Celý astronomický svet žasne nad oznámením americkej vesmírnej agentúry NASA, že na červenej planéte stále tečie voda a má o tom dôkazy. Prelomovému zisteniu predchádzala celá éra skúmania Marsu, ktorou vás teraz prevediem.
Písalo sa 17. storočie. Galileo Galilei bol prvým človekom, ktorý sa pozeral na Mars s ďalekohľadom. O pár storočí neskôr astronómovia objavili polárne ľadové čiapočky na Marse a zdalo sa im, že na planéte spozorovali sieť kanálov.
Verejnosť tieto kanály rýchlo interpretovala ako náznaky vyspelej marťanskej civilizácie. Aj keď sa neskôr tieto kanály ukázali byť len optickým klamom, fascinácia Marsom a možným životom na červenej planéte pretrváva. Prispel k tomu aj fakt, že v začiatkoch vesmírneho prieskumu sa stal Mars jednou z prvých skúmaných planét.
Medzi hlavné vedecké dôvody prieskumu Marsu však patrili:
- relatívne malá vzdialenosť tejto planéty od Zeme (v porovnaní s inými planétami v slnečnej sústave),
- pevný povrch,
- mierne podmienky na povrchu (v porovnaní napríklad s nesmierne vysokými teplotami a tlakmi na Venuši),
- prítomnosť riedkej atmosféry, čo veľmi uľahčilo výskum automatickými sondami.
Keďže sa časom objavovalo stále viac náznakov, že na povrchu Marsu sa kedysi nachádzala voda, opäť sa vynorila otázka, či v minulosti nemohol na Marse predsa len existovať mimozemský život. Aspoň v tej najprimitívnejšej forme. Očakávaným vyvrcholením prieskumu Marsu by malo byť mnohokrát odkladané pristátie ľudských misií na Marse. Najnovšie je pre túto udalosť stanovený termín okolo roku 2030.
Prvé sondy vypustil ZSSR, prvé snímky Marsu získali USA
Prieskumu Marsu ešte donedávna dominovali misie veľkých mocností, teda bývalého Sovietskeho zväzu a Spojených štátov amerických. Sovietsky zväz mal prvé pokusy o prelet pri Marse počas misií Mars a Zond. Použil na ne šesť sond v rokoch 1960 až 1964.
Štyri z nich sa nedostali ani na cestu k Marsu a so zvyšnými dvoma bolo počas vesmírnej púte prerušené spojenie. Až potom, konkrétne v roku 1964, sa americkej sonde Mariner 4 podarilo odoslať prvých 22 snímok Marsu.
Koncom 60. rokov americké sondy Mariner 6 a 7 ako prvé začali skúmať zloženie marťanskej atmosféry a sovietske sondy Mars 2 a 3 boli prvé, ktoré dosiahli povrch Marsu. Prvý pokus o hľadanie života na Marse sa uskutočnil v polovici 70-tych rokov v rámci amerického programu Viking.
Obidve misie sa skladali z družicových sekcií, ktoré snímkovali povrch z obežnej dráhy a sprostredkovávali komunikáciu pre povrchové moduly oboch misií. Na povrchových moduloch prebehlo niekoľko experimentov, hľadajúc živé organizmy v marťanskej pôde.
Ich výsledky však neboli jednoznačné, pretože existujú chemické procesy, ktoré by mohli experimentálne spôsobiť podobné pozitívne reakcie. Orbitálne moduly zas zmapovali celý povrch s rozlíšením 100 metrov a regionálne oblasti s presnosťou rozlíšenia až 30 metrov. Dlhodobé záznamy povrchových modulov boli základom pre marsťanskú klimatológiu.
Po veľkej prestávke v skúmaní Marsu prišiel objav ľadu
Z politických a technických dôvodov sa uskutočnila ďalšia úspešná misia na Mars – Mars Global Surveyor – až v roku 1996. Následujúce misie pokračovali v mapovaní a fotografovaní marťanského povrchu, a taktiež v analýze chemických vzoriek na povrchu planéty. Orbitálna sonda Mars Odyssey objavila pod povrchom červenej planéty obrovské množstvo vodného ľadu.
Kozmická misia Mars Exploration Rover mala zas za úlohu hľadať kamene a pôdu, ktorá by dokazovala skorší výskyt vody na Marse. Misia sa skladala z dvoch vozidiel americkej agentúry NASA – Spirit a Opportunity. Vozidlá pristáli na opačných stranách planéty – na miestach, o ktorých sa predpokladalo, že v minulosti mohli byť vystavené pôsobeniu vody.
Obidvom sondám sa podarilo nájsť náznaky, že voda v minulosti tiekla po marťanskom povrchu. V roku 2008 sa vďaka americkej sonde Phoenix potvrdila prítomnosť vody na Marse a hypotéza, že pod niekoľkocentimetrovou vrstvou prachu v polárnych oblastiach nachádza ľad.
Robotické vozidlo brázdi povrch planéty
Doteraz najkomplexnejšou, najdrahšou a najväčšou kozmickou sondou vyslanou na planétu Mars je americká misia Mars Science Laboratory s robotickým vozidlom Curiosity. Zámerom misie je skúmať súčasnú a minulú obývateľnosť Marsu, a zároveň či na povrchu Marsu existovali podmienky prijateľné pre vznik života.
Za posledné tri roky sa Curiosity podarilo nájsť organické látky považované za „stavebné kamene“ alebo základné prvky a zdroje energie pre život na Marse (sú to síra, dusík, vodík, kyslík, fosfor a uhlík). Misia tiež našla dôkazy pre staroveké korytá, ktoré naznačujú intenzívny tok vody na Marse, a dokonca aj prítomnosť veľkého jazera v minulosti.
Prelomový objav – tečúca voda
Relatívne nedávno však NASA po prvý raz oznámila, že majú dôkazy pre tečúcu vodu na Marse, a že tečia aj v súčasnosti. Vedci študovali zábery a údaje zo sondy Mars Reconnaissance Orbiter, vďaka ktorým v roku 2011 objavili tmavé pruhy na okraji kaňonov a kráterov na povrchu Marsu. Pruhy sa objavovali len v určitom období a za určitých podmienok. Spektroskopiou (zariadeniami na prieskum chemického zloženia látok) odvtedy skúmali zloženie týchto pruhov.
Dospeli k záveru, že tie pruhy sú výsledkom tečúcej slanej vody v súčasnosti. Voda by podľa vedcov mohla pochádzať z podpovrchových vrstiev ľadu, z atmosféry alebo vyviera z podzemných rezervoárov. Tento objav má obrovské následky pre potenciál pre život na Marse, pretože by ju mohli používať na prežitie mikroorganizmy, aj v dnešnej dobe.
V blízkej budúcnosti budú takýto život, živý alebo vo forme fosílií, skúmať dve veľké misie. Jednou je ExoMars, vedenú Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Federálnou vesmírnou agentúrou Ruska, a druhou je Mars 2020, vedená NASA.
Ľudská misia na Marse?
Prítomnosť tečúcej vody na Marse by taktiež nesmierne pomohla budúcim ľudským misiám na Mars, pretože by sa voda mohla priamo ťažiť z marťanského povrchu a nemusela by sa vo veľkom množstve dovážať zo Zeme. Ľudské misie na Mars budú ale pravdepodobne medzinárodné misie, spojené s komerčnými spoločnosťami, pretože zatiaľ by si žiaden štát sám o sebe nemohol dovoliť financovať takú náročnú misiu.
Éra vesmírneho prieskumu sa mení a už jej nedominujú len veľmoci. Príkladom toho je misia Mars Orbiter Mission Indickej vesmírnej výskumnej organizácie (ISRO), ktorá sa stala štvrtou agentúrou, ktorá dosiahla Mars, po Sovietskom vesmírnom programe, NASA a ESA. Je to prvý ázijský národ, ktorého sonda dosiahla marťanský orbit, a je to prvý národ na svete, ktorému sa to podarilo na prvý pokus.
Ďalšie záhady možno odhalia nadšenci
Ešte relatívne nedávno, na prelome milénií, bol vesmírny výskum doménou najmä veľkých kozmických agentúr. V dnešnej dobe sa situácia mení a zdá sa, že žezlo začínajú preberať komerčné spoločnosti a nadšenci.
Technológia je dnes dostupnejšia a vďaka tomu sa snáď aj Slovensko čoskoro zapojí do prieskumu vesmíru misiami mimo Zeme. Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) momentálne stavia prvú slovenskú družicu. Ak by sa Slovensko stalo stálym členom ESA, tak by sa jeho možnosti byť súčasťou veľkých vesmírnych misií mnohonásobne zvýšili.
Dr. Michaela Musilová je astrobiologička, ktorá sa podieľala sa na výskume pre NASA a Európsku vesmírnu agentúru (ESA).
Planetárne vedy a astrobiológiu vyštudovala na University College London (UK), California Institute of Technology (Caltech, USA) a University of Bristol (UK).
V 2014 bola súčasťou posádky „marsonautov” počas simulovanej misie na Marťanskej púštnej výskumnej stanici v USA.
Momentálne pracuje pre v Slovenskú organizáciu pre vesmírne aktivity (SOSA), s ktorou sa snažia získať finančnú podporu pre vybudovanie centra excelentnosti na Slovensku – AstroBio Centrum.
Článok prebratý z portálu aktuality.sk
http://www.aktuality.sk/clanok/305431/fascinacia-marsom-pozoroval-ho-uz-galileo-ludstvo-mozno-raz-cervenu-planetu-osidli/