Dňa 24. októbra v roku 1978 sa z ruského kozmodrómu Pleseck na rakete Kosmos-3M vzniesla do vzduchu a do vesmíru prvá československá družica nazvaná Magion. Meno Magion pochádza z oblasti ktorú skúmala. Hlavným cieľom bolo totiž skúmanie zemskej magnetosféry a ionosféry.
Bližší pohľad na družicu
Už na prvý pohľad je jasné, že táto družica nebol vôbec jednoduchý projekt. Prvý komponent, ktorý zaujme pozorovateľa je veľké „držadlo“ na vrchu družice. Jedná sa o magnetickú anténu vytvorenú cievkou s 18 tisícmi závitmi. Páska, ktorou je na fotografii vyššie ovinutý je zase dva metre dlhá anténa na zachytávanie elektrickej zložky elektromagnetických vĺn. Dve kratšie antény slúžili na komunikáciu s pozemnou stanicou na observatóriu Panská Ves na severe Česka.
Rozmery satelitu boli 30 × 30 × 16 cm a vážil 15 kilogramov. Telo satelitu bolo pokryté solárnymi článkami a okrem spomínaných antén z neho vyčnievali ďalšie senzory snímajúce charakteristiky magnetického poľa Zeme a zemskej ionosféry. Tieto senzory boli tvorené Geiger-Müllerovým počítačom žiarenia, zariadením na meranie nízkofrekvenčného elektromagnetického poľa, frekvenčným analyzátorom a experimentom s meraním elektrického a magnetického poľa do frekvencie 16 kHz. Stabilizácia družice bola zabezpečená permanentnými magnetmi v rohoch jej tela. To spôsobovalo, že sa správala ako strelka kompasu. Otáčanie okolo vzniknutej osi zase zabezpečilo rovnomerné ožarovanie slnkom a tak aj požadovanú vnútornú teplotu 10°C.
Tento senzorický systém svojich 30 nameraných údajov ukladal do pamäte s miestom na 1024 osembitových čísel a to len na jeden a pol hodiny. Preto sa výsledky posielali pracovníkom na pozemnej stanici v priamom prenose automaticky alebo po vyžiadaní príkazom počas preletu nad observatóriom. Mimo tohto času pracovali len tie najnutnejšie prístroje.
Kde príbeh začal
Pred nástupom vesmírnych a satelitných technológii mohli vedci pozorovať atmosféru len nepriamo. Vysielali rádiové vlny kolmo nahor a sledovali ich odraz od jednotlivých vrstiev ako je troposféra, či ionosféra. Vo vzniknutých pozorovaných odchýlkach sa skrývajú cenné informácie o priestore, ktorým tento signál letel. Príchod satelitov otvoril vedcom nové obzory a poskytol unikátny pohľad na Zem samotnú aj na naše najbližšie okolie, hlavne Slnko. Vedci takto mohli skúmať atmosféru novým spôsobom a to sledovaním signálov posielaných z družíc, ktoré nad nimi leteli. Československí technici sa do tohto objavovania pustili už počas projektu Interkozmos 3, pre ktorý vyvinuli vysielač.
Počas nasledujúceho projektu Interkozmos 5 si inžinieri Jaroslav Vojta a Pavel Tříska všimli, že na nosiči sa vynáša ja závažie hmotnosti 15 kilogramov s jediným účelom vyvažovania. Prišla tak myšlienka nahradiť ho samostatným prístrojom pod označením Blok C.
Zatiaľ čo bola v Panskej Vsi vo výstavbe druhá budova špeciálne vybavená na príjem a spracovanie dát z družíc, Pracovníci so skúsenosťami so stavbou prístrojov pre projekty Interkozmos usilovne pracovali na prvých návrhoch prvého československého satelitu.
Kredit: Jan Kužník / iDNES.cz / Profimedia
Po prvotných návrhoch, prototypoch bol čas na testy. Družica prešla všetkými potrebnými skúškami od testov vo vákuových komorách, skúškami výdrže v extrémne nízkych teplotách a rôznymi mechanickými testami. Posledné detaily sa dotiahli do finálneho štádia a Blok C, ako sa toto zariadenie v tom čase volalo, bolo pripravené na štart.
Na severe Ruska sa 24.10. 1978 ako závažie sovietskeho Interkozmosu 18 dostalo do vesmíru prvá československá družica navrhnutá a skonštruovaná československými inžiniermi. Satelit dostal názov Magion (satelit na výskum parametrov MAGnetosféry a IONosféry) a po troch týždňoch v kozme, kedy sa testovali všetky jeho systémy a prístroje, sa počas preletu nad Európou na povel oddelil pružinovým mechanizmom od materského telesa. O dlhých 20 sekúnd sa rozvinuli antény a bolo nadviazané spojenie s pozemnou stanicou.
Pôvodný projekt počítal so 14 dňami fungovania a skúmania, avšak satelit bol v prevádzke skoro tri roky a počas 16033. obehu okolo Zeme zhorel v atmosfére. Merania sa robili počas preletov nad pozemnou stanicou štyri krát denne. Tieto údaje mali veľkú cenu, pretože poskytli informácie pre zdokonalenie navigačných systémov ponoriek a lietadiel.
Zoznámte sa, Magion 1S
Na pripomenutiesi obrovského úspechu v podobe prvého československého satelitu spojilisily Hvězdárna a planetárium Brno, Hvězdárna a planetárium hl. m.Praha a Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity a spoločne prinášajú projekt Magion-1S. Po 30 rokoch je to prvá spoločná česko-slovenská„družica“.
Jedná sa o maketu pôvodného satelitu v mierke 1:1, ktorá ponesie na palube novú techniku a nové experimenty. Tento „satelit“ však nepocestuje až do vesmíru, ale len na jeho hranicu, do stratosféry pomocou meteorologického balóna. Let by mal trvať približne 4-5 hodín a jeho štart bude z dedinky Malé Bielice neďaleko Partizánskeho.
Zoznam plánovaných experimentov na palube:
- Kamerový systém, ktorý bude zachytávať celý priebeh letu sondy
- Komponenty pre budúci československý satelit – na palube Magionu-1S otestujeme niektoré komponenty a software, ktorý by mohol letieť v budúcnosti do vesmíru nananosatelite, podobnému ako napríklad 1. slovenská družica skCUBE, či česká nanodružica VZLUSAT-1.
- Software na predikciu letu balóna – študenti Brnenskej VUT vyvinuli špeciálny software, ktorý dokáže predpovedať dráhu letu našej sondy! Prvýkrát budú mať možnosť otestovať si ho naživo.
- NSat– je modul ktorý bude zaznamenávať základné aerologické veličiny – teplotu okolitého prostredia, relatívnu vlhkosť a atmosférický tlak. Experiment pripravuje Rebeka Martinákova, žiačka základnej školy v Púchove.
- Na palube sondy budú umiestnené aj semená rôznych rastlín. Študenti ich po lete zasadia a budú porovnávať ako sa im darí v porovnaní s rastlinami, ktoré neboli vystavené podmienkam v stratosfére.
A teraz pozor – na hranicu vesmíru v sonde Magion 1S poletí aj pasažier! Momentálne prebieha výcvik Igráčka kozmonauta, ktorý sa tak pripravuje k svojmu prvému letu. Držte mu palce a sledujte naše sociálne siete, kde budete môcť sledovať výcvik kozmonauta a prípravy na štart! Možno tak budete aj Vy mať možnosť získať postavičku Igráčka kozmonauta z veľmi limitovanej edície.
Sledujte na sociálnych sieťach:
https://www.facebook.com/events/307627166722280/
https://www.facebook.com/sofsa/
https://www.facebook.com/hvezdarna.brno/
https://www.facebook.com/planetariumpraha/
Zdroje:
http://magion1.hvezdarna.cz/