Koncom 19. storočia dokázala fyzika vysvetliť väčšinu vtedy známých prírodných javov. Nikto vtedy ešte netušil, že k popisu mikrosveta atómov a častíc bude potreba kvantovej teórie a k presnejšiemu vysvetleniu gravitačného makrosveta teóriu relativity. Na začiatku 21. storočia sme možno v podobnej situácii i keď nemyslím si, že je potreba novej teórie. Áno, zdá sa, že o vesmíre okolo nás toho vieme veľmi veľa. To veľa je ale odvodené prevažne z pozorovania elektromagnetického žiarenia od rádiových vĺn, cez svetlo až po žiarenie gama. Problém je v tom, že v celom našom vesmíre takto žiari iba asi 5% jeho celkovej hmoty. Z čoho sa skladá a ako sa chová jeho temný zvyšok? Pomôcť zodpovedať túto otázku by nám v budúcnosti mali umožniť pozorovania gravitačných vĺn, na ktoré sa pripravuje aj Európa.
LISA Pathfinder a eLISA
Európska vesmírna agentúra ESA sa chystá do vesmíru vypustiť sondu LISA – Pathfinder, ktorej cieľom bude demoštrovať schopnosti novej technológie detekovať priamo gravitačné vlny. Ak všetko vyjde ako má, jej nasledovníkom bude vesmírne gravitačné observatórium eLISA. To by malo byť schopné pozorovania gravitačných vĺn, ktorých zdrojom sú dvojhviedy v našej galaxii Mliečnej ceste a binárne supermasívne čierne diery v iných galaxiách. Špekuluje sa aj o detekcii primordiálnych gravitačných vĺn, ktoré vznikli v ranných štádiách existencie vesmíru a gravitačných vĺn zo zdrojov, o ktorých nemáme zatiaľ ani tušenia.
Zdroj:
https://en.wikipedia.org/wiki/Evolved_Laser_Interferometer_Space_Antenna