V piatok, 23. júna o 05:59 ráno stredoeurópskeho letného času, do vesmíru odštartovala prvá slovenská družica skCUBE na vrchu indickej rakety PSLV-C38, z vesmírneho strediska Satish Dhawan Space Centre. Slovensko je tak 78. krajinou v poradí, ktorá vlastnými silami postavila a vypustila do vesmíru vlastnú družicu. Stalo sa tak práve v roku, kedy svet oslavuje 60. výročie od vypustenia prvej umelej družice Zeme – Sputnik 1.
Štart družice je vyvrcholením niekoľkoročnej práce občianskeho združenia Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA), niekoľkých slovenských univerzít a technologických spoločností. Projekt sa mohol podariť aj vďaka podpore štátu. Cieľom je najmä popularizácia vedy a techniky, a demonštrácia a otestovanie inovatívnych technológii vo vesmírnych podmienkach. Súčasťou družice je aj niekoľko experimentov, vrátane experimentu VLF (prijímač veľmi dlhých rádiových vĺn).
Približne 20 minút po štarte bola družica skCUBE oddelená od nosného stupňa raketového nosiča, čím sa začala jej kozmická misia. Ďalších 30 minút trvalo, kým otvorila svoje komunikačné antény a začala posielať prvé signály z vesmíru. Už počas prvého obletu Zeme zachytil signály z družice skCUBE ako prvý rádioamatér Dmitrij Paškov z Moskvy. Tím sa túto správu dozvedel z e-mailu od Paškova o 7:32 LSEČ. Prvý prelet v dosahu komunikačných antén na Slovensku sa uskutočnil o hodinu a pol neskôr. Po prijatí prvých dátových paketov tím verejne potvrdil spojenie s družicou.
“V prvom momente sme sa veľmi tešili, ale čakali sme až na definitívne potvrdenie z našich anténnych systémov, že je naozaj všetko v poriadku. Družica vysielala silný signál a prišli prvé údaje zo senzorov. Dobrý stav družice sa potvrdil aj počas nasledujúcich preletov. V celom tíme zavládla obrovská radosť a úľava, že sa nám úspešne podarilo vyvinúť a postaviť družicu, ktorá prežila nielen náročné podmienky štartu rakety do vesmíru, ale aj samotné nehostinné prostredie vo vesmíre,” vysvetlil Jakub Kapuš, vedúci projektu.
Nasledujúce hodiny a dni sa tím sústredil na príjem, spracovanie a interpretáciu množstva dát z družice, prijatých pomocou vlastných anténnych systémov, ale aj od rádioamatérov z celého sveta. “Ako prvé sme zistili, že dobre pracuje komunikačný systém, palubný počítač s operačným systémom vlastnej výroby, ako aj všetky sun senzory, gyroskop a palubné magnetometre. Takisto sme potvrdili, že správne pracuje autonómny stabilizačný systém, ktorého úlohou bolo spomaliť rotáciu družice bez zásahu z riadiaceho strediska. Ako ukazujú prvé výsledky, tento systém pracoval nad očakávania. Hneď v prvých hodinách po vypustení družice sme teda zaznamenali prvý veľký úspech a získali výsledky z jedného z hlavných technologických experimentov na palube. Vývoju, výrobe, testovaniu a kalibráciám tohoto zariadenia sa tím venoval roky, preto sa všetci veľmi tešíme. Už pred letom do vesmíru o toto naše zariadenie prejavili záujem aj zahraničné tímy. Sme radi, že môžeme potvrdiť funkčnosť aj vo vesmírnom prostredí. Samozrejme, na definitívnych výsledkoch musíme ešte niekoľko týždňov pracovať a zhodnotiť merania porovnaním viacerých metód,” zhodnotil prvé výsledky Kapuš.
Tím neskôr vyslal prvé príkazy, ktorými tento autonómny stabilizačný systém vypol a momentálne sleduje zmeny v rotácii družice. Prvé dni však riadiace stredisko nedostávalo telemetriu zo senzorov na palubnom zdroji napájania. “Vedeli sme, že zdroj funguje výborne a energetická bilancia je s veľkou rezervou. Bohužiaľ, bez dát sme boli trochu slepí. Som ale veľmi hrdý na celý tím, pretože v priebehu niekoľkých málo dní dokázal tento problém zanalyzovať, navrhnúť riešenie aj ho vyriešiť. V súčasnej chvíli teda dostávame všetky informácie a družica je plne funkčná napriek drobnostiam, ktoré neohrozujú funkciu satelitu,” povedal Miroslav Šmelko z Leteckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach.
Nasledujúce dni a týždne sa tím, ktorý má na starosti riadenie letovej prevádzky satelitu, bude venovať hlbšej analýze dát a postupne začne spúšťať ďalšie palubné experimenty. “Nechceme nič uponáhľať a predtým, než spustíme ďalšie experimenty a merania, chceme mať absolútny prehľad o stave družice.
Jeden neuvážený povel môže mať hodnotu celej misie. Zatiaľ však ide všetko nad očakávania, z čoho mám ohromnú radosť,” dovysvetlila predsedníčka SOSA, Michaela Musilová.
Tím bude o ďalšom postupe informovať na webových stránkach projektu skcube.sk, portáli kozmonautika.sk a sociálnych sieťach skCUBE a SOSA. Rovnako v najbližších týždňoch sprístupní dáta prijaté z anténnych systémov na Slovensku a každý si tak bude môcť dáta z družice prezrieť a analyzovať. Väčšina tímu projektu skCUBE a dobrovoľníci zo SOSA pracujú na spracovaní a sprístupňovaní dát, a na riadení družice vo svojom voľnom čase, popri zamestnaní, čo je hlavným dôvodom, prečo to ešte nejaký čas potrvá. Tím však robí všetko preto, aby informácie a dáta sprístupnil čím skôr.
Projekt prvej slovenskej družice skCUBE patrí k nosným projektom SOSA. Vynesením satelitu na obežnú dráhu Zeme sa začala ďalšia etapa projektu. Za podpory ministerstva školstva bola zriadená sieť pozemných anténnych systémov a riadiace stredisko, ktorými SOSA zachytáva signály z družice skCUBE a iných satelitov, čím pomáha aj zahraničným tímom.
Množstvo dát z družice budú spracovávať aj študenti slovenských univerzít. SOSA spustila tzv. „kozmické inkubátory“, napríklad aj na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU a Leteckej fakulte TUKE v Košiciach, ktorých náplňou je vzdelávanie a odovzdávanie cenných skúseností s vývojom kozmických technológií študentom slovenských univerzít. “Chceme našim študentom ponúknuť možnosť zapojiť sa do reálneho kozmického projektu. Vďaka spolupráci so SOSA sa nám to úspešne darí. Verím, že táto spolupráca prinesie študentom cenné know-how a skúsenosti, ktoré budú vedieť následne uplatniť aj v praxi,” dodal prof. Peter Ballo z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU.
Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) funguje od roku 2009. Vznikla s cieľom dopomôcť Slovensku stať sa členom Európskej vesmírnej agentúry. Okrem toho SOSA chcela sprístupniť vesmír a technické odbory verejnosti cez popularizačné a vzdelávacie aktivity, ako aj vlastnými technologickými projektami. Prvým z nich bol projekt stratosferických letov, počas ktorých testovali svoje technológie v extrémnych podmienkach stratosféry. Predstavitelia Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity absolvovali spolu 18 úspešných letov a majú za sebou viaceré zahraničné spolupráce v oblasti techniky aj vedy. Úspech letov ich neskôr motivoval k omnoho náročnejšiemu projektu návrhu a vybudovania 1. slovenskej družice.
Linky na ilustračné zábery:
Fotografie zo štartu družice z piatka, 23.06.2017, od fotografa Igora Stančíka, nájdete tu:
https://www.facebook.com/pg/FOTOSTANCIK/photos/?tab=album&album_id=1502337079804616
Fotografie a videá štartu rakety PSLV-C38 nájdete na stránkach Indickej vesmírnej agentúry (ISRO):
http://www.isro.gov.in/launcher/pslv-c38-cartosat-2-series-satellite
Ďaľsie fotografie a videá z riadiaceho strediska skCUBE počas prijatia dát sú k dispozícií na požiadanie na info(zavináč)sosa.sk