Približne pred hodinou sa začala konferencia AGU (American Geophysical Union). Táto, s veľkými očakávaniami plánovaná konferencia, mala objasniť okrem iného slová Johna Grotzingera, ktorý pred týždňom avizoval prevratný objav na červenej planéte. Momentálne už poznáme odpoveď, čo sa Američanom prostredníctvom sondy Curiosity podarilo zistiť. Výsledky sú prinajmenšom zaujímavé.Medzi prvé správy patrí , že všetky prístroje zanalyzovali vzorky správne. Detekcia látok v priebehu tejto fázy misie demonštruje schopnosť analyzovať rôznorodé typy pôdy a vzorky hornín v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Takisto overili schopnosti všetkých inštrumentov rovera. Curiosity je zariadenie, ktoré dokáže svojim robotickým ramenom naberať vzorku pôdy.
Špecifická pôdna vzorka pochádzala zo záveja prachu a piesku s názvom „Rocknest“. Toto miesto leží v kráteri Gale – niekoľko míľ od hlavného cieľa vozidla – Mont Sharp. Analyzované vzorky pôdy sa vyberali tak, aby odpovedali priemerným hodnotám zloženia pôdy na Marse. Hodnoty sa zhodovali už s predchádzajúcimi dátami zo sond série Viking.
NASA potvrdila nájdenie organických zlúčenín – chlórmetán, dichlórmetán, trichlórmetán a tetrachlórmetán. Znamená to však existenciu života?
„Nie sme schopní potvrdiť, či sú tieto zlúčeniny skutočne z Marsu“ – aj takéto slová zazneli na dnešnej konferencii v Kalifornii.
Curiosity využil celú škálu nástrojov na analýzu pôdy a našiel v nej mnoho chemických prvkov, ktoré následne analyzoval hmotnostným a laserovým spektrometrom.
Tieto zariadenia spolu s plynovým chromatografom sú najvýznamnejšie súčasti prístroja SAM (Sample Analysis at Mars), ktorý je najväčším a zároveň jedným z najdôležitejších prístrojov sondy Curiosity.
Metán reaguje s halogénmi (fluór, chlór, bróm, jód) procesom radikálovej substitúcie. Táto reakcia môže byť spôsobená zvýšenou teplotou alebo pôsobením UV žiarenia, ktoré na Mars dopadá v pomerne veľkom množstve. Zlúčeniny chlóru s metánom analyzované Curiosity by teda mohli vzniknúť dvoma možnými cestami. Buď ako reakcia metánu s UV žiarením už na pevnine Marsu, alebo pri zahrievaní vzorkou pôdy potrebných pre analýzu. Obidve tieto možnosti rátajú s prítomnosťou metánu na Marse, mohli by teda indikovať aj organický pôvod. Problémom ale je, že uhlíky v týchto chlórových zlúčeninách môžu pochádzať zo Zeme. Ich reakcia by vtedy prebehla s radikálom Chlóru iniciovaným opäť UV žiarením, ktorý je extrémne reaktívny a ihneď by s prípadným uhlíkom nachádzajúcom sa v zariadení zreagoval. Tím Curiosity si vybral miesto na prvotné naberanie pôdy kvôli jemnosti jeho častíc, vhodných na čistenie vnútorných povrchov komôr. Tento fakt by mohol indikovať práve znečistenie materiálom zo Zeme.
Aj keby sa jednalo o skutočný metán pôvodne prítomný na povrchu Marsu, ešte stále to nevypovedá o jeho organickom pôvode. Mohol vzniknúť rôznymi cestami, najpravdepodobnejšie prinesený iným, malým telesom zo Slnečnej sústavy. Takisto môže vzniknúť aj napríklad reakciou karbidu hlinitého, prítomného v kôre Marsu, s vodou.
O prítomnosti metánu na Marse sa s určitosťou hovoriť zatiaľ teda nedá. Sú potrebné opätovné analýzy vzoriek pôdy na získanie dostatočného množstva dát indikujúcich prítomnosť metánu či iných organických molekúl. Podľa vyjadrení samotných výskumníkov netreba volať hurá po jednej analýze pôdy, je nutné previesť dostatočne veľa výpočtov a analýz na skutočné potvrdenie prípadných objavov hodných pre zápis do učebníc. „Naše tvrdenie o nájdení organických látok nie je konečné, stále budeme hľadať v rôznych prostrediach Gale kráteru“ povedal Paul Mahaffy z NASA Goddark Space Flight Center. „Použili sme každú časť našich vedeckých vzoriek, aby sme vyšetrili skúmané miesto a budeme v tom pokračovať- týmto sa pátranie nekončí“ povedal vedecký pracovník projektu John Grotzinger z Californského inštitútu Technológie v Pasadene.