Nezávislé vysielanie satelitov na orbitu je pre ESA životne dôležité a preto už od roku 1973 vyvíjala vysoko úspešné raketové komplety s označením Ariane 1 až 5.Raketové komplety
Ariane 5 je raketa s veľkým zdvihom, ktorá bola skonštruovaná, aby zaistila poprednú pozíciu Európy na celosvetovom trhu s raketovými kompletmi. Súčasná Ariane 5 ECA je schopná dopraviť skoro 10 ton na geostacionárnu orbitu. Jej špeciálna verzia bola vyvinutá pre vypúšťanie automatického transportného prostriedku (Automated Transfer Vehicle) k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS.
Obrázok 1: Automatický transportný prostriedok ATV.
Malé raketové komplety, schopné zlepšiť flexibilitu európskeho raketového vybavenia, sú potrebné pre uspokojenie trhu s malými satelitmi. ESA preto vyvíja raketový komplet Vega, schopný vyniesť náklad o hmotnosti do 1.5 tony na nízku orbitu Zeme a upravuje raketu Sojuz pre štarty z Európskeho vesmírneho prístavu v Kourou vo Francúzskej Guiane.
Do budúcnosti skúma ESA nové technológie a pohonné systémy s expertmi z európskeho leteckého priemyslu, za účelom lacnejšieho a jednoduchšieho prístupu do vesmíru.
Európsky vesmírny prístav
Mesto Kourou vo Francúzkej Guiane, medzi tropickým pralesom a atlantickým pobrežím Južnej Ameriky, sa stalo dobre známym miestom pre inžinierov venujúcim sa vesmírnym technológiám a ich zákazníkov na celom svete. Je domovom Guianského vesmírneho centra (Guiana Space Centre) – Európskeho vesmírneho prístavu.
Obrázok 2: Raketa Ariane 5 je pripravovaná na štart..
Vysoká úroveň efektivity, bezpečnosti a spoľahlivosti Európskeho vesmírneho prístavu je dobre známa. Popri mnohých európskych zákazníkoch má tento vesmírny prístav zákazníkov aj zo Spojených štátov amerických, Japonska, Kanady, Indie a Brazílie.
Ak vystrelíte satelit smerom na východ, ten naberie dodatočnú rýchlosť z rotácie Zeme. Toto navýšenie rýchlosti je najväčšie pri rovníku, a preto je Kourou najlepšie umiestneným vesmírnym prístavom na Zemi. Vystrelené rakety padajú bezpečne do otvoreného oceánu a to isté platí aj pre raketové komplety vysielané smerom na sever, ak sa vyžaduje iný druh orbity pre satelit.
Európsky vesmírny prístav bol vybudovaný Francúzskom na konci 60. rokov minulého storočia a používaný ESA pre jej rakety typu Ariane. Pôvodná štartovacia rampa pre Ariane 1 bola renovovaná pre nový raketový komplet Vega. V súčasnosti sa zhotovuje nové zariadenie pre ruský raketový komplet Sojuz
Európski astronauti
Európsky astronauti sa podieľali na vesmírnych misiách s ľudskou posádkou počas posledných troch desaťročí, pričom leteli buď na amerických raketoplánoch alebo pomocou ruskej vesmírnej lode Sojuz na vesmírnu stanicu Mir, čo im umožnilo získať množstvo skúseností v mnohých rozličných disciplínach.
Prvý astronaut ESA, Ulf Merbold, letel do vesmíru v roku 1983. O pätnásť rokov neskôr vzniklo v Nemecku Európske astronautické centrum (EAC – European Astronaut Centre) pre prípravu európskych astronautov pre misie na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS (International Space Station). Mnohí už na ISS leteli, a zohrali životne dôležitú úlohu pri skladaní a prevádzke kľúčových prvkov stanice.
Európski astronauti robia tiež výskum v oblasti tzv. „life sciences“, ľudskej fyziológie a materiálov v podmienkach mikrogravitácie, s výsledkami, ktoré nemôžu byť získané na Zemi. Takéto štúdium nám môže pomôcť v mnohých oblastiach, od pochopenia príčin chorôb alebo vývoja prostriedkov pre ich prevenciu a liečbu až po nové výrobné procesy.
Už dnes sú vybraní astronauti, ktorí sa zúčastnia na budúcich misiách s ľudskou posádkou na ISS, Mesiac a ešte ďalej.
Obrázok 3: Zoznam európskych astronautov, ktorí boli vo vesmíre..
Európa a Medzinárodná vesmírna stanica ISS
ISS je ľahko viditeľná aj voľným ľudským okom, keďže obieha iba vo výške 400 km nad Zemou. Je to majstrovské dielo celosvetovej spolupráce spojujúcej USA, Rusko, Japonsko, Kanadu a Európu do najväčšieho združenia v histórii vedy.
Európska účasť v tomto spolku je s pomocou ESA príbehom dôležitých technologických a vedeckých úspechov. Bola veľkým stimulom pre európsky priemysel, ktorý urobil veľký pokrok pri rozvoji a výrobe najmodernejších vesmírnych systémov a hardvéru.
Európskym kľúčovým príspevkom pre ISS je viacúčelové vedecké laboratórium Columbus. V ňom môžu byť vykonávané experimenty v beztiažovom prostredí. Používanie tohto unikátneho zariadenia a využitie jeho bezkonkurenčných príležitostí sa začne čoskoro.
ESA tiež disponuje Automatickým transportným prostriedkom (ATV), čo je séria bezpilotných vesmírnych lodí, ktoré sa dokážu k ISS pripojiť a odpojiť automaticky a sú tam schopné dopraviť jedlo, pohonné hmoty a iné zásoby. ATV tiež pomáha pri manévroch ISS dostať sa na správnu obežnú dráhu ako aj pri odstraňovaní odpadu, s ktorým ATV pri návrate na Zem zhorí v atmosfére.
Za účelom nadviazania na úspechy ATV sa pripravujú plány moderného plavidla pre návrat na Zem, ktoré namiesto odstraňovania odpadu z ISS bude schopné návratu na Zem s nákladom a ukončenými experimentmi.
Laboratórium vo Vesmíre
Žijúce tvory, od baktérií až po ľudské bytosti, sa vyvinuli pod vplyvom gravitácie. Bez nej sa dejú zmeny, ktoré môžu umožniť lekárom nový pohľad na vývoj kostí, funkciu srdca a obrannej schopnosti tela proti infekciám. Tiež kryštály, peny, roztoky a plazmy sa správajú odlišne, čo umožňuje vedcom získavať poznatky o nových materiáloch a procesoch pomocou experimentov vo vesmíre.
Columbus, kompletne vybavené laboratórium, je hlavným príspevkom ESA k Medzinárodnej vesmírnej stanici, kde sa môžu uskutočňovať tucty experimentov v beztiažových podmienkach. Sľubuje veľkú návratnosť pre vedu, technológiu a medicínu na Zemi a tiež pre prípravu na kozmické lety s ľudskou posádkou za orbitu Zeme.
Výskum novej hranice
Výskum ľudí za hranicami nízkej orbity Zeme sa stal hlavným celosvetovým ohniskom pre aktivity spojené s vesmírnymi letmi s ľudskou posádkou, pričom kľúčovým krokom bude cesta na Mesiac.
Výskum je veľkou diplomatickou a geopolitickou príležitosťou. Tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú a podstatne prispievajú k skúmaniu vesmíru, budú tvarovať medzinárodné princípy regulujúce jeho využitie. ESA zabezpečí, aby Európa zohrávala kľúčovú úlohu v tomto procese.
Európa je zahrnutá do medzinárodného plánovania výskumu za hranicami orbity Zeme. Tieto výskumné plány sa zameriavajú na robotické misie, ktoré pripravia cestu pre ľudskú kolonizáciu Mesiaca a robotického prieskumu Marsu. Dlhodobým cieľom ESA po roku 2030 by mohla byť vesmírna výprava ľudí na Mars.
Séria pilotných a bezpilotných misií bude testovať a rozvíjať technológie, ktoré dostanú ľudí bezpečne na Mars a späť. To si ale bude vyžadovať pokrok v mnohých oblastiach, akými sú navigačné systémy, robotika, pohon a systémy pre podporu života.
Jednotlivé diely nášho seriálu o Európskej vesmírnej agentúre:
- Seriál „Všetko o ESA“, diel I. – Činnosť ESA a formy spolupráce
- Seriál „Všetko o ESA“, diel II. – Veda a prieskum pomocou družíc a sond
- Seriál „Všetko o ESA“, diel III. – Pozorovanie Zeme, navigácia, telekomunikácia, technológie
- Seriál „Všetko o ESA“, diel IV. – Raketové komplety, Európsky kozmický prístav, európski astronauti
Celý seriál si je možné stiahnuť vo formáte pdf TU (Všetko o ESA)
Zdroj: www.esa.int