Opustil nás “posledný človek na Mesiaci” Eugene A. Cernan

Hrdinovia, ktorí nám vyšliapali cestu ku hviezdam, pomaly odchádzajú. Dňa 16. januára 2017 zomrel EUGENE ANDREW CERNAN. Človek, ktorý za sebou zanechal stopy, ktoré sa nezmažú. A to doslova. Kapitán amerického námorníctva, pilot Gemini 9 a tretí pozemštan v poradí, ktorý vystúpil v skafandri do voľného kozmu. Pilot lunárneho modulu Apollo 10 – misie, ktorá predchádzala prvému pristátiu ľudí na Mesiaci a veliteľ misie Apollo 17. Posledný človek, ktorý doposiaľ položil nohu na povrch Mesiaca. Potomok slovenských emigrantov z Vysokej nad Kysucou, ktorý sa hrdo hlásil ku svojim slovenských koreňom.

 

Nahánanie rozzúreného aligátora

Do programu pilotovaných letov NASA sa Cernan dostal v tretej vlne náboru astronautov, v roku 1962. Miesteniek na kozmické lety bolo však veľmi málo a astronauti na svoju chvíľu museli dlho čakať. Usilovná práca a tréning priniesli ovocie. Po troch rokoch, v novembri 1965 bol nominovaný do záložnej posádky misie Gemini 9, spolu s veliteľom záložnej posádky Thomasom Staffordom. Program Gemini bol druhým pilotovaným programom NASA a prekurzor programu Apollo. Cieľom programu bolo otestovať a vybudovať technológie a kapacity potrebné k tomu, aby mohli letieť ľudia na Mesiac. Byť menovaný do záložnej posádky bolo prvým krokom k tomu, aby jedného dňa mohol astronaut skutočne letieť do kozmu. Osud sa však zamiešal karty, keď hlavná posádka v zložení Elliot See a Charlie Bassett, zahynula pri havárii stíhačky T-38 Talon. Ten v hmle narazil do budovy, kde sa práve pripravovala kozmická loď pre ich let. To bola chvíľa pre záložnú posádku. Po niekoľkých odkladoch odštartovala na orbitu Zeme dňa 3. júna 1966.

Hlavnou úlohou misie Gemini 9 bolo otestovať technológiu spojenia kozmických lodí na orbite. Bohužiaľ, aj tu vznikli problémy, keď raketa Agena, s ktorou sa mali trénovať spojenie, zlyhala a nedosiahla orbitu. Inžinieri vymysleli náhradné riešenie a dva dni pred ľudskou posádkou poslali na orbitu náhradné teleso ATDA (Augmented Target Docking Adapter). Po priblížení však astronauti odhalili ďalší problém. Zo zariadenia ATDA sa neoddelil aerodynamický kryt a astronauti hlásili do Houstonu, že majú čo dočinenia s rozzúreným aligátorom.

 

Obr.1: Rozzúrený aligátor, alias zariadenie ATDA s ktorým mala trénovať spojenie posádka Gemini 9. Zdroj: NASA

 

Neoddelelený aerodynamický kryt znemožnil spojenie dvoch lodí a tak astronauti trénovali len približovanie. Ďalším programom posádky Gemini 9 bol výstup do voľného kozmu. Ako som prezradil už v úvode, Cernan bol len tretím astronautom v poradí, ktorý sa mal na túto nebezpečnú úlohu podujať. Plánovaná vychádzka mala trvať okolo dvoch hodín a prvý američan, Ed White, ktorý sa o to pokúsil, vystúpil mimo bezpečia kozmickej lode len na niekoľko minút. Ako Gene Cernan uviedol vo svojej knihe memoárov: “..ďakujem Bohu, že som z tejto skúsenosti vyviazol živý”. Kozmický výstup vôbec neprebiehal podľa očakávania. Cernan mal problémy s manévrovaním a spotrebovával obrovské množstvo energie len na to, aby udržal svoje pohyby a svoje telo pod kontrolou. Zápasenie bolo tak namáhavé, že sa Cernanovi zahmlilo aj sklo na priezore a zostal v kozmickom vzduchoprázdne takmer slepý. Plánovaný test aparatúry pre autonómny pohyb (AMU) musel byť zrušený a Cernan sa ešte ďalšie desiatky minút snažil dostať naspäť do kresla svojej kozmickej lode. S veľkou námahou ale úspešne. Posádka pristála v Pacifiku 6. júna 1966.

 

Misia Apollo 10 – generálka pri Mesiaci

Problémy sa nevyhli ani druhej misii, ktorej sa Cernan zúčastnil. Misia Apollo 10 bola posledná pred povestnou jedenástkou, ktorá bola určená ako tá, ktorá prvá pristane na povrchu nášho nebeského súputníka. Na prvý pohľad veľká smola, ale osud si pripravil pre Cernana niečo lepšie. V najbližšom priblížení boli astronauti len 9km nad miestom, kde mala pristáť nasledujúca misia s Neilom Armstrongom a Neilom “Buzzom” Aldrinom. Asi každého by lákalo neuposlúchnuť príkazy a zabezpečiť si miesto v učebniciach. NASA sa údajne pre tento prípad poistila a nenatankovala nádrže v pristávacom module doplna. Obavy však boli zbytočné.

 

Obr.2: Pristávací modul “Snoopy”

 

Nosná raketa Saturn V s Apollom 10 odštartovala z americkej floridy 19. mája 1969 a po troch dňoch dorazila k Mesiacu. Stafford a Cernan, zohratá dvojica, nastúpila do pristávacieho modulu “Snoopy” a oddelili sa od materskej lode “Charlie Brown”. Všetko prebiehalo v poriadku až do chvíle, keď mala posádka odhodiť spodnú časť modulu a zahájiť návrat k materskej lodi. Cernan stlačil nesprávne tlačítko a súhrou okolností sa loď dostala do stavu neriadenej rotácie. Loď sa zmietala nad povrchom Mesiaca, astronauti ani Houston netušili, čo sa deje. Stafford v poslednej chvíli vypol počítač a prevzal ručné ovládanie lode, čím celú misiu zachránil. Odborníci vypočítali, že to bolo 2 sekundy pred momentom, ktorý by znamenal neodvratné stroskotanie lode na Mesačnom povrchu.

Posádka sa vrátila na rodnú planétu 25. mája toho istého roku. Už nič nebránilo štartu misie Apollo 11, ktorý bol naplánovaný na 16. júla, teda už o dva mesiace.

Keď pôjdete najbližšie do Londýna, určite nezabudnite navštíviť Science museum, kde je umiestnený originál veliteľského modulu Apollo 10. Jediný, ktorý je vystavený mimo územia Spojených štátov. Môžete si pri ňom predstavovať trojčlennú posádku, ako zraniteľne krúži na mesačnej orbite 400 tisíc kilometrov od Zeme.

 

Obr.3: Veliteľský modul Apollo 10 v Science museum v Londýne

 

Veliteľom mesačnej expedície

Krátko po tom, ako sa vrátil z misie Apollo 10, dostal Cernan príležitosť letieť v niektorej z ďalšej Apollo misií, čo by znamenalo, že sa jeho sen o mesačnej prechádzke splní. Čo je pre nás však nepochopiteľné, túto neodolateľnú ponuku odmietol! Dôvod, ktorý oznámil svojim nadriadeným, bol jednoduchý. Nechce sedieť na pravej sedačke (patriacej pilotovi lunárneho modulu), ale chce ísť na Mesiac ako veliteľ celej misie. Tento neuveriteľný risk sa mu však vyplatil. Cernan bol nominovaný ako veliteľ do záložnej posádky Apollo 14, čo podľa zaužívaného pravidla znamenalo, že sa dostane do hlavnej posádky o tri lety neskôr. Finančné škrty a strácanie politickej podpory znamenalo pre program Apollo znižovanie počtu misií. Postupne sa rušili misie Apollo 20, 19 a 18. Našťastie padlo rozhodnutie, že mesačné výpravy skončia pri čísle 17 – to znamenalo, že ak sa všetko podarí, Cernan bude v učebniciach histórie zapísaný ako “posledný muž na Mesiaci”. O tento titul ho však takmer pripravila séria zdravotných problémov s prostatou a natiahnutou šľachou. Do skafandra sa nevliekal s bolesťami, ktoré sa snažil zakryť, aby neriskoval svoju životnú šancu.

 

Obr.4: Veliteľ Cernan počas tretej vychádzky na povrch Mesiaca v rámci misie Apollo 17

 

Posledná misia k Mesiacu odštarovala 7. decembra 1972 krátko po polnoci s posádkou v zložení Eugene A. Cernan, Ronald E. Evans a Harrison H. Schmitt. Posledný menovaný bol geológ a prvý vedec, ktorého spojené štáty vyslali do vesmíru. Astronauti na orbite Mesiaca zakotvili o tri dni neskôr a 11. decembra modul Challenger hladko pristál na povrchu v oblasti pohoria Taurus-Littrow.  Astronauti strávili na povrchu Mesiaca dokopy 3 dni, z toho 22 hodín, 3 minúty a 57 sekúnd trvali výstupy v skafandroch na povrch.  Na Zem priviezli neuveriteľných 110,52 kg vzoriek mesačnej horniny a podarili sa im viaceré zaujímavé objavy. Zaujímavosťou je, že Cernan prevetral aj mesačné vozidlo, ktoré jazdilo maximálkou 17km/h. Pri mesačnom ralley sa mu podarilo odtrhnúť aj kus blatníka a na rad musel prísť najspoľahlivejší pomocník – lepiaca páska. Dňa 11. decembra 1972 posádka nasadla do kozmickej lode a o 19:54:57 UTC ľudia opustili Mesiac. Predtým však ešte Cernan vyslovil tieto posledné slová:

“As I take man’s last step from the surface, back home for some time to come – but we believe not too long into the future – I’d like to just (say) what I believe history will record. That America’s challenge of today has forged man’s destiny of tomorrow. And, as we leave the Moon at Taurus–Littrow, we leave as we came and, God willing, as we shall return, with peace and hope for all mankind. Godspeed the crew of Apollo 17.”

Vo voľnom preklade:

“Ako robím na istý čas tento posledný krok človeka, ale dúfajme, že nie na dlhý čas – chcem povedať, v čo verím, že história uchová. Že to, čo dokázala Amerika, zmení budúcnosť človeka. Odchádzame z Mesiaca, z pohoria Taurus-Littrow tak, ako sme prišli a ak Boh dá, ako sa aj vrátime – s mierom a nádejou pre celé ľudstvo. Šťastnú cestu Apollo 17.”

Je to už neuveriteľných 45 rokov od misie, ktorá ukončila prítomnosť ľudstva na Mesiaci. Dlhé stáročia si ľudia predstavovali, aké to asi môže byť, prechádzať sa po jeho povrchu a pozerať späť na Zem. My sme to dokázali, ale ako ľudstvo sme na tento úspech, bohužiaľ, nenadviazali. Robert Zubrin, šéf americkej organizácie Mars Society, raz na pôde amerického kongresu predniesol, že je to podobné, ako keď Columbus objavil Ameriku, vrátil sa späť do Európy a ľudia by zničili lode a viackrát sa na nový kontinent nevrátili.

Verím a dúfam, že ľudstvo sa jedného dňa, ktorý snáď nie je ďaleko, vráti na Mesiac, vybuduje základne pre stále osídlenie a využije nášho najbližšieho nebeského kolegu ako zástavku pre cesty do vzdialenejších končín Slnečnej sústavy.

 

Slovenské korene

Na svoj pôvod bol Gene Cernan veľmi hrdý a Československo a neskôr aj Česko a Slovensko viackrát navštívil. Sám o sebe hovoril, že je na polovicu Čech a na polovicu Slovák. Rodnú krajinu svojich starých rodičov veľmi túžil spoznať a tak riskoval aj “výlet” do  krajiny, ktorá bol utláčaná komunistickým režimom. Prvýkrát sa do Československa vydal len dva roky po jeho historickej misii, v roku 1974. Aby sa sem vôbec mohol dostať, musel si vybaviť novinárske vízum na medzinárodný veľtrh v bratislavskej Inchebe. Z Bratislavy sa presunul do Vysokej nad Kysucou a tam sa snažil hľadať svojich predkov. Niektoré zdroje tvrdia, že sa s ním nikto nechcel rozprávať. Z tejto návštevy sú však dostupné fotografie, ktoré ukazujú prijatie E. A. Cernana.  Po tejto návšteve namieril svoje ďalšie kroky do Prahy, kde narazil na podobný problém. Vtedajšieho prezidenta, ani iných ústavných činiteľov nezaujímal ani fakt, že priviezol československú vlajku, ktorú mal so sebou  počas svojej mesačnej misie! Vyzeralo to, že ju nebude mať komu odovzdať. Vzácneho daru sa však nakoniec ujal Luboš Perek, riaditeľ Astronomického ústavu ČSAV, ktorý jej určil aj čestné miesto na konštrukcii 2-metrového ďalekohľadu na observatóriu v Ondřejově.

 

Obr.5: Eugene A. Cernan vo Vysokej nad Kysucou v roku 1974. Zdroj: http://cernan.vysokanadkysucou.sk/

 

Obr.6: Československá vlajka, ktorú mal E. A. Cernan so sebou počas svojej misie na Mesiac. S venovaním Astronomickému ústavu ČSAV.

 

Do našich končín sa vrátil po 20 rokoch, na pozvanie vlády novovzniknutej Slovenskej republiky. Pri návšteve v roku 1994 mu prezident SR Michal Kováč odovzdal štátne vyznamenanie – Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Cernan bol prvou osobnosťou, ktorej toto vyznamenanie udelili. Na pôde Slovenskej akadémie vied (SAV) mu odovzdali Zlatú medailu SAV ako vyjadrenie uznania svetoznámemu vedcovi – kozmonautovi, priekopníkovi pilotovaných vesmírnych letov, ktorý významným spôsobom prispel k rozvoju aplikovanej elektroniky, elektroniky a kozmických vied. Počas návštevy zavítal opäť aj do Vysokej nad Kysucou. Na jeho počesť bola v tejto obci sprístupnená pamätná izba a od roku 2011 aj stála expozícia – Človek na Mesiaci v Kysuckom múzeu.

 

Obr.7: Prezident SR Michal Kováč odovzdáva E. A. Cernanovi Rad Bieleho dvojkríža II. triedy

 

V roku 2001 Slovensko obišiel, avšak počas návštevy Českej republiky sa stala udalosť, ktorá mohla skončiť tragicky. Pri lete vrtulníkom došlo palivo a posádka havarovala. V nemocnici, kam bol po havárii Cernan prevezený, ho navštívil aj prezident Václav Havel.

Poslednýkrát Slovensko navštívil v roku 2004. Cernan slávnostne otvoril výstavu “Človek na Mesiaci”, ktorá sa konala na bratislavskom hrade. Výstava obsahovala fotografie zhotovené počas historického letu Apollo 17.  Uskutočnilo sa stretnutie aj s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a Slovenská technická univerzita v Bratislave mu udelila čestný doktorát honoris causa.

 

Záver

Osobne ma veľmi ma mrzí, že som sa s E. A. Cernanom, skutočným hrdinom a azda najznámejším zahraničným Slovákom, nemohol stretnúť. A pritom nechýbalo veľa. Ešte pred pár mesiacmi bolo v pláne, že sa uskutoční jeho ďalšia návšteva. Cernan veľmi chcel ešte aspoň raz navštíviť krajinu svojich starých rodičov. V decembri mal prísť opäť do Prahy a v rámci cesty navštíviť aj Bratislavu, kde bolo v pláne priviesť ho aj na výstavu Cosmos-Discovery v bratislavskej Inchebe. Bohužiaľ, jeho zdravotný stav to nedovolil. Na spomínanej výstave bol dokonca aj zaujímavý artefakt – hlasový záznamník, ktorý mal so sebou pri svojej ceste na Mesiac. Taktiež by bolo určite zaujímavé sledovať, ako posledný muž na Mesiaci opäť zasadne do veliteľského modulu Apollo.

Pred dvoma rokmi súhlasil aj s čestným členstvom v našej organizácii, v Slovenskej organizácii pre vesmírne aktivity (SOSA), na čo som nesmierne hrdý. Na naše sklamanie sa to ale nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca.

Myslím, že človek tohto formátu si zaslúži pripomienku aj v hlavnom meste. Budeme sa usilovať o zriadenie malej expozície v projekte pripravovaného bratislavského planetária.

Ak si chcete tohto vzácneho človeka pripomenúť, len minulý rok vyšiel vynikajúci dokument “The Last Man on The Moon” a rovnomenná kniha, ktorá vyšla v roku 2005 sa dá zakúpiť aj v českom preklade.

Ďakujem, pán veliteľ, za Váš inšpirujúci život a prajem štastný večný let.

 

Zdroje:

 

  • https://www.aktuality.sk/clanok/407320/zomrel-astronaut-slovenskeho-povodu-eugene-cernan/
  • http://www.bratislava.sk/navsteva-kapitana-kozmickej-lode-apollo-17-eugene-a-cernana-v-bratislave-29-09-2004/gs-13676
  • http://technet.idnes.cz/byl-posledni-na-mesici-je-napul-cech-a-napul-slovak-fascinujici-pribeh-eugena-cernana-gm4-/tec_vesmir.aspx?c=A080618_180452_tec_vesmir_kuz
  • http://technet.idnes.cz/astronaut-eugene-cernan-posledni-muz-mesic-fk4-/tec_vesmir.aspx?c=A170116_213741_tec_vesmir_kuz
  • http://technet.idnes.cz/astronautovi-eugene-cernan-je-osmdesat-let-fk2-/tec_vesmir.aspx?c=A140305_161215_tec_vesmir_kuz
  • http://cernan.vysokanadkysucou.sk/
  • http://www.pofis.sk/katalog/produkty/znamka-2002-30-vyrocie-letu-apolla-17-na-mesiac-e-a-cernan
  • http://www.space.com/35343-eugene-cernan-last-man-on-moon-dies-at-82.html
  • https://www.nasa.gov/astronautprofiles/cernan
  • http://www.ceskatelevize.cz/porady/11633975240-veda-24/217411058340003/video/517744