov, oplatilo sa. Otvorilo nám to totiž bránu k ďalšej spolupráci s rôznymi inštitúciam doma i v zahraničí, a získali sme množstvo skúseností s vývojom technológií určených na činnosť v extrémnom prostredí – teda aj vo vesmíre.
Prvá slovenská družica skCUBE
Je rok 2011 a na ceste do vesmíru robíme ďalší vážny krok: štartujeme projekt prvej slovenskej družice skCUBE. Chceme do vesmíru naozaj letieť – a najlepšie rovno s vlastnou družicou! Vieme totiž, že hoci sa slovenskí odborníci v minulosti podieľali na konštruovaní súčastí československých, resp. zahraničných družíc, od získania samostatnosti v roku 1993 naša krajina zatiaľ nevypustila na obežnú dráhu teleso, ktoré by bolo kompletne navrhnuté, skonštruované a riadené z územia Slovenskej republiky.
Je to tiež skvelý spôsob, ako Slovákom znova pripomenúť, že vesmírny výskum na Slovensku nie je žiadne sci-fi. Okrem toho veríme, že projekt bude motivovať mládež, aby študovala aj náročné prírodovedné a technické predmety. Celý príbeh prvej slovenskej družice je na samostatnú knihu, ale zatiaľ si môžete prečítať aspoň jej blog. Projekt skCUBE nám však otvoril ďalšie nové a vzácne spolupráce. Napríklad so slovenskými univerzitami – Elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity v Žiline, Letecká fakulta TUKE, Elektrotechnická fakulta STU v Bratislave alebo Univerzitný vedecký park v Žiline. Za 4 roky tvrdej práce bez nároku na odmenu sme s technickým tímom o veľkosti približne 11 inžinierov a za výraznej pomoci našich partnerov (kvôli veľkej finančnej náročnosti na súčiastky sme obehli takmer všetky slovenské technologické firmy, ktoré môžu robiť pre space – inak, výborná networingová aktivita!) projekt dokončili a prvý slovenský satelit je na svete! Áno, dali sme to, a tu je dôkaz.
SOSA ako prirodzený partner v oblasti vesmíru
V tom čase sa už SOSA stala prirodzeným partnerom pre inštitúcie doma i v zahraničí, vrátane novinárov a ďalších ministerstiev. Stále častejšie sa na nás obracajú slovenské firmy, výskumné ústavy s prosbou o radu a usmernenie v otázke spolupráce s ESA. Ale píšu stále viac aj zo zahraničia – vždy keď chce niekto vedieť niečo o slovenských kozmických aktivitách. Naďalej pomáhame našej krajine: zasadzujeme sa za vznik bratislavského planetária, s predstaviteľmi ministerstva dopravy diskutujeme o príležitostiach, ktoré prináša navigačný systém Európskej komisie – Galileo. Kontaktovali nás z ministerstva životného prostredia ohľadom programu Copernicus. Obrovské možnosti zo satelitných dát pre meteorológiu sa núkajú vďaka projekt EUMETSAT, ktorý zatiaľ málo využívame. Zaujali sme aj bývalého veľvyslanca SR v Holandsku, pána Jaroslava Chleba, ktorý nás kontaktoval a pomohol nám rozšíriť naše kontakty aj v tejto krajine. Kvôli našej aktivite a širokému záberu sme dostali tú česť zastupovať štát vo výboroch ESA ako pozorovatelia. Prostredníctvom ministerstva hospodárstva smieme reprezentovať Slovensko na Výbore ESA – PB-NAV (Programme Board on Satellite Navigation) a na Výbore ESA – PB-HME (Programme Board for Human Spaceflight, Microgravity and Exploration), do ktorých je náš člen ministrom oficiálne menovaný ako expert. Do kontaktu s Ministerstvom obrany SR sme sa dostali kvôli projektu suborbitálnej rakety ARDEA a kvôli iniciatíve pre získanie jedného exempláru kozmickej lode Sojuz, na ktorých letel prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, do vlastníctva Slovenskej republiky a jeho následné umiestnenie do stálej expozície STM – Múzea letectva v Košiciach. Sme pozvaní aj na pôdu ministerstva zahraničných vecí, kde sme diskutovali o zriadení slovenského registra kozmických objektov, boli sme pozvaní na viacero konferencií a stretnutí s potenciálnymi investormi v oblasti aerospace, vrátane zahraničných (napr. do Belgicka, Estónska a Nórska). Tešíme sa, keď môžeme pomáhať k rozvoju kozmických aktivít vo všetkých smeroch. Robíme to zo srdca a možno aj vďaka tomu sme sa stali prirodzeným partnerom aj pre zahraničné vesmírne agentúry- napríklad pre organizátorov súťaže European Satellite Navigation Competition (ESNC), či pre nemeckú vesmírnu agentúru (DLR), International Space University (ISU), Českú kozmickú kanceláriu (CSO) a mnohé iné organizácie.
S ministerstvom školstva sme zorganizovali viacero konferencií kde sme informovali najmä slovenské firmy, ale aj zástupcov akadémie a univerzít o tom, aké príležitosti ESA pre krajiny prináša. Iniciovali sme podpísanie Memoranda o porozumení a rozvoji kozmických aktivít na Slovensku s Elektrotechnickou fakultou Žilinskej univerzity v Žiline a Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach. Iniciujeme založenie prvého vesmírneho klastra slovenských firiem, ktoré môžu spoločne podávať PECS projekty a zapájať sa aj do iných výskumných projektov (napríklad do programu Európskej únie pre podporu výskumu a inovácií – Horizont 2020) a ďalších.
Za tieto nespochybniteľné výskumné výsledky (články a publikácie) našich členov a projektov sme získali aj Osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj, čo nám teraz umožňuje uchádzať sa o vedecko-výskumné projekty zo štátneho rozpočtu SR.
Podarilo sa – Slovensko vstupuje do ESA
Náš cieľ a obrovská príležitosť pre krajinu – vstup do ESA, teda ohromný priestor pre rozvoj vedomostnej ekonomiky, sa podarilo zavŕšiť vo februári 2015, keď Národná rada SR ratifikovala medzinárodnú zmluvu o pristupujúcom štáte do ESA. Veľkou satisfakciou za našu prácu bolo, že sme sa na rozhodujúcom hlasovaní mohli zúčastniť osobne, pričom predseda NR SR pred všetkými poslancami zdôraznil, že to boli aj naše výsledky, ktoré ho presvedčili o zmysluplnosti členstva Slovenskej republiky v ESA. Ešte väčšiu radosť sme mali z toho, že návrh prešiel takmer jednomyseľne. Tento výsledok ocenili aj mnohé slovenské osobnosti.
Po ratifikačnom procese nastal deň “D”. Zástupca ESA Karlheinz Kreuzberg (Head of ESA Director General’s Cabinet) prišiel na Slovensko podpísať medzinárodnú zmluvu o Európskom spolupracujúcom štáte. Vďaka tejto zmluve boli totiž v minulom roku vybraté prvé slovenské PECS projekty, ktoré budú riešiť slovenské univerzity, firmy aj SAV. Všetci sa teraz môžu, aj vďaka našej práci a neúnavnej aktivite, konečne zapojiť do európskeho vesmírneho výskumu a biznisu. Študenti už nie sú ochudobnení o možnosť stážovať v ESA. Niektorí už stihli túto možnosť využiť, a my z toho máme úprimnú radosť. Aj keď sme už od roku 2006, kedy sme s týmto všetkým začali, trochu zostarli, teší nás, že sme poslúžili aspoň nasledujúcej generácii študentov, nehovoriac o súčasnej generácii vedcov a podnikateľov.
Toto sú konkrétne výsledky SOSA za posledné roky, ktoré nemôže nikto spochybňovať. Vďaka našej neúnavnej a systematickej práci je teraz obrus prestretý naozaj pre všetkých, ktorí majú s vesmírnymi projektmi niečo spoločné. Slovenská spoločnosť teraz môže naozaj profitovať zo spolupráce SR s ESA.
SOSA sa rozrástla
V našom príbehu sa opäť ukázalo, že trpezlivosť ruže prináša. A tie ruže sú naši členovia, ktorých máme k dnešnému dňu viac než 80. Sú to členovia s expertízou v rôznych oblastiach: máme astrofyzikov, rádioamatérov, astrobiológov, expertov v oblasti vesmírneho práva, elektrotechnikov a inžinierov, …. a spolu tvoríme jeden komplexný tím. Väčšina členov je u nás na dobrovoľníckej báze, ale máme už aj profesionálnych zamestnancov a rozbiehame projekty, ktoré môžu vytvárať pracovné pozície aj pre ďalších. Ideme trpezlivo, krok za krokom a snažíme sa využiť každú príležitosť a každé partnerstvo.
Pre našu otvorenosť a flexibilitu sme dnes:
- prirodzeným partnerom v oblasti vesmírnych aktivít pre domáce a zahraničné inštitúcie, firmy, vedcov a novinárov,
- pravidelní komunikátori a komentátori vesmírnych aktivít na Slovensku ale aj v zahraničí, ktorí sú pravidelne pozívaní prakticky do všetkých celoštátnych médií – či už televíznych, rozhlasových, printových alebo elektronických,
- máme nespochybniteľný technologický tím, ktorý dokázal, že vie robiť tú najkomplikovanejšiu elektroniku schopnú prežiť a operovať vo vesmíre (viď. projekt prvej slovenskej družice skCUBE),
- dávame príležitosti študentom robiť na zmysluplných projektoch (Expedice Mars, simulátor kozmických letov a pod.) a motivujeme ich k tomu, aby sa nebáli študovať technické smery, lebo veríme, že v nich leží naša budúcnosť,
- venujeme sa mládeži, organizujeme rôzne popularizačné akcie, cez ktoré primárne mladí ľudia spoznávajú vesmír,
- etablovali sme sa vo vedeckých a výskumných projektoch (Společne do stratosféry, Stratonanobio Lab) v oblasti stratosféry a ionosféry,
- pridalo sa k nám už viacero mladých (ale aj starších) excelentných vedcov,
- ďalších excelentných slovenským vedcov pôsobiacich v zahraničí sa snažíme motivovať, aby sa vrátili späť na Slovensko. Príkladom takéhoto úspechu je naša astrobiologička Dr. Michaela Musilová, ktorá dala prednosť SOSA pred inými zahraničnými inštitúciami – vrátane NASA.
Slúžime štátu v kozmických aktivitách
V septembri minulého roku sme takmer presne po 6 rokoch existencie našej organizácie prvý krát dostali možnosť vykonávať svoju činnosť profesionálne – teda za úhradu. Prihlásili sme sa totiž na výzvu ministerstva školstva týkajúcej sa “zabezpečenia podporných organizačných, technických a administratívnych činností v oblasti vesmírnej politiky”. Teda na tie činnosti, z ktorých väčšinu sme celé roky vykonávali zadarmo, len preto, že je to naša vášeň a preto, že sme chceli prispieť k tomu, aby sa aj naša krajina stala súčasťou európskych kozmických štruktúr a slovenské subjekty mohli prispievať k výskumu kozmu. Jednalo sa síce o financovanie len na krátku dobu (približne tri mesiace koncom roka 2015), avšak plnohodnotne sme ich našou činnosťou vyplnili. Podrobnejšie o tejto našej práci dočítate aj v záverečnej správe.
Ministerstvo školstva vyhlásilo podobnú výzvu na ďalšie obdobie a o tieto prostriedky sa rovnako s plnou vážnosťou uchádzame, pretože chceme našou expertízou a schopnosťami prispieť k ďalšiemu rozvoju slovenských kozmických aktivít. Do tejto výzvy sme sa prihlásili preto, že sme si vedomí našich kvalít a solídnej pozície v oblasti rozvoja vesmírnych aktivít a z toho plynúcej zodpovednosti, pretože sme sa stali prirodzeným kontaktom pre výskumné a vývojové organizácie, najmä v súvislosti s ESA, jej programom PECS a ďalších vesmírnych aktivít v SR. Pretože to robíme už roky, kvalitne a s radosťou.
Čo chceme pre ďalší rozvoj slovenských vesmírnych aktivít robiť?
Veríme, že dokážeme našej krajine naďalej pomáhať stať sa úspešnou v oblasti výskumu vesmíru a vývoja kozmických aktivít. Chceme urobiť všetko preto, aby bol zo strany slovenských výskumných a vývojových organizácií veľký záujem o projekty ESA PECS a aby sa Slovenský príspevok do tohto programu naplno využil. Chceme tiež naďalej popularizovať možnosti, ktoré prináša ESA firmám, študentom, univerzitám a výskumným ústavom, chceme podnecovať vedecko-technickú spoluprácu v tejto oblasti so zahraničím. Našou víziou je plné členstvo SR v ESA po roku 2020. To však predpokladá kvalitnú vedeckú infraštruktúru, skúsenosť mnohých slovenských výskumných organizácií s kozmickými projektmi a ich pripravenosť podávať kvalitné projekty zaujímavé pre ESA a to v objeme niekoľkých miliónov eur ročne – čo je už samo o sebe pre našu krajinu naozaj veľkou výzvou.
Spoločne s našimi vedcami chceme naďalej rozvíjať aj naše vedecké a výskumné aktivity, a to predovšetkým v oblasti aplikovaného výskumu. A prinášať tak na trh aj praktické aplikácie, ktoré ľuďom zjednodušujú život, alebo rozvíjajú medzinárodný obchod. Plánujeme tiež využiť možnosti rôznych grantov a podporných schém na to, aby sme spoločne s našimi partnermi v oblasti kozmonautiky vytvorili platformu na testovanie a experimentovanie v troposfére, stratosfére, ako aj podmienkach vonkajšieho vesmíru. Veríme totiž, že táto platforma poslúži nielen nám, ale aj našim univerzitám, vedeckým tímom a firmám – a to nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí.