Svetom obletela nedávno správa o rastlinke na Mesiaci rýchlejšie ako stihol samotný Mesiac obletieť Zem. Nie je síce prvý raz, čo na našom kamennom satelite boli prítomné semiačka (v roku 1971 zobral zo sebou astronaut Stuart Roosa, člen posádky Apollo 14, stovky semiačok stromov, ktoré boli po návrate vysadené a pomenované ako „Moon Trees“), avšak je to úplne prvý raz, čo na Mesiaci nejaké vyklíčilo.
Rastliny vo vesmíre sú už pár rokov súčasťou experimentov na ISS. Niet divu, keďže poznatky fyziologického stavu rastlín v nulovej gravitácií je viac než esenciálne pre budúce medziplanetárne misie a kolónie. Pre časť obyvateľstva Zeme to znie ako sci-fi, no pre pár vizionárov nie. Rovnaký vizionársky pohľad na vec majú aj Číňania, ktorý práve týmto experimentom chceli započať novú éru pestovania rastlín na mimozemskom telese. Preto lander Chang’e-4, ktorý pristál na obrátenej strane mesiaca 3. januára čínskeho času (ďalšie prvenstvo svetovej kozmonautiky) niesol na svojej palube kontajner s objemom 0,8 l a váhou skoro 3 kg. Vnútro kontajnera navrhlo 28 spolupracujúcich čínskych univerzít. Ich výber pozostával zo semiačok zemiakov, bavlny a Arabidopsis thaliana, ktoré mali produkovať kyslík. Ako konzumentov vybrali vajíčka vinnej mušky, larvy priadky morušovej a kvasinky. Tie mali produkovať CO2 a organické zvyšky. Nechýbali pravdaže prídavné živiny, pôda a voda.
Výber týchto rastlín nebol náhodný. Keďže cieľom experimentu bolo sledovanie fotosyntézy, respirácie, rastu a životného cyklu rastlín v podmienkach nízkej gravitácie a vysokej radiácie, vybrali rastliny, ktoré majú vesmírnu kariéru podľa Liu Hanlong-a (prezident Chongqing univerzity) istú. Zemiaky sú horúcim kandidátom pre rastlinnú stravu a bavlna by mala slúžiť na výrobu tkanív pre budúcu kolóniu. A na čo Arabidopsis thaliana? Tá má svoju vedeckú kariéru už rozbehnutú ako modelový organizmus pre vedecké pokusy. Jej dôkladné poznanie prirodzeného fyziologického stavu ľahko umožní pozorovať vzniknuté zmeny spôsobené extrémnymi podmienkami.
Počas cesty na Mesiac boli semiačka v dormantnom stave. Až po pristáti dostala sonda signál k začatiu ich zavlažovania. Výsledok nenechal na seba dlho čakať a 7. januára bolo na jednej fotke, ktorú poslala sonda späť na Zem vidieť historicky prvé vyklíčené semeno rastlinky na Mesiaci. Išlo o semiačko bavlny. K stavu ostatných organizmov sa čínsky pracovníci nevyjadrili.
Krátko po tejto radostnej správe však zmrzol úsmev na tvári. Rovnako ako život v malom ekosystéme. Po 212 hodinách bola biosféra vystavená mrazivým podmienkam dvojtýždňovej mesačnej noci, kedy teplota v kontajneri klesla až na -170 °C, keďže systém nebol vybavený vnútorným ohrievaním. Sonda bola plánovane uvedená do úsporného režimu a po prebudení sa neočakáva, že by niečo mohlo prežiť. Pozostatky však ostanú naďalej uzavreté v kontajneri, aby nedošlo ku kontaminácií povrchu Mesiaca.
Napriek (plánovanému) zahynutiu prvej rastlinky na Mesiaci, úspech a nádej do budúcnosti prežili a do ďalšej podobnej misie určite podrastú. Vďaka tomuto experimentu vieme, že semiačka dokážu vyklíčiť aj v takých extrémnych podmienkach. Takže síce to bol malý klíček pre človeka, no veľký rast pre ľudstvo.