Veľký míľnik za nami. Družica skCUBE už onedlho zamieri na kozmodróm

V nedeľu, 24. apríla, sme sa vydali do holandského Delftu – jednej z posledných zastávok našej cesty do vesmíru. Vyrazili sme za účelom splniť posledný veľký a kritický miľník pred samotným štartom – integrovať družicu skCUBE do vypúšťacieho kontajnera.

Prepravovať takýto veľmi špecifický náklad lietadlom by bolo veľmi riskantné, preto sme sa rozhodli absolvovať cestu autom. Nie preto, že by sa družici niečo stalo, tá musí prežiť neporovnateľne drsnejšie podmienky počas letu na rakete. Avšak byrokracia a prísne kontroly na letisku nás od takejto cesty odradili. Ťažko by sme letiskovej ochrane vysvetľovali niečo o družiciach a raketách 🙂 Čakalo na nás teda krásnych 13 hodín cesty a prekonanie 1 250 km. Našťastie cesta ubiehala kozmickou rýchlosťou, veď sme sa viezli v aute Ford Galaxy a čítali sme časopisy „Tajemství vesmíru“.

Keď sme večer dorazili do Delftu, naše prvé kroky smerovali k Severnému moru, kde sa v diaľke vo vlnách mihotali bóje. Predseda Jakub pri tejto príležitosti správne skonštatoval, že dobýjanie vesmíru možno prirovnať k prvým moreplavbám. Vesmír je náš nový oceán a vzdialenosti, ktoré sa predtým javili ako neprekonateľné, sú čoraz bližšie. Večer sme zaspávali plní očakávaní z nesledujúceho dňa, veď naša viac ako päťročná cesta sa blíži do finále!

 

skcube_north_sea_1
Obr.1: Space: the final frontier. Časť výpravy pri studenom Severnom mori

Ráno sme prišli do Delft University of Technology, kde sídli aj spoločnosť ISL, ktorá zabezpečuje integráciu našej družice do vypúšťacieho kontajnera. Po úvodnom brífingu, ako sa správať v superčistej miestnosti a kontrole dokumentácie sme sa presunuli do clean-room, ktorá je umiestnená v univerzitnom inkubátore s názvom YES!Delft. Tam započali záverečné kontroly a testy našeho cubesatu. Na servisný port družice sme pripojili debug kábel a v počítači sme skontrolovali základnú telemetriu. Následne sme plne dobili akumulátory, pretože zatiaľ nevieme, koľko presne ešte bude skCUBE čakať na svoj štart. Nasledoval fit-check, teda overenie, či sa naša družica zmestí do vypúšťacieho kontajnera a či hladko prejde cez celú dráhu koľajníc. Taktiež, či spĺňa potrebné rozmerové tolerancie. Tu treba zdôrazniť, že prístup bol naozaj nekompromisný. Akákoľvek chyba alebo odchýlka od dokumentácie a štandardu by nás mohla stáť cestu do vesmíru.

 

Obr.: Fit-check cubesatov
Obr.2: Fit-check cubesatov

Napríklad počas fit-checku nás zástupca spoločnosti ISL poučil, že povrch skeletu družice býva obvykle eloxovaný, teda povrchovo upravený pre zníženie trenia medzi koľajničkami kontajnera a skeletom družice. Po krátkej porade a rýchlych simuláciach prišiel verdikt, že riziko prípadného problému je minimálne a tak sme mohli pokračovať ďalej.

Na druhý deň malo dôjsť k záverečnej integrácii družíc do vypúšťacieho kontajnera. Vypúšťací kontajner, ktorý vyvinula spomínaná holandská spoločnosť je nazývaný “quadpack”. Obsahuje štyri komory, pričom každá je určená pre tri 1U cubesaty. My sme v komore s francúzskym cubesatom ROBUSTA-1B a španielskym 3CAT1. Sú to naši susedia a my sme v strede.

 

Obr.: skCUBE spolu s francúzskym a španielskym cubesatom
Obr.3: skCUBE spolu s francúzskym a španielskym cubesatom

U jedného z našich kolegov však vznikol vážny technický problém, ktorý sa nedal odstrániť na mieste. Preto k záverečnej integrácii bohužiaľ nemohlo dôjsť. Vyskúšali sme však aspoň vzájomnú geometrickú a mechanickú kompatibilitu všetkých troch cubesatov, kde bolo našťastie všetko v úplnom poriadku.
Na záver tejto návštevy sme sa dohodli, že k finálnemu umiestneniu do letového kontajnera dôjde 11. mája. Našu družicu sme bezpečne uložili v priestoroch cleanroomu spoločnosti ISL, pričom bola plne otestovaná, skontrolovaná a pripravená na štart.

O dva týždne sme teda do Delftu museli vycestovať opäť. Naštastie sme už šli letecky, kedže sa náš vzácny náklad nachádzal v spoločnosti ISL. Týmto chceme poďakovať Žilinskej univerzite a ďalším sponzorom, vďaka ktorým sme sa do Holandska vôbec mohli dostať. Po prílete, v stredu 10. mája, sme ešte posledný krát overili telemetriu a napätie batérií. Všetko bolo v poriadku, boli sme pripravení na integráciu. Tá začala na druhý deň o cca 13.00 hod. Poslednýkrát sme sa odfotili a rozlúčili s našou družicou skCUBE a šup ju do kontajnera 🙂 Tým sa naša práca nateraz ukončila.

 

skcube_integrated
Obr.4: skCUBE tesne pred uzavretím letového kontajnera

Po integrácii družíc do všetkých letových kontajnerov ich následne prevezú do USA, kde ich namontujú na tzv. SHERPU (obruč), na ktorej poletí dokopy 87 cubesatov. To je približne taký počet cubesatov, aký je obvykle vypustený za celý jeden rok, ide teda o obrovský družicový boom. Na rakete Falcon 9FT spoločnosti SpaceX by sme mali vyštartovať už začiatkom tohto leta. Všetko však závisí od úspešnosti predchádzajúcich dvoch štartov, ktoré musí spoločnosť SpaceX absolvovať ešte pred tým našim.

 

SHERPA-Non-Propulsive-Free-Flyer
Obr.5: Vizualizácia adaptéru Sherpa s quadpackmi. Zdroj: http://www.spaceflight.com/sherpa/

K príležitosti štartu chystáme v našom malom bratislavskom “Houstone” tzv. Launch Party, kde privítame všetkých členov tímu a podporovateľov a budeme spoločne sledovať, ako raketa s našim dieťaťom stúpa ku kozmickým výšínám. Dúfame, že štart prebehne na prvý krát, pretože zažívať čakanie na štart štyri krát, ako to bolo napríklad u nedávneho štartu rakety Falcon 9 s družicou SES-9, nemusí byť dobré pre naše nervy 🙂 Približne do dvoch hodín od štartu by mala byť naša družica vypustená z letového kontajnera a potom príde tá najkritickejšia chvíla – čakanie na prvé signály. Vecí, ktoré môžu zlyhať, je obrovské množstvo. Vesmír chyby nepripúšta, ako sa o tom mohla nedávno presvedčiť aj japonská vesmírna agentúra JAXA, keď kvôli softwarovej chybe zlyhala misia Hitomi v hodnote takmer 300 miliónov dolárov. My sme však zodpovedne spravili všetko, čo bolo v našich silách a tak veríme, že táto kozmická lotéria bude hrať v náš prospech.
V americkej Kalifornii v blízkosti vojenskej základne Vandenberg sa budú nachádzať aj hostia zo Slovenska, ktorých organizuje významný slovenský astrofyzik a člen našej organizácie Dr. Norbert Werner, pôsobiaci na neďalekej Standfordskej univerzite. O dojmy a emócie priamo z miesta štartu bude teda postarané.

 

Video: Zostrih momentov z aprílových integračných prác. Credit: Marek Pupák

 

Nás teraz čaká stále veľa práce v podobe dokumentačnej činnosti, aby sme zhromaždili celé know-how a znalosti z vývoja, testovania a integrácie pre prípadné ďalšie misie. Taktiež budeme pracovať na dokončení siete pozemných staníc pre príjem signálu z našej družice a ešte pred štartom sa budeme snažiť pomáhať s príjmom signálov zo zahraničných cubesatov. Budeme tiež pracovať na príprave mobilnej aplikácie a softvéru pre rádioamatérov a záujemcov, ktorí si takto budú môcť sami “stiahnuť” dáta z skCUBE a zároveň nám takýmto spôsobom pomôcť s príjmom dát.

 

A MY EŠTE NEKONČÍME! NAOPAK …

 

Po štarte nás čaká komunikácia so satelitom, množstvo experimentov, zber dát a práca s nimi. Komponenty a senzory, ktoré sme vyvinuli chceme ponúknuť svetu. Pripravujeme šnúru po slovenských školách, kde chceme prostredníctvom tohto projektu popularizovať vedu a techniku a priviesť mladých k štúdiu v spomínaných oboroch. Taktiež motivujeme mladých, aby sa nebáli snívať aj veľké sny. Napríklad aj s nami pri skCUBE s číslom 2! 🙂

 
Onedlho taktiež spúštame nový web druzica.sk (alt. skcube.sk) ktorý bude kompletne prepracovaný a budete tam môcť nájsť veľa nových a zaujímavých informácií o projekte.

 

launchpad-16
Obr.6: Ilustračný obrázok rakety Falcon 9, ktorá sa pripravuje na štart na vojenskej základni Vandenberg v americkej kalifornii, Zdroj: NASA

Obrovský míľnik projektu je teda úspešne za nami. Až teraz je 100% isté, že letíme do vesmíru. Záverom tohto blogu by som sa preto chcel zo srdca poďakovať všetkým členom tímu, podporovateľom a partnerom, vďaka ktorým sa prvá slovenská družica mohla stať realitou. Vyžadovalo si to viac ako 5 rokov úsilia, nervov, odriekania a prekonania obrovského množstva problémov. Od tých technických, cez finančné, legislatívne, až po tie medziľudské. Všetko sme to však ako tím zvládli a preto ešte raz ďakujeme.

so-long

 

Dúfam, že nám budete i naďalej držať palce a pokiaľ by ste chceli vy, alebo vaši známi podporiť našu činnosť, určite nás kontaktujte. A hlavne, snívajte! Aj naša skCUBE bola na počiatku iba odvážny sen, ktorý je teraz zhmotnený a pripravený letieť do vesmíru. A tak teda: So long and thanks for all the fish*.

 


 

* Douglas Adams: Stopárov sprievodca galaxiou

Ďalšie fotografie si pozrite v priloženej galérii.