Za podpory sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR si 21. júna 2011 člen Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) Boris Fugger vyskúšal na vlastnej koži 6 minútový stav beztiaže počas parabolického „Zero G“ letu, ktorý sa uskutočnil v rámci tohtoročnej Parížskej Air Show. Slovensko sa tak opäť dotklo vesmíru a aj tento let je výsledkom stupňujúcej sa snahy začleniť našu krajinu do prestížnej organizácie – Európskej vesmírnej agentúry (ESA).Parabolické lety
Parabolické lety, niekedy nazývané aj Zero G lety umožnujú dosiahnutie mikrogravitácie bez nutnosti vyslať človeka, alebo experiment priamo do vesmírneho prostredia. Toto je možné dosiahnuť napríklad v špeciálnych podmienkach upraveného lietadla Airbus A300, ktorý pri svojom lete opisuje trajektóriu o tvare paraboly a umožnuje tak približne na 20-25 sekúnd periodicky vytvárať stavy beztiaže. Počas tejto relatívne krátkej doby je možné prevádzať experimenty, ktorých náklady by v prípade vypustenia do vesmíru boli o niekoľko rádov väčšie. Okrem Francúzskej vesmírnej agentúry (CNES), ktorá v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou prevádza podobné lety v Európe a poskytuje priestor študentom a vedcom na ich experimenty existuje už dnes aj množstvo firiem, ktoré ponúkajú tento nevšedný zážitok za úplatu bežným ľudom.
kedy posádka zažíva preťaženie niekedy až 4G do stavu beztiaže a následne opať do stavu zvýšenej gravitácie)
Zdroj: Stránky CNES
Príbeh slovenského ZERO G letu
Samotný let Borisa Fuggera začal lekárskymi prehliadkami viac ako mesiac pred štartom na Slovensku, ktoré potvrdili jeho stav schopný letu. 20. júna zamieril do Paríža, kde sa v predvečer letu konala zoznamovacia recepcia účastníkov parabolického letu.
O ôsmej hodine v nasledujúci deň ráno začala príprava na samotný let povinnou bezpečnostnou inštruktážou, kde boli predstavené podrobnosti misie, letové procedúry a lekárske odporúčania. V rámci ranného brífingu bola uskutočnená aj krátka predletová lekárska prehliadka, ktorá mala odhaliť prípadné akútne problémy účastníkov letu, ktoré by znemožnovali účasť na lete. Jej súčasťou bolo aj poskytnutie injekcie s účinnou látkou Scopolamin, ktorá zabezpečuje udržanie telesných tekutín v telách účastníkov 🙂 Každý účastník obdržal letovú kombinézu a ďalej sa tím presunul k lietadlu, kde bolo stretnutie s novinármi. Po nástupe do lietadla a následnom štarte sa účastníci presunuli nad špeciálnu oblasť nad Bordeaux, ktorá je vyčlenená pre parabolické lety.
Obr.2: Oblasť nad Bordeaux, vyhradená pre Zero G lety
SOSA mala vyhradený priestor v lietadle na uskutočnenie plánovaných experimentov, ktoré boli prevedené počas 15-tich parabol. Počas prvej paraboly, ktorá simulovala mesačnú gravitáciu, boli účastníci pripútaní, aby si zvykli na radikálnu zmenu motorických podmienok. Druhá z parabol simulovala príťažlivosť, aká panuje na planéte Mars. Počas nej nemeckí vedci z DLR prevádzali experiment transplantácie krvi, ktorého výsledky budú použité pri budúcej pilotovanej misii ľudí na Mars.
Počas nasledujúcich parabol nasledovali už plnohodnotné stavy beztiaže, kedy sa každý venoval naplánovaným experimentom a činnostiam. Avšak nováčikovia, ktorí ešte neuskutočnovali experimenty v nulovej gravitácii, medzi ktorými bol aj člen SOSA, sa počas prvých parabol museli naučiť pohybovať v bezváhovom stave, pričom im pomáhal špecializovaný inštruktor Európskej vesmírnej agentúry.
Boris Fugger opisuje pocit beztiaže nasledovne: „V skratke by som ten pocit opísal, ako keď robíte 5 minút stojku na hlave a potom sa náhle rýchlo postavíte. A zároveň netúšíte kde je hore a kde dole.“
Pri parabolách tohto typu vzniká preťaženie až 4G, čo pre ľudské telo znamená 4-násobnú hmotnosť oproti normálnemu stavu. Po náhlom prechode do nulovej gravitácie nasledovalo cca 20 sekúnd beztiaže, ktoré bolo potrebné efektívne využiť. Po tejto fáze opäť nasledovalo preťaženie, preto bolo potrebné včas zaujať bezpečnú polohu.
Počas úspešne absolvovaných 15 parabol SOSA uskutočnila niekoľko experimentov z oblasti motoriky, správaní sa tekutín v nulovej gravitácii a natáčanie propagačného mini dokumentu.
Na palube prebiehali aj ďalšie špecializované experimenty a časť paluby lietadla bola vyhradená pre čerstvého člena tímu astronautov ESA Thomasa Pequeta, ktorý trénoval na svoj budúci vesmírny let k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Okrem neho sa na palube nachádzal aj ďalší astronaut ESA Jean-François Clervoy, ktorý letel do vesmíru už celkovo 3x a v súčasnosti je riaditeľom centra parabolických letov.
Tento let a ďalšie pripravované aktivity SOSA, ako napríklad projekt vypúštania stratosferických balónov skBalloon, resp. začínajúci projekt zhotovenia a vypustenia 1. slovenskej vesmírnej družice skCube majú za cieľ posunúť Slovensko bližšie k svetovému kozmickému výskumu, nakoľko ten je stále výraznejším faktorom hospodárskeho rastu a inovácií.
Fotografie z letu: https://picasaweb.google.com/114020634382393011310/ZeroG