Michaela Brchnelová: Čo mi priniesla stáž v technologickom centre Európskej vesmírnej agentúry

Už od malička som rozmýšľala, aké by to bolo pracovať pre NASA a dúfala som, že sa tam raz dostanem. Samozrejme, pre Európana je takmer nemožné pre NASA pracovať pokiaľ sa mu nechce buď meniť občianstvo alebo upisovať sa Americkým univerzitám – možnosti, z ktorých sa mi úprimne zrovna ani jedna nepáči. Vďakabohu máme v Európe taký menší ekvivalent v podobe Európskej vesmírnej agentúry, ESA, do ktorej sa po novom už môžu hlásiť aj Slovenskí študenti. Tak som to skúsila.

Prihlášku som poslala s malou dušičkou, keďže ešte nemám ani titul a môj hlavný argument bol ten, že “iba študovať a stavať rakety” ma po dvoch rokoch na univerzite nejak prestáva baviť. Na moje prekvapenie ma zobrali na prvý krát, bez toho aby som mala hotového Magistra či Bakalára. Tak som ponuku stáže samozrejme prijala. To však znamenalo, že som musela pár mesiacov riešiť potrebné úpravy v mojom univerzitnom rozvrhu, keďže som si uvedomila, že fulltime stáž po dobe 5 mesiacov sa mi bude trochu biť so školou, v ktorej som počas tých 5tich mesiacov fulltime študent. Ale všetko sa dá ak sa chce a hlavne, všetko sa dá ak viete nájsť diery v akademických reguláciách školy, a tak som teda 1. Septembra 2017 nastúpila do ESA do sekcie aerotermodynamiky a pohonu ako stážistka.

Stáž či práca v ESA je naozaj neskutočná príležitosť. Ak chcete zistiť ako space sector naozaj funguje v praxi, nie je lepšie miesto kam zájsť. Moja úloha pozostávala z optimizácie designu re-entry vozidla z hľadiska stability počas zostupu do atmosféry a pristávania pomocou dát z Computational Fluid Dynamics (CFD), počas toho som ale tiež pomáhala so simuláciami pohonu satelitov. Nemôžem rozoberať hlbšie detaily výskumu kvôli reguláciám ESA (tie bohužiaľ narozdiel od školy veľa dier nemajú), no rada by som sa radšej podelila o to, čo mi tá celá skúsenosť dala a ako sa k takej príležitosti vôbec dostať.

Ako sa prihlásiť?

Konkrétne procesy ako sa prihlásiť záležia na tom, na aký typ pozície sa hlásite. Na stáže treba pravidelne sledovať tento link, na YGT (Young Graduate Trainee) pozície zas tento. Viac informácii o podmienkach prijatia nájdete na tých istých stránkach. Čo ale platí pre všetky pozície je to, že si ESA váži medzinárodné skúsenosti a nezávislosť. To si treba uvedomiť počas písania motivačného dopisu a prípadného interview. Samozrejme musíte aj vedieť, na čo sa hlásite a prečo vás konkrétna pozícia zaujíma. Nakoniec, zopár pekných slov o ESA roztopí každú HR dušu a pokiaľ vám nechýbajú schopnosti a akademické pozadie, získať pozíciu nie je tak ťažké.

So zbytkom Slovákov v ESA sme sa už rozprávali s niektorými študentmi, ktorí sa hlásili na tieto pozície minulý rok a na základe toho by sme radi dali aj nejaké ďalšie, relatívne zrejmé rady, ktoré sme si všimli že veľké percento ľudí ignoruje – zistite si všetky možné informácie, než sa prihlásite na pozíciu alebo sa začnete pýtať zodpovedných ľudí, a “deadline” znamená “deadline”, a nie “tri hodiny po deadline-e”.

Ako sa pripraviť?

Počas stáže som si uvedomila, že najcennejšia schopnosť, ktorú na univerzite získam nie je ovládanie 5-tich programovacích jazykov, CAD software-u alebo 3 rôznych CFD balíčkov, ale schopnosť rýchlo sa naučiť veci, ktoré ste predtým v živote nevideli (čo je pre mnohých v princípe definícia skúškového). Pomaly každá firma pracuje s inými technikami a používa iný software, a nie je možné ovládať všetko, čo je na trhu. Samozrejme, je dobré mať hlboký prehľad a pokiaľ viete dopredu, čo budete robiť, je výhoda si to naštudovať predtým, než nastúpite. No vo väčšine prípadov, postupy zistíte až keď nastúpite a podpíšete niekoľko zmlúv o mlčanlivosti a bezpečnosti, a teda omnoho dôležitejšie je byť schopný sa prispôsobiť a rýchlo si osvojiť nové techniky.

Ako funguje ESTEC?

Podľa toho, kam sa prihlásite, budete robiť priamo na už operujúcich misiách, na design-e misií alebo na základnom/ konceptuálnom výskume (ak sa teda nehlásite to PR, manažmentu alebo podobne). Ja som bola zapojená v základnom výskume (aerodynamika re-entry misií) a aj v design-e satelitu Proba 3. Tým, že ESA má minimálne zapojenie vo vojenskom priemysle, a teda dáta sa dajú ľahko presúvať zo sekcie do sekcie, komunikácia v rámci ESTECu je veľmi jednoduchá. Kedykoľvek bolo treba niečo vysvetliť, iba som zavolala/ zašla za relevantnými ľuďmi, dohodli sme si stretnutie a vec bola vyriešená. Všetci sú v ESTECu ochotní pomôcť – hlavne ak ich pozvete na obed alebo kávu. A obedy a kávy sú tam naozaj dobré ak by vám chýbala motivácia prihlásiť sa.

Čo som si odniesla?

Okrem problémov s cukrom kvôli veľkým obedom a naozaj dobrým kávam (robím si srandu… možno), ESTEC mi určite pomohol s rozhodovaním sa o tom, čo chcem ďalej robiť v svojej akademickej kariére a teda, aký magisterský a PhD program si vybrať keď dorobím BSc. Samozrejme, za pol roka v najväčšej Európskej vesmírnej spoločnosti si tiež vybudujete veľmi dobrú sieť kontaktov, z ktorej môžete čerpať po zbytok svojho štúdia. Zistila som, ako prebieha konceptuálny a aj prokočilý design vesmírnych misií a ako rôzne sekcie a firmy interagujú počas jednotlivých procesov. Tiež som si uvedomila, že základný výskum sa dá robiť aj bez problémov s financovaním pokiaľ je dobre odôvodnený a aplikovateľný v priemysle, ale bohužiaľ aj to, že častokrát limitujúcim faktorom prelomových vesmírnych projektov nie sú zdroje a vybavenie, ale politika. Nakoniec, počas večerí a obedov s kolegami, ESTEC ma tiež naučil, že pokiaľ chcete iniciovať diskusiu s Talianom, treba sa ho spýtať na jeho názor na mascarpone so slaninou a že najjednoduchší spôsob budovania si vzťahov s inžiniermi akejkoľvek národnosti je obstaranie si kávovaru a zdroju sladkostí do vašej kancelárie.

Ak by ste mali akékoľvek otázky ohľadom stáže (ktoré nie sú zodpovedané na stránkach ESA), kontaktujte ma na m.brchnelova(zavináč)student.tudelft.nl. Čas odpovede sú dva dni.

Ďalšie odkazy: