Rover ExoMars navrhovaný a budovaný v Spojenom Kráľovstve, ktorý by mal pristáť na povrchu Marsu v roku 2021 po dlhej dobe dostal pomenovanie. Ponesie meno britskej vedkyne Rosalind Franklin.
Copyright: ESA – S. Corvaja
Meno bolo zverejnené 7. februára 2019 britským ministrom pre vedu Chrisom Skidmorom a britským astronautom Európskej vesmírnej agentúry Timom Peakom v priestoroch spoločnosti Airbus, kde je rover vyvíjaný a konštruovaný.
Rosalind Franklin (1920-1958)
Rosalind Franklin bola britská fyzička, chemička, biofyzička a biologička, ktorá vo veľkej miere prispela porozumeniu jemných molekulárnych štruktúr DNA, RNA, vírusov, ale aj uhlia, či grafitu.
Copyright: MRC Laboratory of Molecular Biology
Toto meno bolo vybrané panelom expertov z krátkeho zoznamu zostaveného širokou verejnosťou. Do jeho vytvorenia sa zapojilo necelých 36 tisíc ľudí. Ľudia, ktorý sa svojím hlasom v tejto súťaži zhodli s výslednou voľbou dostali unikátnu možnosť zúčastniť sa slávnostného pomenovania v priestoroch spoločnosti Airbus. Tu mali možnosť stretnúť sa s astronautom Timom Peakom a preskúmať priestory slúžiace na vývoj a výrobu rovera.
Britský astronaut Tim Peak povedal:
“Tento rover bude prechádzať povrchom Marsu vystrojený zariadeniami budúcej generácie. Bude to plne vybavené automatické laboratórium na Marse. S jeho pomocou budujeme európsky odkaz robotického výskumu a zároveň vymýšľame nové technológie.”
“Toto meno nám pripomína, že túžba spoznávať je priamo v ľudských génoch. Veda je v našej DNA a vo všetkom čo v ESA robíme. Rover Rosalind zachytáva tohto ducha a prenáša nás do popredia objavovania vesmíru,” hovorí Johann-Dietrich ‘Jan’ Wörner, generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry.
Rosalind Franklin začala štúdium na Newhamskej vysokej škole v roku 1938 posledné skúšky úspešne absolvovala v roku 1941. Nebol jej však udelený plný titul pretože ženy v tom čase toto právo nemali. V roku 1945 získala titul PhD na univerzite v Ohiu. Jej nepublikované poznámky ukazujú, že objavila štruktúru DNA ako dvojitej závitnice, teda tak ako ju poznáme dnes. Jej práca podporovala hypotézy vedcov Watsona a Cricka, za ktoré dostali v roku 1962 Nobelovu cenu. Štyri roky pred tým však Rosalind podľahla rakovine vaječníkov. Nobelove ceny sa neudeľujú posmrtne. V ďakovacích prejavoch jej meno tiež spomenuté nebolo. Aj keď je dnes prínos Rosalind Franklin k objaveniu DNA a vzniku vedných odborov s ňou spojených všeobecne uznávaný, pretrváva myšlienka, že jej práca bola neprávom prehliadaná a nedocenená. Jej meno v mnohých vedeckých knihách do 90-tych rokov nebolo spomenuté.
ExoMars
Oproti tejto minulosti je však situácia v tíme vyvíjajúcom rover pomenovaný po tejto významnej žene výrazne iná. Viac ako tretinu projektov vedeckých zariadení použitých v misii ExoMars vedú ženy.
“Rosalind Franklin je jedna z navplyvnejších žien vedy a jej prínos k objavu štruktúry DNA bol naozaj prevratný,” hovorí doktorka Alice Bunn, medzinárodná riaditeľka UK Space Agency, ”je príhodné, že robot nesúci jej meno bude hľadať základné kamene života na Marse, tak ako to ona robila tu na Zemi v rámci jej práce s DNA.”
Copyright: Airbus Defence and Space
Tento rover je súčasťou programu ExoMars, spojeného úsilia medzi európskou ESA a ruským Roscosmos. Jeho hlavným cieľom je preskúmať geologické prostredie na červenej planéte a hľadať dôkazy o prostredí, ktoré tu v minulosti mohlo byť a možno by aj stále mohlo vyhovovať životu. Tiež bude asistovať v prípravách na ďalšie misie vrátane možného budúceho objavovania Marsu ľudskou posádkou. Dáta z týchto pokusov poskytnú neoceniteľnú pomoc pri širších štúdiách marťanskej geochémie, environmentálnych vied a exobiológie, hľadania dôkazov o živote na iných planétach.
Copyright: ESA/ATG medialab
Ako prvý európsky rover putujúci po povrchu Marsu, Rosalind Franklin bude vykonávať unikátne vrty do hĺbky dva metre. Z tejto hĺbky bude získavať vzorky, ktoré budú výbavou na palube rovera podrobené výskumu ich minerálneho zloženia a bude sa tak skúmať možnosť voľakedajšej existencie života na tejto planéte.
Získané dáta budú prenášané k nám na Zem pomocou satelitu MRO, ktorý už v tomto čase skúma prítomnosť malých množstiev plynov, hlavne metánu, v marťanskej atmosfére, ktoré môžu byť spojené s biologickou aktivitou. Celý rover je samozrejme poháňaný batériami a solárnymi panelmi. Inovácia sa nachádza aj v jeho softvéri, ktorý sa vyznačuje určitou úrovňou inteligencie a sebestačnosti vo vykonávaní niektorých rozhodnutí, čomu pomáha aj prítomný optický vizuálny systém.