Boli to veľké historické udalosti, ktoré viedli k tomu, že sa Československo dostalo za Železnú oponu. A tak našim predkom neostávalo nič iné, len chtiac-nechtiac spolupracovať so Sovietskym zväzom. Táto „spolupráca“ prebiehala vo všetkých úrovniach života a dotýkala sa, samozrejme, aj vedy ako takej. Po rozpade komunistického molocha sa Slovensku podarilo dostať do európskych štruktúr, no na európsky vesmírny program trestuhodne zanevrelo.Ruský vesmírny program
Československý kozmonaut
Potom, čo Spojené štáty predstavili svoj plán na zmiešaný vesmírny let, kde by sa na palube raketoplánu okrem Američanov ocitol aj občan inej (nekomunistickej) krajiny, Sovietsky zväz neváhal a takýto zmiešaný let uskutočnil ako prvý. Prvým neamerickým a nesovietskym kozmonautom sa tak stal občan Československej socialistickej republiky Vladimír Remek. Treba povedať, že Remek bol (a vlastne stále je) skutočným Čechoslovákom, takým, po akom vždy sníval T.G. Masaryk (ten tvrdil, že Slovenský národ neexistuje, existuje len národ československý). Otec Vladimíra Remka bol totiž Slovák a matka Češka. Navyše, prípravy vedeckých pokusov počas tohto historického letu sa zúčastnila celá plejáda slovenských vedcov. Vladimír Remek je od roku 2004 poslancom Európskeho parlamentu.
Raketa s občanom Československa sa vzniesla k nebi 2. marca 1978. Cieľom bola sovietska vesmírna stanica Saľut 6. Na nej vykonali kozmonauti niekoľko pokusov, sériu vedeckých reportáží, či prvú medzinárodnú tlačovú konferenciu z obežnej dráhy. O nesmiernom politickom a hlavne propagandistickom účele tohto letu hovorí aj fakt, že posádka Saľutu 6 dostala gratulačné pozdravy jendnak od najsilnejšieho muža Sovietskeho zväzu Brežneva, tak aj od jeho kolegu z Československa, prezidenta Gustáva Husáka. Let Sojuzu 28 trval osem dní.
Satelit Made in ČSSR
Na prelome 70. rokov 20. storočia riešili Sovietski y inžinieri jeden vcelku banálny problém. Ich rakety boli príliš robustné pre jeden satelit zo Sovietského zväzu, no dva satelity ich výroby už vyniesť na obežnú dráhu nedokázali. A tak prijali ponuku Českolovenskej republiky ktorá navrhla, že vyrobí jeden svoj satelit ktorý bude o polovicu menší a ľahší od toho ruského. Išlo o vskutku vydarený kompromis. Československých družíc bolo celkom 5 a dostali označenie Magion 1-5 a vždy leteli do kozmu s hlavnousovietskou družicou. Ich úlohou bolo skúmať magnetické pole, ionosféru (podľa toho dostali aj názov Mag-Ion) a plazmu. Magion 1 vážil len okolo 15 kg, no posledný zo série, Magion 5, vážil až 65 kg. Zariadenia boli vypúšťané od roku 1978 do roku 1996 a komunikáciu s nimi udržovala česká komunikačná stanica v Pánskej Vsi.
Magion
Slovák vo vesmíre
V roku 1999 prišiel azda najväčší okamih maličkého Slovenska v nekonečnom vesmíre – let kozmonauta Ivana Bellu. Ako to už vo vesmírnom programe býva, to, že sa Slovák dostal do kozmu, bolo výsledkom politickej dohody: vláda na čele s vtedajším predsedom V. Mečiarom pristúpila na ruský návrh, poslať Slováka do kozmu na vesmírnu stanicu Mir, pričom náklady by platila Ruska kozmická agentúra ako formu deblokácie ruského dlhu voči Slovensku. Vláda M. Dzurindu, ktorá prišla následne, síce mala určité výhrady, no nakoniec let predsa len odsúhlasila.
A tak 20. februára 1999 o 5h. 17 min. nášho času odštartoval do vesmíru prvý slovenský kozmonaut, ktorým sa stal 35 ročný vojenský pilot Ivan Bella. Strávil na obežnej dráhe 8 dní počas ktorých vykonal 6 vedeckých pokusov. Štyri boli medicínskeho charakteru a po jednom pokuse bolo z oblasti biológie a fyziky. Len málokto vie, že pokus s prepelicami, ktorý Ivan Bella na stanici Mir vykonal, sa zapísal do dejín kozmonautiky. Prepelice, ktoré sa na Mire vyliahli, boli vôbec prvými živými tvormi, ktoré sa narodili vo vesmíre, prežili pristátie a žili ešte nejakú dobu aj tu, na Zemi. Dňa 12. apríla 2011, presne 50 rokov od letu prvého človeka do vesmíru, dostal Ivan Bella od ruského prezidenta Medvedeva Medailu za zásluhy pri dobývaní kozmu.
Prvý slovenský kozmonaut I. Bella
Určitá spolupráca medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou prebieha na poli vývoja vesmírnych zariadení aj dnes a to hlavne vďaka Oddeleniu kozmickej fyziky SAV. Ide hlavne o vývoj komponentov a vedeckých zariadení do ruských satelitov. Spomenúť možno účasť na vývoji satelitu s názvom Spectrum-RADIOASTRON. Zariadenie bude slúžiť hlavne na rádioastronomický výskum kozmu a disponuje najväčšou parabolickou anténou, aká kedy bola do vesmíru vyslaná. Ide vlastne o taký Hubblov teleskop medzi rádioastronomickými zariadeniami. Samozrejme, komponentov, ktoré ústav vyvíja/vyvíjal je vcelku dosť a všetky si môžete pozrieť na jeho stránke http://space.saske.sk/projects/?lang=0 .
Ruský rádioastronomický satelit, ktorý bol do vesmíru vyslaný 18. júla 2011, disponuje anténou o veľkosti až 10 metrov. Vľavo je zobrazené zariadenie MEP-2, ktoré vyvíjali vedci zo slovenského Ústavu kozmickej fyziky SAV v spolupráci s gréckymi a ruskými kolegami.
Európsky vesmírny program
Žiaľ, Slovenská republika zaspala vlak s názvom Európska vesmírna agentúra. Mnohé štáty, medzi nimi aj Česko a Rumunsko, začali prejavovať záujem o vstup do tejto organizácie už v prvej polovici 90. rokov. Slovensko nie. Či bola pri moci jední, alebo druhí, nikto neprejavil skutočne seriózny záujem o vstup do ESA. A tak sa aspoň slovenská vedecká obec snaží robiť čo môže, aby priblížila našu krajinu bližšie ku hviezdam.
Košický ústav
Opäť, najväčšou angažovanosťou na poli vývoja vesmírnych zariadení pre ESA vyniká Oddelenie kozmickej fyziky SAV. Medzi najvýznamnejšie projekty, na ktorých naši vedci pracovali pre Európu, je vývoj elektronického modulu ESS pre sondu Rosetta, ktorá mieri ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko, a ktorá má aj pristávací modul Philae. Ten zostúpi na povrch kométy. ESS bude zaisťovať oddelenie Philae od orbitera, ako aj obojstrannú dátovú komunikáciu medzi oboma objektami. Oddelenie má úspešných projektov samozrejme viac, ako napr. zariadenie NUADU pre čínsko-európsky projekt Double Star, ktorého úlohou bude skúmať magnetosféru. No i tak majú Slováci veľmi zviazané ruky, čo je veľká škoda. Keby sme boli v Európskej vesmírnej agentúre, mohla by sa naša malá krajina plnohodnotne podieľať na výskume vesmíru. Takto sme stále akosi „za humnami.“
Bola by nesmierna škoda prepásť to „naostro“
Aj preto, alebo možno práve preto, vznikla Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity – SOSA. Jej úlohou je okrem iného napomôcť tomu, aby sa aj naši vedci mohli zúčastňovať veľkých objaviteľských dobrodružstiev, aby aj bežní obyvatelia našej krajiny mohli využívať výhody vesmírneho programu. Éra zámorských objavov skončila už dávno. No teraz nastáva éra nová, pri ktorej by Slovensko, ako člen EÚ, nemalo chýbať – éra dobývania kozmu. Jedného dňa vstúpi noha človeka na povrch Marsu. Bola by obrovská škoda, keby sme sa na niečom tak prevratnom v histórii ľudstva nepodieľali svojou troškou aj my. Bol to americký Národný úrad pre letectvo a vesmír – NASA, ktorý priniesol Amerike neuveriteľnú prestíž, bol to vesmírny program, čo preslávilo Sovietsky zväz. Bolo by veľmi nemiestne myslieť si, že ESA nebude pre Európu, snáď aj vrátane našej krajiny, predstavovať jedného dňa taký istý pokrok a prestíž. Vesmírny program má veľkú budúcnosť, tak, ako ju mala kedysi dávno, za čias indiánov a kovbojov, pacifická železnica. Áno, Slovensko patrí do ESA.
Zdroje:
http://veda.sme.sk
http://space.saske.sk
http://uef.saske.sk/space.saske.sk/
http://space.saske.sk/projects/?lang=0
http://wikipedia.org
Prečítajte si aj prvý diel nášho seriálu ‚Slováci (a ich rodáci) a vesmírny program‘.