Presne pred pätnástimi rokmi, 20. februára 1999 o 5:17 miestneho času sa z kozmodrómu Bajkonur vydal na svoj kozmický let Ivan Bella, prvý občan Slovenskej republiky, ktorý videl našu rodnú planétu z výšky vesmírneho priestoru, a na vlastné oči sa presvedčil o tom, aká krásna, ale zároveň aj krehká je. Náš kozmonaut sa do vesmíru vydal ako kozmonaut výskumník na palube kozmickej lode SOJUZ TM 29, spolu s ruským a francúzskym kolegom.
Výber adeptov pre kozmický let sa začal v roku 1997 a to medzi príslušníkmi vzdušných síl Armády SR – konkrétne medzi stíhacími nadzvukovými pilotmi. Títo letci musia už totiž v rámci svojho povolania spĺňať prísne zdravotné požiadavky (klasifikácia LA1), ktoré sa v mnohom kryjú z požiadavkami kladenými na kozmonautov. Za výber a zdravotné preskúšanie adeptov bol zodpovedný vtedajší veliteľ vzdušných síl, generál Štefan Gombík, sám kandidát na kozmonauta pri lete Vladimíra Remka do vesmíru. Sitom testov nakoniec prešli 4 vojenskí piloti, ktorí sa začiatkom roku 1998 podrobili ešte podrobnejšiemu preskúšaniu v Centre prípravy kozmonautov J.A. Gagarina (Hviezdne mestečko). Boli to nasledovní piloti: plk. gšt. Ing. Ivan Bella, plk. gšt. Ing. Michal Fulier, genmjr. Ing. Martin Babjak a kpt. Ing. Miroslav Grošaft.
Nakoniec, na výcvik v pozícii kozmonaut – čakateľ do CPK nastúpili v marci 1998 dvaja z nich, a to Ivan Bella spolu s Michalom Fulierom. Výcvik prebiehal v skrátenej forme 11 mesiacov (bežná dĺžka je minimálne 5 rokov) a pozostával z dvoch častí a to teoretickej a praktickej. Teoretická časť obsahuje predovšetkým vedecko-technické predmety, ako kozmická navigácia, nebeská mechanika, alebo konštrukcia kozmických plavidiel. V rámci praktickej časti ide napríklad o nácvik priebehu letu v trenažéroch kozmickej lode SOJUZ, respektíve orbitálneho komplexu MIR. Obidvaja naši adepti sa pripravovali na pozíciu kozmonaut – výskumník v rusko – slovensko – fracúzskej posádke. Ivan Bella s veliteľom Viktorom M. Afanasjevom (v tej dobe 3. kozmický let) a palubným inžinierom Jean P. Haignerém (2. kozmický let) a Michal Fulier s veliteľom Salizanom Šaripovom a palubnou inžinierkou Claudie Deshays.
Súbežne s prípravou kozmonautov prebiehala aj príprava vedeckej náplne ich letu, vedeckého programu ŠTEFÁNIK. Zodpovednými riešiteľmi tohto projektu v SAV SR boli Doc. Kvetňanský (zodpovedný za medicínske a biologické experimenty) a spolu s Dr. Justom a prof. Kudelom (zodpovednými za fyzikálnu časť). Medzi najvýznamnejšie experimenty, patria ENDOTEST, SK1 – DOSIMETRIA a samozrejme aj známy experiment s japonskými prepeličkami. V rámci experimentu ENDOTEST išlo o skúmanie vplyvu stresového prostredia na živý organizmus. Ivan Bella si v rámci toho experimentu za 3 dni 12x odobral krv, a takisto formou manipulácie s hladinou cukru v krvi umelo vyrábal stresové prostredie pre organizmus. Experiment DOSIMETRIA pozostával z jadrovej emulzie ako detektora kozmického žiarenia, ktorý bol počas letu umiestnený na palube MIRU. Na popísanie možností budúcej potravy pre kozmonautov, slúžil experiment s japonskými prepeličkami. Ivan Bella si do kozmu viezol 60 už predliahnutých vajíčok a cieľom experimentu bolo sledovať vplyv stavu mikro-gravitácie na vývoj prepeličiek počas liahnutia a krátko po vyliahnutí.
Samotný let začal 20. februára 1999 o 5:17 miestneho času, kedy z kozmodrómu Bajkonur odštartovala nosná raketa SOJUZ FB, s kozmickou loďou SOJUZ TM 29 na palube s prvým slovenským kozmonautom I. Bellom. Let Ivana Bellu trval 7 dní 21 hodín a 56 minút, aj vďaka nemu sa Slovenská republika, ako pomerne rozlohovo malý a mladý štát zapísala do klubu krajín, ktoré mali, alebo majú na obežnej dráhe svojho kozmonauta. Ivan Bella sa vrátil na Zem 28. februára 199 v kozmickej lodi SOJUZ TM 28 spoločne s Genadijom M. Padalkom. Ostatní členovia jeho posádky ostali, ako členovia základnej expedície na palube orbitálneho komplex MIR.