Seriál “Všetko o ESO”, diel I. – Vybavenie, organizácia a riadenie

Portál Kozmonautika.sk prináša štvordielny seriál článkov s názvom “Všetko o ESO”, ktorý Vám poskytne všeobecné informácie o Európskom Južnom Observatóriu (ESO), jeho činnostiach v oblasti astronómie a spolupráce s priemyslom a Európskou úniou . Seriál “Všetko o ESO” bude vychádzať každý pondelok. Prvý diel seriálu stručne predstaví ESO a jeho jednotlivé pracoviská.

ESO

ESO (European Southern Observatory), alebo tiež Európska organizácia pre astronomický výskum na južnej pologuli, je medzivládna organizácia venujúca sa vede a technológiám v oblasti astronómie. Zameriava sa hlavne na dizajn, výrobu a prevádzku špičkových pozorovacích zariadení za účelom dosiahnutia dôležitých astronomických objavov. Má zároveň vedúcu pozíciu pri podpore a vytváraní spolupráce v rámci celosvetovej astronomickej obce.

Plány pre vznik ESO sa začali formovať už v roku 1953 na konferencii v Groningene v Holandsku. Nasledoval výber polohy pre jeho výstavbu, pričom sa rozhodovalo medzi Južnou Afrikou a Južnou Amerikou.

ESO vzniklo v roku 1962 a zakladajúcimi členmi boli Belgicko, Nemecko, Francúzko, Holandsko a Švédsko. V roku 1963 bolo ako najvhodnejšie miesto pre výstavbu Európskeho Južného Observatória vybrané Chile v Južnej Amerike.

V súčasnosti má ESO už 14 členov: Belgicko, Nemecko, Francúzko, Holandsko, Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko, Taliansko, Portugalsko, Veľká Británia, Fínsko, Španielsko, Česká Republika a Rakúsko.

Vybavenie

ESO disponuje najmodernejšími pozorovacími zariadeniami sveta na troch miestach v Chile – La Silla, Paranal a Chajnantor. Sú najlepšími pozorovacími lokalitami na južnej pologuli.



Obrázok 1: Observatórium La Silla, Very Large Telescope a rádioteleskop ALMA (zľava doprava).

La Silla

Na tomto mieste sa nachádzajú tri teleskopy ESO, menovite MPG/ESO 2.2m Telescope, ESO 3.6m Telescope a New Technology Telescope (NTT). MPG/ESO 2.2m Telescope je ďalekohľad s priemerom objektívu 2.2 m. ESO 3.6m Telescope je ďalekohľad s priemerom objektívu 3.6 m a NTT je ďalekohľad s priemerom objektívu 3.58 m, vybaveným adaptívnou optikou. Všetky tieto ďalekohľady pracujú v optickej a blízko-infračervenej oblasti.

Paranal

Paranal je sídlom najväčšieho zo všetkých súčasných zariadení ESO s názvom Very Large Telescop alebo VLT. Pozostáva zo štyroch hlavných ďalekohľadov s objektívom o priemere 8.2 m, schopných pracovať nielen samostatne s množstvom naištalovaných zariadení, ale tiež ako interferometer (VLTI) pomocou 4 pomocných ďalekohľadov s priemerom objektívu 1.4 metra. Všetky tieto ďalekohľady sú schopné pozorovať žiarenie vo viditeľnej a blízko-infračervenej oblasti spektra. Rozlíšenie zobrazovania, ktoré je toto zariadenie schopné dosiahnuť ako interferometer, je na úrovni tisícin uhlovej sekundy. Na astrometrické účely dosahuje VLTI presnosť milióntiny uhlovej sekundy.

Nedávno bol na Paranale spustený do prevádzky teleskop VISTA (Visible and Infrared Survey Telescope for Astronomy) s priemerom objektívu 4 m, ktorý bude mapovať oblohu v infračervenej oblasti spektra.

V roku 2010 by mal byť do prevádzky spustený tiež teleskop VST (VLT Survey Telescope) s priemerom objektívu 2.6 metra, ktorý bude dopĺňať VISTA-u a monitorovať oblohu vo viditelnej časti spektra.

Chajnantor

Chajnantor je miestom teleskopu APEX a budúceho obrovského rádioteleskopu ALMA, ktorý sa začal stavať už v roku 2003 a má byť dokončený v roku 2012.

APEX (Atacama Pathfinder Experiment) je upravený prototyp rádioteleskopu určeného pre rádioteleskopický komplex ALMA. Má priemer 12 metrov a je schopný pozorovať žiarenie s optickou dĺžkou od 0.2 do 1.4 mm.

ALMA (Atacama Large Millimeter Array) bude komplex rádioteleskopov s priemerom 12 metrov, pričom základňa tohto zariadenia bude meniteľná od priemeru 16 km do iba 150 m. Jeho pozorovacia schopnosť bude zahŕňať frekvencie od 30 až po 950 GHz.

Pre potreby ďalšej generácie astronómov je dlhobobým plánom ESO vybudovať teleskop E-ELT (European-Extreamly Large Telescope) s priemerom objektívu 42 metrov vybaveným adaptívnou optikou, ktorý bude zhruba 100x citlivejší ako je v súčasnosti VLT.

Organizácia a riadenie

ESO je vedené generálnym riaditeľom, voleným Radou ESO. V súčasnosti je ním Prof. Tim de Zeeuw. Riadiacim telesom ESO je jeho Rada, ktorá deleguje povinnosti výkonnej moci pod vedením generálneho riaditeľa. Ďalšími riadiacimi orgánmi sú: Finančná komisia, Vedecko technická komisia, Komisia pre pozorovací program a Komisia používateľov.

Jednotlivé diely nášho seriálu o Európskom južnom observatóriu ESO:

Celý seriál Všetko o ESO si je možné stiahnuť vo formáte pdf TU (Všetko o ESO)

Zdroj: www.eso.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *