Veľkosti Texasu (1. časť)

S príchodom nových technológii začal človek uvažovať o ich čo najlepšom využití. Samozrejme, všetko čo sa dalo, bolo zneužité aj pre vojnové účely. Ale raz možno príde deň, kedy budeme musieť skĺbiť mierovú vesmírnu technológiu s tou vojnovou, aby sme predišli osudu, ktorý dosť možno postihol veľjaštery pred desiatkami tisíc rokov – pádom obrieho asteroidu. Hollywoodsky filmári nám už veľa krát ukázali, ako si predstavujú takúto záchrannú akciu. V čom sa mýlia a čo by sa mohlo ujať aj v skutočnosti ? Sme vôbec schopní zastaviť takúto apokalypsu biblických rozmerov ?

UPOZORNENIE: článok sa zameriava hlavne na snímok Armageddon (1998), nie však na chyby vo filme samotnom. Snaží sa skôr porovnávať určité veci vo filme s tým, ako by to asi vyzeralo v skutočnosti.

„Vyšleme tam raketoplán“. Slávna veta fiktívneho riaditeľa NASA Dana Trumana (B. B. Thorton) predznamenala, čo sa asi vo filme Armageddon bude diať nasledujúce okamihy. Samotný raketoplán je však vyvinutý iba pre lety na nízkej obežnej dráhe, ten by využiť na nejaké „putovanie vesmírom“ nešlo. Tu ale treba dodať, že v hore menovanom filme bola k asteroidu poslaná jeho špeciálna úprava X-71. Po „natankovaní“, a oblete Mesiaca sa šlo rovno na pristátie. X sedemdesiat jednička pristávala na asteroid pomocou jej špeciálne upravených lyží. Ako by však loď s ľudskou posádkou pristávala na takom niečom v reále ? Odpoveď znie … možno nijako.

Nedávno predstavil americký prezident B. Obama v Kennedyho vesmírnom stredisku svoju víziu dobývania kozmu. Jej najbližším cieľom už nie je Mesiac, ako to avizoval jeho predchodca G. W. Bush, ale práve asteroid. Podľa tohto plánu modul s astronautami na povrchu kameňa skutočne nepristane. Asteroid má, vďaka svojim parametrom, takmer nulovú gravitáciu. Pristávacia loď by sa mohla od povrchu odraziť späť do kozmu. Preto sa predpokladá, že vesmírna loď by sa jednoducho vznášala nad povrchom a prieskumníci by naň „zostúpili“ pomocou manévrovacích trysiek. Bushov plán, Constellation (Súhvezdie), počítal popri letoch na Mesiac a na Mars, v teoretickej rovine aj s pristatím na asteroide. V tomto jeho prípade by kozmická loď naozaj aj pristávala, pričom na povrchu by sa zachytila pomocou špeciálnych harpúnovitých lán. Bez zaujímavosti nie je ani fakt, že pristávací modul by bol priamo na povrchu (!) spojený s veliteľským modulom. To je absolútne neobvyklé, keďže veliteľský modul pri letoch na Mesiac vždy obiehal teleso a dole šla iba pristávacia časť. Obama chce zrušiť Constellation za každú cenu a nahradiť ho svojím vlastným programom. Tejto jeho vízii však zatiaľ bráni americký kongres. Takže dnes sa nedá s istotou povedať, čo sa uchytí a uskutoční a čo nie.



Obr.1: Takto nejako by mal vyzerať vesmírny koráb podľa pôvodného, t.j. Bushovho plánu

Bruce Willis alias Harry Stamper so svojou partiou vrtárov si chodili po asteroide „veľkosti Texasu“, ako keby sa nechumelilo. Ich špeciálne skafandre im umožňovali relatívne ladné pohyby, inak by na povrchu skackali podobne ako N. Armstrong na Mesiaci. Aspoň tak to Stamperovým mužom vysvetľovala fešná astronautka Wattsnová. Výpravy oboch raketoplánov (pre tých, čo film nevideli: k asteroidu boli skutočne vyslané až dva raketoplány Freedom a Independence) si so sebou priviezli aj špeciálne pásové vozidlo s vrtným zariadením. To sa taktiež prevážalo po telese bez väčších problémov. Toľko film.

Pre skutočných astronautov by bol pohyb po asteroide veľkým problémom. Okrem novátorských skafandrov by sa pre lepší pohyb astronautov musela na planétke vytvoriť sieť zo špeciálne zachytených lán. To nie je všetko. Samotný pohyb astronautov by „víril“ prach. Ten by však vďaka nízkej gravitácii ostal poletovať a nepadal by späť na povrch. Toto by ohromne sťažovalo akúkoľvek činnosť. A aby toho nebolo málo, prachové čiastočky sú extrémne ostré, často ich odborníci prirovnávajú k žiletkám.



Obr.2: Drsný vrtár Harry (B. Willis) pomohol zničiť „skautíkům z NASA“ zlý asteroid. Kto však teraz zastaví unikajúcu ropu z poškodeného vrtu Deepwater Horizon ? Žeby E. J. (B. Affleck)? Ten jeho úškľabok hovorí asi za všetko …

Z pohľadu Michaela Baya, režiséra Armageddonu, prebiehala celá akcia záchrany Zeme nanajvýš pár dní. Len samotný let k objektu trval 60 hodín. Rozvrtať asteroid, dať tam nálož, nasadnúť späť do raketoplánu a fíí preč. To nemohlo trvať o nič viac ako ten 60 hodinový prílet. V dobe príprav na let sa už ale asteroid nachádzal tesne za Mesiacom, ktorý je vo vzdialenosti 384 400 kilometrov od Zeme.

Keď na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia lietali k nášmu najbližšiemu súputnikovi pilotované kozmické lode, trvali tieto misie plus-mínus dva týždne. Pre porovnanie: Apollo 11 štartovalo z Floridy 16 júla a na Mesiaci pristálo 20 júla, čo sú 4 dni. O ďalšie štyri dni pristál modul Columbia do Tichého oceánu. V tejto oblasti nebol film až tak vzdialený skutočnosti. Avšak … reálne sa k nám najbližšie asteroidy nachádzajú vo vzdialenosti 5 až 6 miliónov kilometrov. Predpokladá sa, že výskumná misia k takto vzdialenému objektu by trvala približne 5 až 6 mesiacov …



Obr.3: 3, 2, 1, 0 … a „mission impossible“ môže začať

„Sečteno a podtrženo“ záchranná misia a lá Armageddon je v súčasnej dobe, vzhľadom na pomerne veľké riziko nezdaru, takmer vylúčená. Ako výskumná akcia – to áno, ale človek je tvor omylný a zodpovednosť za neúspech pri záchrane sveta by si na svoje plecia vzal asi málokto. Ledaže … by takáto misia bola urobená kamikadze štýlom, ako nám to predviedli filmári v snímku Drtivý dopad. Ale to by nedopadlo dobre. Jedinou našou nádejou sa teda stávajú automatické sondy.

Zdroje:

wikipedia.sk
vat.pravda.sk
physorg.com
space.com

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.