Českí stredoškoláci z tímu LASAR, ktorí uspeli pred porotou z NASA v prestížnej medzinárodnej súťaži Conrad Challenge, vypustia do vesmíru vlastnú družicu. Do konca roka ju vynesie na obežnú dráhu Zeme raketa Falcon 9 americkej spoločnosti SpaceX v rámci misie Bandwagon-2. Družica umožní výskum a vývoj ich víťazného nápadu, ako pomocou laseru na diaľku opraviť nefunkčné družice a zbaviť sa vesmírneho odpadu.
Vedúci tímu Simon Klinga drží v rukách lesklú zlatú krabičku o veľkosti škatule na vreckovky. Má nasadené ochranné rukavice a s kockou manipuluje veľmi opatrne: „Toto je naša družica LASARsat. Je to tzv. CubeSat 1U, satelit s hranou desať centimetrov. Hoci je takto maličký, je doslova napchatý vedeckými prístrojmi,“ popisuje s nadšením Simon. Konštruktér Richard Nikel dodáva: „LASARsat bude dokonalým terčom obiehajúcim okolo Zeme. Práve naň budeme v spolupráci s českým laserovým centrom HiLASE mieriť a testovať dopady laseru,“ hovorí Richard o spolupráci s jedným z najväčších laserových centier na svete.
Pre tím ide podľa ich slov o prvý veľký krok smerom k realizácii nápadu, za ktorý ich ocenila porota zložená z expertov NASA v americkom Houstone. „Kľúčovou otázkou pre nás zostáva vesmírny odpad. Počas Conrad Challenge sme pracovali predovšetkým na diaľkovej oprave nefunkčných družíc, ktoré sú takýmto odpadom. Teraz sa čoraz viac zameriavame hlavne na riešenie dôsledkov nefunkčných družíc, konkrétne na akúsi vesmírnu triešť vznikajúcu okolo našej planéty,“ opisuje mechatronik Boris Brovkin. Práve vesmírny odpad je veľkým otáznikom nad budúcnosťou kozmonautiky. Drobné častice vzniknuté pri zrážkach družíc totiž pribúdajú a žiadne riešenie zatiaľ v praxi nefunguje. Takéto úlomky potom ohrozujú kozmické misie, iné družice, či dokonca ľudské posádky vesmírnych staníc. „Každý z týchto úlomkov má rýchlosť mnohonásobne vyššiu ako guľka vystrelená zo zbrane. Nebezpečná zrážka však nie je koncom problému. Po takomto náraze sa totiž ulomí oveľa viac nových kúskov a tie letia ďalej. Ak hovoríme o reštartovaní družíc, môže ich byť desiatky. Úlomkov vesmírneho odpadu sú tam hore však vysoké milióny a ich počet rýchlo rastie. V stávke je budúcnosť letov do vesmíru,“ hovorí finančná manažérka Anna Krebsová. Tím LASAR navrhuje skúsiť problém vyriešiť za pomoci laserov. „Laserom môžeme odpariť časť materiálu na povrchu čiastočky. Odparovaním vyvoláme akciu a reakciu, ktorá môže úlomok spomaliť a naviesť späť do atmosféry. Tam bezpečne zhorí. Takéto riešenie vyžaduje obrovsky silný laser a presný zameriavací systém. Ale akonáhle by to bolo funkčné, energia stojí len malú čiastku,“ hovorí vedúci Simon Klinga.
Fotodiódy, plazmový detektor alebo rohove odrážače – to nie sú názvy zbraní zo Star Wars, ale len niektoré z prístrojov prvej študentskej družice z Česka. Pomocou fotodiód budú môcť stredoškoláci zistiť, koľko energie laseru sa k družici cez atmosféru skutočne dostalo a koľko atmosféra pohltila. To sa bude líšiť v závislosti na oblačnosti i vlhkosti vzduchu. Pomocou plazmového detektoru sa potom pokúsia zmerať, či laser spôsobil merateľnú ionizáciu na časticiach v okolí družice. Rohove odrážače následne odrazia časť lúča späť na Zem, kde prebehnú merania presnejšími prístrojmi. „Odrazenie späť na Zem nám pomôže najmä preto, že priestor pre prístroje na družici je veľmi obmedzený. Máme tam to najlepšie, čo sa mohlo vojsť, ale na Zemi budeme mať prístroje s omnoho väčším rozlíšením. Síce tak budeme merať laser po dvojitom priechode atmosférou, ale zato s omnoho väčšou kvalitou,“ hovorí mechatronik Boris Brovkin a pokračuje, „séria LED diód i zlaté steny družice nám pomôžu s miernym zvýšením jej jasnosti. To bude kľúčové pri zameriavaní zo Zeme.“
(tento text vznikol ako preklad českej tlačovej správy tímu LASAR)
Autor fotografií: Karel Horák