Tento rok akosi nie úplne praje sondám v pristávaní na mesačnom povrchu. Z troch pokusov bola úspešná len čínska misia Chang’e 4. K izraelskej sonde Beresheet sa tak s nepodareným pokusom pridáva aj indický lander Vikram z misie Chandrayaan 2. Ten minulý piatok (6.9) vo výške približne 2 kilometrov nad povrchom stratil kontakt s riadiacim strediskom Indickej vesmírnej agentúry (ISRO) a vo vertikálnej rýchlosti približne 60 metrov za sekundu narazil do lunárneho regolitu. Napriek tomu sa podobne ako pri Beresheete určite nedá hovoriť výlučne o neúspechu, keďže obe misie potvrdili funkčnosť jednotlivých zariadení, ktoré riadili sondu resp. lander od opustenia zemskej atmosféry až po proces klesania k povrchu Mesiaca, a zároveň napomohli k propagácii vesmírneho výskumu danej krajiny. A ako sa ukazuje, India na tomto svojom úspechu plánuje stavať pri plánovaných misiách, ktorých určite nie je málo, a ktoré naďalej nestrácajú na ambicióznosti.
Chandrayaan-2
Misia zameraná na výskum Mesiaca pokračuje ďalej hoci sa po nepodarenom pristávaní landru spolu s roverom zúžila „len“ na orbitálnu časť. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že väčšina misie Chandrayaan-2 je tak predčasne ukončená, no lander s roverom mali skôr symbolický význam a prevažná časť zaujímavých vedecký zariadení sa nachádza práve na stále funkčnej orbitálnej časti. Tá sa pohybuje vo výške približne 100 kilometrov a je vybavená ôsmimi vedeckými prístrojmi vrátane kamery s priestorovým rozlíšením 30 centimetrov na pixel, čo je aktuálne najlepšia kamera na obežnej dráhe Mesiaca. Orbitálny modul splnil už aj jednu zo svojich prvých úloh, a to vytvoriť snímku oblasti dopadu Vikramu. Snímka zatiaľ nie je verejne dostupná a nie je ani jasné v akom stave lander je, no ISRO sa bude pokúšať v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov nadviazať kontakt s Vikramom. Podľa pôvodného plánu mal byť totiž lander s roverom funkčný práve približne 14 dní od pristátia na Mesiaci. Po tomto období bude tak väčšina zariadení neschopná ďalej fungovať a šance na nadviazanie kontaktu budú v takom prípade nulové. Zmena však pravdepodobne nastane v dĺžke fungovania orbitálnej časti, ktorá mala predpokladanú dobu trvania okolo jedného roka, no podľa ISRO bude schopná vykonávať pozorovania ďalších približne sedem rokov.
Chandrayaan-3
Chandrayaan-2 sa ešte ani neodlepil od Zeme, ale predstaviteľ ISRO Dr. Sivan už naznačoval jeho nástupcu Chandrayaan-3. Hoci to vtedy bolo len naznačenie plánu bez vypracovania podrobnejšieho návrhu misie, po neúspechu Vikramu sa dá predpokladať, že ISRO sa naplno pustí do ďalšej lunárnej misie. Tentokrát by ale mala vznikať v spolupráci s Japonskou vesmírnou agentúrou (JAXA), ktorá by mala zabezpečiť štart misie pomocou rakety H3 a vývoj roveru, zatiaľ čo ISRO sa bude zaoberať landrom. Termín štartu sa odhadoval až na koniec 20. rokov, keďže sa predpokládalo, že organizácia dá prednosť iným misiám. Po čisatočnom neúspechu Chandrayaan-2 sa dajú ale očakávať zmeny tak vo vývoji jednotlivých komponentov ako aj priebehu a štartu misie, keďže si ISRO s veľkou pravdepodobnpsťou bude meniť prioritné postavenie plánovaných misií.
Gaganyaan
Hlavnou prioritou ISRO však s určitosťou aj naďalej ostáva vyslanie kozmonautov na obežnú dráhu Zeme. Túto iniciatívu oznámil v roku 2018, predseda vlády Indie, Narendra Modi a uskutočniť by sa mala na počesť 75. výročia nezávislosti Indie od Veľkej Británie, čo pripadá na rok 2022. Prípravy na ňu však prebiehajú už vyše 15 rokov. Loď Gaganyaan, ktorá je navrhnutá pre 3 kozmonautov je vo vývoji už niekoľko rokov a prvým testovaním si prešla v roku 2014 počas suborbitálneho letu. Začiatkom júla minulého roka ISRO úspešne vykonala aj test s únikovým systémom lode (Launch Abort System) a padákmi. Testovanie by malo pokračovať na konci budúceho roka a potom opäť približne v polovici toho ďalšieho, kedy má dôjsť k nepilotovaným testom, po ktorých už bude jasné, či je loď dostatočne prirpavená na štart s ľudskou posádkou. Gaganyaan na obežnú dráhu vynesie aktuálne najsilnejší indický raketový nosič GSLV Mk. III, ktorý bol aj na začiatku misie Chandrayaan-2, a štartovať bude z kozmodromu Sriharikota upraveného pre štarty s ľudskou posádkou. V najbližších mesiacoch by mali byť predstavení aj štyria kozmonauti, ktorí sa následne presunú do výcvikového strediska v Rusku, kde podstúpia 15 mesačný výcvik. Na jeho konci bude definitívne zvolená trojčlenná posádka, ktorá sa až do štartu bude pripravovať v Indii. K jeho uskutočneniu by malo dôjsť koncom roka 2021 alebo na začiatku 2022 a kozmonauti by mali vo výške približne 400 kilometrov pobudnúť od 5 do 7 dní.
Vesmírna stanica
Na misie Gaganyaan by mala potom v nasledujúcej dekáde nadviazať indická vesmírna stanica. Stanica by mala vážiť od 15 do 20 ton, čo je ekvialent hmotnosti jedného modulu na ISS a obiehať Zem vo výške približne 400 kilometrov. Úloha stanice bude pravdepodobne veľmi podobná ako pri čínskej Tiangong-1. Bude teda slúžiť predovšetkým na získavanie vedomostí a skúseností s pôsobením človeka vo vesmírnom prostredí, ale aj pre získavanie znalostí spojené s dokovaním. Obdobie výskytu stanice na obežnej dráhe ešte nie je známe, no podobne ako pri čínskej stanici budú mať kozmonauti možnosť na nej stráviť naraz len približne dva týždne a medzi jednotlivými pobytmi kozmonautov bude stanica v úspornom režime.
Mangalyaan-2
ISRO však plánuje misie aj do oblastí za hranicou gravitačného pôsobenia Zeme. Doposiaľ jedinou indickou sondou, ktorá sa vydala na takúto cestu bola Mangalyaan-1. Tá odštartovala koncom roku 2013 a už v druhej polovici nasledujúceho roka dorazila k svojej destinácii – Marsu. Hoci plánovaná doba trvania misie bola 6 mesiacov, sonda je aktívna dodnes, pričom okrem iného vytvorila vyše 900 pozoruhodných snímok červenej planéty. Na tento úspech by mala v prvej polovici budúceho desaťročia nadviazať sonda Mangalyaan-2, ktorá mala podľa pôvodných plánov vznikať v spolupráci s francúzskym Národným strediskom astronomického výskumu (CNES) a štartovať už nabudúci rok, no ešte v roku 2018 CNES do misie zahrnuté stále nebolo, a tak sa vzdialil aj termín štartu. Napokon sa CNES s ISRO dohodli na spolupráci až v lete tohto roka a zahŕňa okrem spoločného výskumu Marsu aj Mesiac a Venušu. Stále sa však vyhodnocuje spôsob uskutočnenia misie. Do úvahy pripadá vyslanie len orbitálnej časti ale so sofistikovanejšími zariadeniami ako mal Mangalyaan-1 alebo si organizácie zvolia podobnú variantu ako pri Chandrayaan-2, a teda vyšlú aj lander s roverom. S misiou je tak spojených ešte veľa neznámych, no sonda by mala štartovať s GSLV Mk. III a na obežnej dráhe Marsu fungovať približne jeden rok.
Shukrayaan
Okrem Marsu sa ISRO plánuje vydať aj k našej druhej susedskej planéte, už spomínanej, Venuši. Návrh na vykonanie takejto misie bol predstavený už v roku 2012, no finálny dizajn sondy a prevedenie misie ešte stále nie je úplne jasný. Sonda by sa k Venuši mala vydať v prvej polovici budúceho desaťročia a mala by niesť viacero vedeckých zariadení o hmotnosti asi 100 kilogramov. Väčšina z nich bude indická, no prispieť svojím zariadením by mala aj americká NASA a podobne aj CNES, ktorá by mala hlavne dopomôcť pri vývoji zariadenia s hmotnosťou 10 kilogramov, ktoré by sa od sondy oddelilo a pomocou balónov sa pohybovalo vo výške asi 55 kilometrov nad povrchom planéty. Aktuálne dochádza k definitívnemu výberu zariadení, pričom ISRO vyberá zo 17 indických a 7 zahraničných návrhov prístrojov, z ktorých časť napokon poputuje k susednej planéte.
Aditya – L1
Najbližšie nás ale z indickej dielne čaká misia zameraná na Slnko – Aditya – L1. Štart je plánovaný na rok 2020 a takmer pol tonu vážiacia sonda by mala skúmať Slnko vo vzdialenosti 1,5 milíona kilometrov v oblasti nazývanej Lagrangeov bod 1 (L1), vďaka čomu si bude udržiavať stálu relatívnu polohu voči Slnku a Zemi. Po dobu 5 rokov bude následne sonda pomocou siedmich zariadení študovať slnečnú korónu, chromosféru a fotosféru Slnka, ale zameria sa aj na tok častíc emitovaných zo Slnka, ktoré dorazia k L1 , a zároveň aj na zmeny intenzity magnetického poľa v spomínanej oblasti.
Po neúspechu Vikramu indický predseda vlády vyhlásil, že aj napriek neúspechu to najlepšie, čo India môže ponúknuť vo výskume vesmíru ešte len príde. Ukazuje sa, že India má skutočne v pláne viacero veľmi zaujímavých a ambicióznych misií, ktoré môžu potvrdiť Mondiho slová ale hlavne naznačujú, že India chce byť stále aktívnejším hráčom v tejto oblasti.
Zdroj informácií:
https://www.firstpost.com/tech/science/after-chandrayaan-2-isros-upcoming-interplanetary-missions-to-mars-venus-the-sun-6664441.html
https://www.space.com/india-moon-lander-found-by-chandrayaan-2-orbiter.html
https://www.currentscience.ac.in/Volumes/114/11/2228.pdf
https://www.firstpost.com/tech/science/independence-day-2018-narendra-modi-announces-a-manned-mission-to-space-by-2022-4968781.html
https://www.firstpost.com/tech/science/isros-crew-capsule-and-space-suits-star-attractions-at-bengaluru-space-expo-5141301.html
https://www.business-standard.com/article/current-affairs/own-space-station-is-crucial-to-india-says-isro-chairman-k-sivan-119062200834_1.html
https://www.firstpost.com/tech/news-analysis/isro-and-french-space-agency-to-work-together-on-autonomous-navigation-of-rovers-on-the-moon-and-mars-4435255.html
https://www.isro.gov.in/announcement-of-opportunity-ao-space-based-experiments-to-study-venus
https://www.isro.gov.in/aditya-l1-first-indian-mission-to-study-sun
https://www.firstpost.com/tech/science/all-about-the-aditya-l1-isros-upcoming-satellite-to-unveil-secrets-of-the-sun-4974891.html
Zdroj obrázkov:
https://www.accuweather.com/en/weather-news/india-loses-contact-with-vikram-lunar-lander-during-historic-moon-landing-attempt/530558
http://www.planetary.org/blogs/guest-blogs/2019/chandrayaan-2-what-to-expect.html
https://dbpost.com/cabinet-approves-rs-10000-cr-gaganyaan-project-3-indians-to-spend-a-week-in-space/
https://www.isro.gov.in/pslv-c25-mars-orbiter-mission/pictures-mars-colour-camera-mcc-onboard-india%E2%80%99s-mars-orbiter
https://swarajyamag.com/insta/indias-mission-to-the-sun-isro-astrophysics-institute-collaborate-to-send-coronagraph-aboard-aditya-l1-in-2020