Posledný muž na Mesiaci na výstave v Čadci (rozhovor)

Pri príležitosti 77. výročia narodenia amerického astronauta so slovenskými koreňmi Eugeneho Cernana otvorilo Kysucké Múzeum v Čadci stálu expozíciu mapujúcu vesmírnu cestu tohto nášho veľkého rodáka. Aj preto sme vyspovedali hlavného kurátora tejto výstavy pána Mgr. Martina Turóciho, ktorý sa životu E. Cernana venuje ako historik aj profesionálne.


Martin, mohol by si nám o sebe povedať, na začiatok, niečo bližšie ? Ako si sa dostal práve ku Cernanovi ?

Volám sa Mgr. Martin Turóci, pracujem v Kysuckom Múzeu ako historik. Nastúpil som tu pred troma rokmi, akurát v čase keď prišla na pretras téma Čerňan. Táto záležitosť nebola v tom čase dostatočne spracovaná. Je síce pravda, že vo Vysokej nad Kysucou vznikla pamätná izba urobená ako expozícia Eugena Cernana, no v súčasnej dobe už vôbec nepostačuje záujmu návštevníkov a potrebám propagácie tejto významnej osobnosti. A to hlavne z toho dôvodu, že táto pamätná izba bola zriadená už pekných pár rokov dozadu. Práve tento nedostatok bol takým počiatočným impulzom k vzniku tejto expozície. Ja osobne som sa začal o Eugena profesionálne zaujímať dva roky dozadu, keď oslavoval významné jubileum 75 rokov, kedy som začal robiť podrobný výskum s cieľom zdokumentovať jednak jeho vesmírne misie, a jednak jeho väzby ku Kysuciam a Slovensku. V tejto súvislosti sa robí napr. aj rodokmeň: len nedávno sa zistilo, že prapôvod Čerňanovcov pochádza z usadlosti Čierne pri Makove. Jeho veľmi starý prapredok, ktorému sa momentálne venujem, sa volal Josephus – Jozef Čerňan. Práve ten sa presťahoval do Vysokej nad Kysucou niekedy v 20. alebo 30. rokoch 19. storočia. Mojím snom je napísať knihu o Čerňanovi, kde by sa vyskytovali aj tieto veci, okolo jeho rodokmeňu, a mnohé ďalšie, dosiaľ nepublikované, zaujímavosti.

Ako to bolo s Eugenom Cernanom v mladosti ? Zaujímal sa už vtedy o vesmír ?

Nedá sa povedať, že by sa malý Eugen zaujímal nejako zvlášť o vesmír. Skôr naopak, veľmi ho lákala technika, zvlášť letectvo. V čase II. svetovej vojny chodieval s rodičmi do kina, kde premietali rôzne špeciály z vojnových frontov. Práve tam si zamiloval predovšetkým vojenské lietadlá. Netreba dodávať, že vesmírne lety boli v tom čase iba hudbou budúcnosti. O vesmírne lety sa začal zaujímať, čoby vojenský pilot, až po úspechu Gagarina a letoch prvých amerických astronautov.

A čo školské roky ? Športoval ? Bol to búrlivák ?

V škole patril medzi 10 najlepších žiakov. Tak isto veľa športoval. Venoval sa hlavne americkému futbalu a rugby, nosieval golfové palice. Výborné výsledky dosahoval aj ďalej na strednej, aj vysokej škole. Rovnako si počínal aj v praktických záležitostiach ako letec. Čo sa týka povahy, bol to skôr taký kľudný, uvážlivý typ človeka.

Zúčastnil sa, ako vojenský pilot, nejakej bojovej operácie ? Americká armáda bola v tom čase napr. vo Vietname …

Nie, nezúčastnil sa žiadnej bojovej operácie, ani v Kórei, ani vo Vietname. Vtedy totiž pôsobil práve ako astronaut a v roku 1973 po definitívnom konci programu Apollo, skončila aj vojna vo Vietname. No a počas vojny v Kórey zarezával ešte ako študent. Neskôr v jednom rozhovore pripustil, že by bol rád bojoval za svoju krajinu.

Ako sa stal astronautom ? Musel si na to podať do NASA nejakú prihlášku, alebo si ho úrad, ako skvelého pilota, stiahol sám ?

Kandidáti na astronauta si sami posielali prihlášky, takže NASA si vyberala z uchádzačov. Hlásili sa najmä piloti a tí aj mali, v podstate, absolútnu prednosť pred všetkými ostatnými povolaniami. Neskôr však začali byť prijímaní aj vedci. Jeden z nich, geológ Harrison Schmitt, sa dostal na povrch Mesiaca práve s Cernanom.

Čo Eugenova rodina ? Má ženu, deti ?

Áno, bol ženatý. Mal manželku Barbaru a dcéru Terese, no po ukončení kariéry astronauta sa s ňou rozviedol a vzal si istú Jan Nannovú. S Jan nemáju žiadne deti.

Ako je to u neho s náboženstvom ? Je veriaci ?

Eugene Cernan je hlboko veriaci, a ako sám hovorí, často a rád sa obracia k Bohu. Keď tu bol v roku 1994 na návšteve, zúčastnil sa slávnostnej sv. omše v Kostole sv. Martina. Je to katolík, tak ako boli aj jeho rodičia a prarodičia Čerňanovci.

Prvý let Eugena Cernana do vesmíru bol na palube lode Gemini 9A. Počas tejto misie aj vystúpil von, do otvoreného kozmu. Ako na tento let spomína ?

Samotný let, výstup zvlášť, prebiehal veľmi ťažko. Nacvičoval sa pohyb v otvorenom vesmíre. Len loď Gemini mala veľkú kopu nedostatkov, medzi najväčšie patrila úplná absencia držiakov, takže astronaut sa nemal čoho ani prichytiť. Jeho jedinou nádejou bola šnúra, ktorá ho s loďou spájala. Okrem toho sa mu začal veľmi prehrievať skafander. Svoju úlohu z časti splnil, keďže jedným z dôležitých aspektov tohto výstupu bolo práve vychytanie rôznych nedostatkov na rakete a skafandri, čo sa aj podarilo. Rovnako, s veľkým vypätím všetkých síl si navliekol aj „batoh“ AMU, čo bola vlastne manévrovacia jednotka s tryskami. Aby toho nebolo málo, posádka sa nedokázala spojiť s cieľovým objektom Atlas Agena, ktorému neodpadol kryt spojovacieho mechanizmu. Celkovo na túto misiu spomína ako na veľmi, veľmi ťažkú.

Ako je známe, obrovské problémy ho zastihli aj na palube lunárneho modulu Apolla 10. Ako spomína na túto misiu ? Mal strach o svoj život ?

S lunárnym modulom sa, spolu s astronautom Staffordom, dostali až tesne nad povrch Mesiaca. Tam nastali obrovské problémy. Loď sa začala neovládateľne otáčať a postupne sa prepadávať. Ako Cernan spomína, boli len nejakých 14 km nad povrchom, keď sa to stalo, takže kým sa im loď podarilo stabilizovať boli v bezprostrednom ohrození života. Okrem toho dodáva, že keby sa oneskorili len o 2 sekundy (!), by boli tvrdo dopadli na Mesiac. Či mali strach ? Určite nie. Všetko sa to zomlelo tak rýchlo, že ani jeden z nich nepociťoval strach, ale snažili sa horúčkovito zistiť čo sa vlastne deje. Až neskôr sa prišlo na to, že astronauti zabudli prepojiť záložný počítač na program orientácie podľa hviezd. Práve toto spôsobilo tie problémy.

Eugene Cernan sa predsa len dostal na povrch Mesiaca a to ako veliteľ posádky Apolla 17. Udialo sa tam niečo, čo ho nejako špeciálne zaujalo ?

V dobe, keď Eugene letel k Mesiaci, už nebolo veľa vecí čo by ho mohli prekvapiť. O geológoch z NASA nehovoriac. Cernan mal približnú predstavu aj o tom, ako bude na neho vplývať šestinová gravitácia. Kolegovia astronauti, čo sa odtiaľ vrátili, mu hovorili, že tréningový program je, v podstate, totožný s tým čo sa bude diať na Mesiaci. A to platilo aj u tréningu zníženej gravitácie. Jediné, čo malo byť nové, bola len pristávacia zóna. Ale predsa len objavili astronauti na povrchu akúsi zvláštnu oranžovú horninu. To bolo veľké prekvapenie, ktoré naozaj nikto nečakal.

Cernan bol úplne posledný človek, ktorý opustil lunárny povrch. Mal pri tomto historickom momente nejaké zvláštne posolstvo pre svet ?

Mal. Povedal presne toto: „Opúšťame Mesiac z oblasti Taurus-Littrow, opúšťame ho tak, ako sme sem prišli a – vo vôli Božej – tak, ako sa sem raz opäť vrátime, v mieri a v nádeji pre celé ľudstvo. Veľa šťastia Apollo 17.“

Aká bola funkcia veliteľa letu počas programu Apollo ?

Dá sa povedať, že veliteľ letu mal dve hlavné funkcie. Prvou bola pilotáž pristávacieho modulu. Tou druhou funkciou bolo zriadenie určitej koordinácie medzi astronautmi na Mesiaci a človekom, ktorý vo veliteľskom module krúžil okolo neho.

Astronaut navštívil domovskú krajiny svojich predkov, Slovensko, celkom tri krát. Mal aj pre nás nejaké špeciálne posolstvo ?

Vyslovene o posolstve sa nedá hovoriť. Viac krát vyjadril svoju radosť nad tým, že sa nám podarilo vytrhnúť spod pazúrov komunizmu. Hovoril, že toto je pre Slovensko nový začiatok plný nádeje a očakávania, a že by sme si mali vážiť novo nadobudnutú slobodu.

Prečo Eugene nepokračoval v oddiele astronautov aj po skončení lunárneho programu ? Jeho kolega John Young lietal na raketoplánoch ešte dlhú dobu …

Ten najhlavnejší dôvod bol vek. V čase prvého letu raketoplánu mu už tiahlo na päťdesiatku, čo je na astronauta už naozaj dosť vysoký vek. Okrem toho mal už aj určite zdravotné problémy.

Čo teda robil po odchode z oddielu ?

Najskôr pracoval ako vyslanec NASA v Sovietskom zväze pri projekte Soyuz-Apollo. Po odchode z tejto vládnej inštitúcie dostal lukratívnu ponuku pracovať v súkromnej spoločnosti Coral-Petroleum, kde pôsobil ako viceprezident. No a neskôr si založil vlastnú spoločnosť Cernan Corporation, ktorá poskytuje konzultácie týkajúce sa výroby energie z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým zo slnečnej energie.

A čo dnes ? Je Eugene na dôchodku ?

Nie, vôbec nie. Stále je u svojej firmy a , okrem toho, neustále cestuje. Je to známa osobnosť, ktorú neustále niekam pozývajú, takže Eugene Cernan sa ešte ani teraz nezastaví. Nedávno bol napr. na návšteve Thajska.



Obr.:Autor (vpravo) a vedľa neho pán Mgr. Martin Turóci

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.