Americká vesmírna sonda Cassini sa bližšie zamerala na oceány nachádzajúce sa na saturnovom mesiaci Enceladus, Hubble zas skúma podobný svet Jupiterovho mesiaca Europa. Sú to pritom len ďalšie kroky v neutíchajúcej túžbe ľudstva nájsť v našej Slnečnej sústave známky života.
Mesiac Encladaus objavil už v roku 1789 významný anglický astronóm William Herschell, ktorý sa preslávil najmä objavom siedmej planéty slnečnej sústavy – Uránu. V okulári svojho ďalekohľadu si všimol pri Saturne malú bodku. Tento mesiac je jasný hlavne preto, lebo je celý pokrytý ľadovou škrupinou, pod ktorou sa nachádza tekutý oceán.
V pondelok 10. apríla 2017 americká vesmírna organizácia NASA oznámila novinárom, že 13. apríla o 20:00 zverejní zaujímavý objav zo sondy Cassini. Mal sa týkať mesiacov Saturna.
Výsledky sondy, ktoré táto organizácia zverejnila, sú veľmi zaujímavé. Sonda Cassini od roku 2004 obieha okolo planéty Saturn a už niekoľkokrát preletela cez výtrysky okolo mesiaca Enceladus. Tento mesiac je na prvý pohľad veľmi nehostinné miesto na prípadnu existenciu života mimo našej Zeme. Zdanie však môže klamať.
Enceladus je v podstate ľadová guľa o veľkosti cca 500km obiehajúca Saturn. Na ľadovom povrchu sú však obrovské trhliny. Už pred niekoľkými rokmi sa zverejnil objav, že pod touto ľadovou kôrou sa nachádza voda (oceán hlboký až 30km). Cez trhliny vytryskáva hmota spod povrchu ľadu von do okolitého priestoru a detektory sondy okrem iného spoľahlivo zachytili kremičité čiastočky, ktoré vznikajú v horúcom (+100°C) a zásaditom prostredí.
Včera na tlačovej konferencii NASA a dnes časopis Science zverejnil ďalšie a výrazné potvrdenie vody pod ľadovým povrchom mesiaca Enceladus. Zdá sa, že sonda Cassini objavila ďalší možný spôsob ohrevu podpovrchových častí mesiaca. Doteraz sa predpokladalo, že jediný zdroj ohrevu podpovrchových vrstiev sú slapové sily (Enceladus obieha blízko planéty Saturn). Teplota na povrchu mesiaca sa pohybuje na úrovni -200°C.
Spektrometer sondy zachytil oblaky molekulárneho vodíka. Vedci to našli aj v starších dátach, ktoré nanovo spracovali (dáta totiž boli zašumené).
Na základe dát zo sondy vedci tvrdia, že ďalší zdroj ohrevu vody je veľmi podobný tomu, čo pozorujeme na Zemi v hlbokých oceánoch. Železité silikáty sa v alkalickom prostredí stretnú s vodou, výsledok je uvoľnenie molekuly vodíka a ohrev okolia. Tu pripomeniem, že takto vznikajúci vodík je vlastne potrava pre jednoduché mikroorganizmy. Tie premieňajú oxid uhličitý na metán.
Môžme teda tvrdiť, že na tomto mesiaci je nie len voda ale aj potrava. Takže sa nemusíme brániť myšlienke, že by tam mohli byť vhodné podmienky aj pre život. Toto však musia potvrdiť ďalšie štúdie. Napr. v Science sa už ďalší vedci pýtaju. či náhodou toto (existencia molekulárneho vodíka) nie je dôkaz, že na tomto mesiaci život nie je (tie mikroorganizmy sú celkom „pažravé“).
Žiaľ sonda Cassini nemá presnejší spektrometer. Počas skladania/stavby tejto sondy naozaj nikto nepredpokladal, že môže preletiet gejzírom molekúl, ktoré môžu by produktom živých organizmom. A sonda Cassini o niekoľko mesiacov skončí svoju činnosť. Už 23. apríla 2017 začne jej riadený zostup do atmosféry planéty Saturn, kde táto sonda zanikne. Grand Finale je naplánované na 15. septembra 2017.
NASA a ESA už v roku 2015 oznámili, že chystajú spoločný projekt sondy, ktorá má skúmať Jupiterov mesiac Europa. V marci tohto roku sonda získala oficiálne meno Europa Clipper. Hlavným cieľom tohto projektu je zistiť, či sú na tomto mesiaci podmienky vhodné pre život. Je možné, že NASA spolu s ESA zmenia cieľ tejto misie, zatiaľ bližšie podrobnosti o tomto projekte nepoznáme.
Autori: Ladislav Bálint, Matej Gavlák
Zdroje:
- http://science.sciencemag.org/content/356/6334/155
- https://www.nasa.gov/press-release/nasa-missions-provide-new-insights-into-ocean-worlds-in-our-solar-system
