Čo bolo pred Veľkým treskom? Čo všetko sa dialo v prvej sekunde vesmíru? Bol vesmír hneď priestorovo nekonečný? Vieme cestovať do budúcnosti? Ako sa líši čierna diera od čiernej superdiery a máme sa toho obávať? Zrodil sa celý priestor naraz alebo stále pribúda? Kam až vesmír siaha a ako sa to s ním a nami skončí?
Existuje tu dnes niekto, kto by vedel o vesmíre, hmote a čase hovoriť tak zanietene a zároveň fundovane ako Jiří Grygar? Tak, že si po prečítaní rozhovorov s ním všetky tie veci o hviezdach, galaxiách, čiernych dierach alebo čiernych superdierach zamiluje aj laik? Grygar dokáže hovoriť ľahko aj presne, pútavo i poučne, je až neuveriteľné, ako nás dokáže vtiahnuť do tajomstva minulosti vesmíru. Stojí za to prečítať si o tom, čo je to skrytá hmota vesmíru, ktorým z dvoch druhov smrti by zomrel Einstein, keby vletel do čiernej diery, aký koniec asi čaká náš vesmír a prečo je človek zázrakom vesmíru. Táto kniha patrí do rúk každému, kto chce spoznať, v akom vesmíre žije.
Rozhovor je oveľa pútavejšia a prístupnejšia forma, pre čitateľa zaujímavejšia ako dlhý náučný text. Dobré otázky z nás vydolujú aj to, čo by sme sami nenapísali, takže o sebe a svete viac prezradíme. A ako to hovorí aj Jiří Grygar o tejto knihe, tak ako Štefan Hríb sa ho ešte nikto nepýtal.
Krátka ukážka z knihy:
„Dáme si na úvod malé cvičenie o vesmíre. Ja budem dávať tie úplne najjednoduchšie otázky a ty budeš pútavo odpovedať.
(Smiech.) Dobre.
V ako starom vesmíre práve sedíme?
Tak to môžem povedať úplne presne. Má 13,7 miliárd rokov, a to od chvíle, keď sa vesmír zrodil po Veľkom tresku.
To vieme presne?
No, astronómia sa, pochopiteľne, ako každá veda dopúšťa určitých chýb, a v tomto prípade by tá odchýlka bola asi 5 percent. Keď to vezmem nahrubo, je to 14 miliárd rokov.
A toto vieme z čoho?
To vieme z niekoľkých nezávislých astronomických meraní. Tie merania sa týkajú jednak toho, že už od roku 1929 vieme, že vesmír sa rozpína. A keďže sa rozpína, dá sa rýchlosť tohto rozpínania zmerať. Dá spočítať aj to, kedy sa toto rozpínanie začalo, pretože vesmír sa rozpínal z veľmi hustého stavu a dnes je už veľmi zriedený. Potom to možno nezávisle zistiť aj z toho, ako dlho svietia hviezdy, pretože to sa dá tiež vypočítať, ako napríklad aj to ako dlho svieti Slnko a hviezdy v Mliečnej dráhe. A Mliečna dráha tiež potrebovala nejaký čas na to, aby vznikla. Mliečna dráha je galaxia, materská galaxia, v ktorej sa nachádzame. Sú aj iné galaxie a vieme merať hodnoty aj pre iné galaxie. Potom môžeme pracovať aj s rádioaktívnymi prvkami, ktoré sa rozpadajú, a poskytujú určité polčasy rozpadu. Keď to všetko dáme dohromady, vyjde nám tá istá hodnota. Predtým bol problém v tom , že z každej metódy vychádzalo iné číslo. Raz 10 miliárd rokov, inokedy 25 miliárd a podobne. A teraz sa to vďaka pokroku vedy začalo približovať a asi pred desiatymi rokmi to ustalo, na čom má veľkú zásluhu Hubblov teleskop. Myslím, že Hubblov teleskop v tom urobil najviac práce.
Čo to znamená, že má vesmír 14 miliárd rokov? To, že pred 14 miliardami rokov nastal Veľký tresk?
Áno. V tom je medzi vedcami zhoda.
A pred Veľkým treskom bolo čo?
To je dobrá otázka. Veľký tresk je omnoho zásadnejšia udalosť, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. V okamihu Veľkého tresku, a to hovoria fyzici, vznikol priestor, ktorý predtým nebol. Vznikla hmota vesmíru, ktorá predtým nebola. A vznikol aj čas, ktorý predtým tiež nebol. Inými slovami, keď používame predložku pred-, tak je to najmä časová predložka. Tak sme na to v bežnom živote zvyknutí. Trebárs predtým, než sme tu v štúdiu začali natáčať, musel som prísť do Bratislavy. A predtým, než som prišiel do Bratislavy, som si musel kúpiť cestovný lístok. Takto sa môžem dostávať stále ďalej dozadu, až sa dostanem k Veľkej Morave a ešte ďalej do minulosti. Sme zvyknutí, že čas sa naťahuje ako nejaká struna od neurčitého mínus nekonečna. To však nie je pravda. Jednoducho aj čas má svoj počiatok ako mnoho iných vecí. A keby sa človek ocitol pri Veľkom tresku, nemohol by zistiť, čo je minulosť. Jednoducho to nejde, pretože za tým nijaká minulosť nie je. Takže otázka, čo bolo pred Veľkým treskom, nie je z tohto hľadiska fyzikálna otázka. Môžeme si ju síce položiť, ale bola by to zrejme zlá otázka, lebo by sme používali zlú predložku.“
Ukážku vo formáte PDF si môžete stiahnuť na tejto adrese.
Knihu si môžete zakúpiť v e-shope týždenníka .Týždeň