Píše Boris Kardoš, Astronomický klub Juraja Bardyho v Plevníku – Drienovom
Opustil nás významný človek. Ťažko sa hľadajú slová, ktorými by človek popísal smútok zapĺňajúci naše srdcia. Svojim krátkym slovom vyjadrujem pocity nás všetkých astronómov z amatérskej aj profesionálnej sféry.
Zanietenie pre vec
Opísať život energického muža akým Marián Mičúch bol je obzvlášť obtiažne, ak máme k dispozícií krátky čas, alebo malý priestor. Dovoľte drahí priatelia, aby som rozpovedal o tom, kto Marián Mičúch bol a čím všetkým sa navždy zapísal veľkými písmenami do sústavného rozvíjania vedy v našom okresnom meste Považská Bystrica. Ba čo viac, jeho práca natrvalo prekročila s rozhodnosťou hodnou jeho osoby hranice nášho nielen okresu, kraja, dokonca je známa aj v zahraničí.
Ak mám na mysli sústavný rozvoj, tak je to doslovne. Práve veda je oblasť, kde neustále prichádzajú nové poznatky. Najlepšie zo všetkých o tom vie ten, kto s vedou drží krok. Je si vedomý, že poznatok vpisovaný do riadkov novej knihy je vložením bodky na koniec vety vlastne už starnúci. Presne Marián Mičúch v polovici 70-tych rokov rozlúštil šifry prichádzajúce k nemu z kozmu a práve rozlúštenie tejto šifry na seba privolalo túžbu rozlúsknuť ďalšie a ďalšie. Tým sa začali preteky so zaobstarávaním techniky a tieto vyvrcholili v roku 1995 dostavaním vlastného observatória v obci Plevník-Drienové. Ako sám povedal v jednom z bezpočte reportáží: „Je určená hlavne na tvorbu astronomickej fotografie.“ Práve v tomto prúde širokého oceánu astronómie sa Mariánovi Mičúchovi plávalo najlepšie.
Začiatky klubu a popularizácia
V roku 1999 fotografoval úplné zatmenie Slnka v Maďarsku a presne v tomto roku patril medzi triádu zakladateľov astronomického klubu Juraja Bardyho v Plevníku Drienovom. Tento rok znamenal skutočné stelesnenie snov a túžob významného buditeľa a popularizátora astronómie v našom okresnom meste, Juraja Bardyho. Nebola to síce okresná hvezdáreň, ale tým, že Marián stál ako hybný motor v zrýchľujúcej sa lodi, podarilo sa amatérom zomknutým okolo neho postaviť hneď niekoľko observatórií. Rovnako občianske združenie Astronomický klub Juraja Bardyho slávilo úspech v oblasti popularizácie a ťarchu vencov víťazov na tomto mieste ani nie je možné vyjadriť. Práve obité okulárové konce našich ďalekohľadov vypovedajú o ich skutočnej hodnote. Tvrdí sa totiž, že hodnota ďalekohľadu nie je tá, za ktorú si ho kúpime v obchode, ale je uložená v počte pohľadov ľudí do vesmíru.
Pohľad na rozrastajúcu sa rodinu mladých talentov na hlavnom podujatí nášho astronomického klubu Perzeidy vo Vrchteplej je zlatým jablkom a žezlom jeho pozitívneho prístupu k organizácií a pedagogickým prístupom. Schopnosť podať výklad o spletitých a neľahkých témach astrofyziky s ním išla prednáškou ako pieseň a jej zneniu porozumel bez výnimky každý. V roku 2018 bol ocenený ministerkou školstva, vedy výskumu a športu medailou sv. Gorazda. Dobrá nálada nasladená tónmi jeho milovaného švédskeho kvarteta, ktoré nesmelo chýbať pri žiadnom pozorovaní nočného neba narovnala pokrivený šev na duši každého z nás. Dokázal si vypočuť problémy hocikoho a žiadnu žiadosť o pomoc nenechal stáť predo dvermi. Toleroval názory ľudí a bol schopný vypočuť si argumentáciu skúseného a múdreho človeka. Zo všetkého si najviac cenil prirodzenosť ľudí a ich záujem o smery širokého rozpätia. Dobrú náladu premočenú a skrčenú od nočnej búrky vedel doslova zdvihnúť z blata, vysušiť ju tónmi svojho akordeónu a pôsobivého spevu a vyrobiť z nej na ten čas hodný frak nočných pútnikov.
Marián Mičúch viedol niekoľko astronomických krúžkov a jeho systematickou a cieľavedomou prácou boril mýty spojené so zaužívanou a všeobecne uznávanou štatistickou poučkou, že astronómií „prepadne“ jeden z 10 000 poslucháčov. Práve nové tváre, ktoré sa pravidelne zúčastňujú rok po roku na podujatiach organizovaných našim klubom sú medajlou už natrvalo pripevnenou na výložke Mariána Mičúcha.
Na záver
Je pre mňa nezmerateľnou cťou, že práve osoba Mariána Mičúcha tvorila spojnicu, či kontaktnú osobu, s ktorou sa rozvinul môj a náš sen o hviezdnych cestách. Plných 21 rokov ma tešil každým úspechom v klube, podareným pozorovaním venovaným verejnosti, strhujúcou fotografiou vesmírnych nádraží, radosťou z nákupu novej techniky do optického parku astronomického klubu Juraja Bardyho. U starších členov nášho klubu je to ešte omnoho väčší časový úsek.
V roku 1999, kedy vznikol Astronomický klub Juraja Bardyho, sa zanietení astronómovia zomknutí okolo Mariána Mičúcha rozhodli pozbierať rozsypané hviezdy do voza ťahaným slabnúcou rukou Juraja Bardyho. V týchto dňoch otriasla najhlbšími základmi nášho klubu ťažká strata Mariána Mičúcha. My na jeho prácu nikdy nezabudneme. Obrovský vklad jeho práce vytvoril základy, na ktorých ďalej budujeme meno klubu. Na záver, ak si naliať vína, tak nie kalného, jeho osobu môžem bez dávky najmenšieho preháňania označiť ako etalón systematického prístupu, organizačného ducha, empatie a charizmy. O tom môže písať iba ten, kto to sám zažil. My všetci v astronomickom klube týmto vyjadrujeme spoločné „ďakujeme“ tebe Marián. Spomienka na teba je v nás navždy živá, česť tvojej pamiatke!