Krátky životopis:
Prvý slovenský kozmonaut plukovník Armády SR Ing. Ivan Bella sa narodil 21. mája 1964 v Brezne. V rokoch 1979-83 študoval na Vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach (1983-87). Od roku 1993 slúžil v 33. leteckej základni stíhacích a bombardovacích lietadiel v Malackách. Bol pilotom vojenskej stíhačky Armády SR, oficiálny názov jeho zamestnania bol: letovod – programátor. Lietal na strojoch MiG-21 a SU-22. V marci 1998 odišiel do moskovského Hviezdneho Mestečka, kde sa začal pripravovať na vesmírny let. V auguste 1998 vybrali Ivana Bellu za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na Mir, ktorá odštartovala 20. februára 1999. V nej pôsobil ako kozmonaut-výskumník v rámci slovenskej misie (experimenty) Štefánik. Po ukončení letu pracoval ako pridelenec obrany na ambasáde (SR) v Moskve, kde v lete roku 2007 ukončil svoje pôsobenie.
Program Štefánik
Jeden z posledných letov na stanicu Mir bol v rámci misie Sojuz TM-29, ktorého posádku tvoril aj prvý slovenský kozmonaut major Ing. Ivan Bella. Ďalší dvaja v posádke boli ruský veliteľ Afanasjev a francúz Haigneré. Náhradníkom Ivana Bellu bol pplk. Ing. Michal Fulier. Štart rakety Sojuz vyšiel podľa plánu z kozmodrómu Bajkonur, dňa 20. februára 1999 o 5:18 SEČ, čo bolo deň po 13. výročí štartu základného modulu stanice Mir.
Pobyt Bellu na Mire trval 6 dní po ktorých už 27. februára prestúpil spolu s Padalkom do Sojuzu TM-28. Návratový modul pristál na padáku v nedeľu 28.02.1999 o 3:14 SEČ v Kazachstane, severne od Arkalyku. Celková dlžka letu prvého slovenského kozmonauta je 7 dní 21 hodín a 56 minút, pričom sa stal v poradí 385. človekom vo vesmíre.
Bezprostredne v kozme plnil 34-ročný Ivan Bella štyri z celkových šiestich vedecko-výskumných úloh, pričom tri z nich sa mu podľa slov doktora Richarda Kvetňanského podarilo zvládnuť na sto percent. Ide najmä o projekt s názvom Endotest, v rámci ktorého sa slovenský kozmonaut ako prvý na svete podujal na pomerne rozsiahly experiment predpokladajúci odbery krvi v zložitých podmienkach bezváhového stavu a navyše aj vo zvýšených stresogénnych situáciách.
Riešiteľom tohto projektu bol práve Richard Kvetňanský, riaditeľ Endokrinologického ústavu SAV v Bratislave, ktorý v rozhovore s moskovským spravodajcom TASR potvrdil, že všetkých 12 vzoriek krvi, odobratých Ivanovi Bellovi na palube orbitálnej stanici Mir počas troch dní, sa v špeciálnom kontajneri dostalo v poriadku na Zem.
Pokiaľ ide o „ostro sledovaný“ experiment s japonskými prepelicami, ten sa v kozme plne nevydaril kvôli poruche na centrifúge. Za nečakaný úspech však koordinátor slovenského vedeckého programu doktor Kvetňanský označil skutočnosť, že sa ich na Mire vyliahlo až 36. S ich pracným kŕmením mali vraj plné ruky práce všetci kozmonauti. Zaujalo ich to podľa všetkého až natoľko, že Gennadij Padalka, ktorý sa na Zem vrátil spolu s Ivanom Bellom, sa bezprostredne po pristátí spýtal práve na osud vtáčat.
Slovenský kozmonaut pred návratom z vesmíru naložil do inkubátora desať vyliahnutých prepelíc, z ktorých tri sa podarilo dostať na Zem živé. Ostatné neprežili pravdepodobne kvôli chladu v inkubátore ako aj v pristávacej oblasti.