Slovensko výrazne zaostáva vo výskume vesmíru

Takmer každý človek pozná americkú Agentúru pre letectvo a kozmonautiku – známu ako NASA. Objaví sa takmer pri každej správe o vystrelení novej rakety na obežnú dráhu, o pristátí nejakej sondy na cuzdej planéte, či vo futuristických animáciách o kolonizácii Mesiaca či Marsu. Málokto už ale vie, že svoju vesmírnu agentúru má aj Európa. Jej názov je ESA – European Space Agency, a je pre NASA silným partnerom v mnohých veľkolepých projektoch (Mezdinárodná vesmírna stanica ISS, Hubblov teleskop a ďalšie). Aký je však vzťah Slovenska k tejto organizácii?

Písať o tom, čo všetko ESA robí, čím sa zaoberá, a aký to má dopad na životy európanov by zabralo viac priestoru, než aký by mal zaberať jeden blogový príspevok. Medzi jej aktivity však patrí predovšetkým prieskum Zeme a jej blízkeho okolia, ako aj prieskum Slnečnej sústavy a hlbšieho vesmíru – či už autoamtickými sondami alebo pilotovanými letmi. ESA je de facto realizátorom európskeho vesmírneho programu. Disponuje asi tuctom kozmonautov, raketovou základňou v juhoamerickej Francúzskej Guiane, a veľkým počtom vedecko-techonologických centier rozosiatych po Európskych veľkomestách. Satelity a sondy sa tak napríklad kompletujú v holandskom Noordwijku pri Amsterdame, kozmonauti cvičia v nemeckom Kolíne nad Rýnom, zatiaľ čo administratívne centrum organizácie leži v Paríži, atď.

Financie na svoju činnosť získava ESA vďaka príspevkom svojich členských štátov, ktorí jej ročne odvádzajú stanovené percento HDP. Občania členských štátov smú potom v ESA pracovať ako inžinieri, ako vedci najrôznejších disciplín od astronómie po biológiu, ako kozmonauti, piloti, lekári – ale môžu sa samozrejme uchádzať aj o radu ďalších podporných miest súvisiacich so správou samotnej organizácie a pod.

Možnosť pracovať priamo v Európskej vesmírnej agentúre nieje všetko, čo občania získajú vstupom ich republiky do ESA. Členský štát sa totiž smie podieľat na jej misiách jednak po vedeckej stránke (kedy univerzity a vedecké akadémie krajiny prispievajú k vyhodnocovaniu astronomických, geologických či ďalších nameraných údajov), tak aj po výrobnej stránke (kedy priemysel a podnikateľská sféra krajiny priamo dodáva väčšinu letových komponentov, hardvéru alebo softvéru pre sondy, rakety a pod.). Rôzne štúdie uvádzajú, že až 70-80% prostriedkov odvedených ako členské do organizácie ESA sa v podobne priemyselných kontraktov vrátia späť do členskej krajiny. Členstvo v ESA teda pre krajinu znamená nielen rozvoj vedy a výskumu, ale predovšetkým ďaľšiu hospodársku spoluprácu s ostantými Európskymi krajinami, ktorá je charakterizovaná novými pracovnými miestami a veľkým stimulom do domáceho (predovšetkým strojného, leteckého a informačného) priemyslu.

ESA však nieje organizáciou EU. Členstvo v jednej organizácii nijak neovplyvňuje členstvo v tej druhej a naopak. Tak sú členmi ESA napríklad Nórsko a Švajčiarsko, zatiaľ čo Litva nie.

A čo my – slováci? Hádate správne – Slovensko tiež členom ESA nieje (a zdá sa, že ešte dlho nebude).

Poďme sa na to pozrieť ale trochu podrobnejšie. V skutočnosti je cesta do ESA trojstupňová. V prvej fáze podpíše krajina, ktorá má o spoluprácu záujem tzv. “Dohodu o spolupráci”. Jedná sa o zavŕšenie akejsi prípravnej fázy, kedy vláda daného štátu oficiálne zhodnotí schopnosti a záujem krajiny spolupracovať na európskom vesmírnom programe. Cesta do ESA sa začala.

Druhým krokom je podpísanie zmluvy ECS, čo je skratka pre European Cooperating States. Zjednodušene povedané sa jedná o akesi “dočasné poločlenstvo”, kedy sa krajina zaviaže počas nasledovných 5 rokoch odviesť každý rok 1 milion eur do rozpočtu ESA. Občanom krajiny to umožnuje zapojiť sa do vesmírnych projektov či už z vedeckej alebo priemyselnej strany. Po 5 rokoch ESA zhodnotí, či je krajina pripravená na riadny vstup alebo či sa podpíše ďalšia 5-ročná ECS zmluva.

Poslednou fázou je podpísanie členskej zmluvy a s ním aj záväzok vlády odvádzať každoročne stanovené percentá HDP do spoločného “esáckeho” rozpočtu. Domov prúdi nový, niekoľkonásobne väčší objem priemyselných kontraktov, krajina sa smie v plnej miere podieľať na všetkých pozemných, orbitálnych aj medziplanetárnych aktivitách ESA a nebo sa tak definitívne otvára pre občanov novej členskej krajiny.

Nasledovná mapa ukazuje, ktoré krajiny s ESA spolupracujú a na akej úrovni. Modrou sú označení stáli členovia, modrozelenou štáty ECS, a zelenou štáty s podpísanou “Dohodou o spolupráci”.

Miera spolupráce európskych krajín s ESA [obrázok prevzatý z Wikipédie].
Ako vidieť z mapky, Slovensko patrí medzi posledné tri krajiny EU, ktoré s ESA nespolupracujú na žiadnej úrovni. V tomto aspekte nás predbehlo dokonca aj Rumunsko a Ukrajina, ktorí spolu s ďalšími okolitými krajinami už urobili prvé kroky k plnému členstvu v ESA.

Takáto je teda situácia. Dôvody, prečo Slovensko Európsku vesmírnu agentúru vytrvalo ignoruje žiaľ nepoznám. V minulosti som sa snažil okolo toho trochu pátrať – a časom som sa aj dopracoval k zopár ľuďom zo SAV, ktorí sa snažili v mene akademickej obce vyvíjať nátlak na Ministerstvo školstva, aby kontakt s ESA naviazalo – nikdy sa tak však nestalo. Ministerstvo pritom často argumentovalo hlavne nedoskatkom financií na členstvo čo i len “polovičné”, tj. ECS. Tomu sa ťažko verí, hlavne keď sa dopočujem o obrovskom plytvaní verejných prostriedkov.

Týmto článkom som chcel trochu zvýšiť povedomie slovenských čitateľov o organizácii ESA, jej aktivitách a hlavne o našom problematickom (či skôr žiadnom) prístupe k nej. Práca v ESA je pre slovákov zatiaľ tabu.

Na záver sa chcem podeliť ešte s jednou informáciou. Je určená ľuďom, ktorí by napriek všetkému radi vo vesmírnom výskume pracovali. Ako som písal, ESA spolupracuje s množstvom súkromných spoločností na báze subdodávateľov. Súkromné spoločnosti v drvivej väčšine nekladú nárok na štátnu príslušnosť uchádzača o zamestnanie, vďaka čomu môžu slováci pracovať aspoň pre ESA, keď už nie priamo v ESA. Veľké množstvo pracovných ponúk týchto spoločností možno nájsť napríklad na stránke space-careers.com vďaka ktorej som sa aj ja dostal k práci na misii GAIA.

Ostáva dúfať, že vláda SR sa začne problematikou ESA zaoberať a nadviaže s organizáciou čo najskôr prvé diplomatické styky. Veda, výskum a vzdelanosť je pre každú krajinu, tobôž malú, strategickou investíciou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *