NASA oznámila objav novej formy života

Uplynulo už niekoľko dní od správy NASA o údajnom prevratnom objave v obore astrobiológie. Čo to experti z amerického vesmírneho úradu vlastne našli ? Zmení to náš pohľad na možný život vo vesmíre ?
A tak sme mohli v médiách počuť rôzne predpovede, čo sa asi dozvieme. Niektorí ľudia predpokladali, že to má niečo spoločné s projektom SETI – ten slúži na hľadanie mimozemských civilizácii pomocou siete rádioteleskopov. Kedysi to bol program NASA, no tá sa ho vzdala. A tak sa ho chytili rôzni súkromníci a SETI funguje dodnes. Iní, ako napríklad Richard Hoagland, predpovedali o čosi reálnejšiu tézu – a síce, že sa našiel nejaký mimozemský mikroorganizmus na Marse.

UFO nadšenci boli posledné dni v pohotovosti. Vo štvrtok (2. decembra 2010) večer mala NASA na tlačovej konferencii podhaliť niečo prevratné o mimozemskom živote. A teraz sa rozhodla poodkryť aspoň časť zo svojich poznatkov.

Richard C. Hoagland je veľmi úspešný konšpiračný autor, ktorý svoju pozornosť sústreďuje práve na NASA. Jeho kniha „The secret history of NASA“, v ktorej opisuje, ako americký astronauti navštívili mimozemské základne na Mesiaci, sa stala v USA absolútnym bestsellerom. Autor už na jar tohto roku na svojich stránkach písal, že americká sonda Phoenix mala na červenej planéte objaviť živé bunky. Tento pán dokonca zvestoval, že po porade s prezidentom Obamom sa rozhodlo, že táto prevratná správa by mala byť zverejnená americkým Úradom pre letectvo a vesmír v decembri. Údajne mu túto správu poskytol jeho zdroj z JPL (Jet Propulsion Laboratory, NASA). Hoagland sám kedysi pracoval v americkom vesmírnom programe. Takže jeho fanúšikovia boli, celkom pochopiteľne, vo vytržení.



Obr.1:Richard C. Hoagland

Objavili sa tézy aj o tom, že mimozemské mikroorganizmy neboli z Marsu ale z nejakého mesiačika jednej z obrích planét. Najčastejšie boli spomínané mesiace Európa, Triton a Titán. Ale posledné slovo mala, predsa len, samotná NASA.

02.12.2010 o 14:00 stredoamerického času, 20:00 stredoeurópskeho času nám americký Národný úrad pre letectvo a vesmír konečne oznámil dlho očakávanú správu. Áno, nie sme tu sami, ale okrem nás tu je ešte aj … baktéria, ktorá funguje na báze arzénu…



Obr.2:Jazero Mono

Ale pekne po poriadku. Objav, ktorý učinili americký mikrobiológovia je, teda aspoň pre nich, dosť dôležitý ak nie zásadný. Každý organizmus tvorí niekoľko základných chemických prvkov – vodík, kyslík, dusík, uhlík, síra a, konečne, fosfor. Fosfor tvorí základ kyselín DNA a RNA. Avšak mikroorganizmy, ktoré vedci našli na usadeninách z kalifornského jazera Mono, sa niečím líšia.

To niečo sa volá arzén. Arzén je pre všetky druhy života vysoko jedovatý, nezasvätených teda ani vo sne nenapadlo, že by mohol byť, aspoň teda u baktérie s pekným názvom GFAJ-1, náhradou fosforu. Z chemického hľadiska sú si však, ako arzén, tak aj fosfor podobné.

Ďalšou zaujímavosťou je fakt, že fosfor bol arzénom nahradený až v laboratórnych podmienkach. Po výmene fosforu za arzén sa ukázalo, že baktérie nezahynú, ale dokážu sa vyvíjať ďalej. Síce vývoj im trvá dlhšie (asi o 60%), ale naďalej sa vyvíjajú. A čo je veľmi zaujímavé a dôležité, baktérie dokázali zameniť fosfor za arzén aj vo svojej DNA a vo svojich bunkových membránach. A dokonca začali produkovať proteíny, kde bol fosfor zamenený za arzén.

Dôsledky tohto objavu sú viac-menej 3.

1. dôsledok. Život na Zemi sa mohol vyvinúť viackrát. Baktéria z jazera Mono to dokazuje. Dokázala sa vyvíjať úplne inak ako sme predpokladali. Čiže aj život sa dokáže vyvinúť aj na miestach, kde sme to doteraz neočakávali

2. dôsledok. Život (a jeho vývoj) je oveľa komplikovanejší a dokáže sa prispôsobiť aj takým podmienkam. Čiže vývoj života prebieha úplne inak ako predpokladajú vedci.

3. dôsledok. Celé hľadanie mimozemského života je (práve kvôli tomu objavu) postavené na úplne zlých základoch.

Ten objav ukázal len možnosti. Teraz treba dokázať, či je niečo takéto možné aj mimo laboratória. Niektorí vedci si myslia, že práve výmena arzénu za fosfor je dôsledok evolúcie. Philippe Bertin z Univerzity v Štrasburku pre NewScientist uviedol. “Možno je to pozostatok metabolizmu našich dávnych predkov, ktorý bol počas evolúcie nahradený. Fosfor je totiž stabilnejší a menej jedovatý ako arzén”

Už po niekoľkých dňoch však tento objav stihla spochybniť relatívne veľká časť vedcov. Títo biológovia tvrdia, že nejde o nič prevratného, len dávno známy fakt, že život ako taký sa dokáže prispôsobiť naozaj extrémnym podmienkam. Prečítajte si aj názor českého biochemika Václava Pačesa



Obr.3:GFAJ-1

Vedci tvrdia, že ak sa dá fosfor nahradiť arzénom, dajú sa aj ďalšie základné látky, ako napríklad uhlík, nahradiť úplne inými chemickými prvkami. Takže to teoreticky zvyšuje možnosť života na ďalších planétach. Inak povedané, sme tam, kde sme boli. Teoreticky môže byť niekde mimozemský New York, rovnako ako teoreticky nemusí byť nikde nič. Navyše nezabúdajme, že uvedená baktéria bola „zmorfovaná“ až v laboratóriu.

Špeciálne poďakovanie patrí Ladislavovi Bálintovi za odbornú pomoc.

Zdroje:

správa NASA
článok na webe sciencenews.org
článok z časopisu Science
ďalší článok z časopisu Science
článok z časopisu Newscientist

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.