Misia, ktorá vyniesla Hubblov vesmírny ďalekohľad

24. apríla to bude presne 27 rokov od letu raketoplánu Discovery s označením STS 31. Išlo pritom o jednu z najvýznamnejších vesmírnych misií vôbec: Discovery totiž vyniesol na obežnú dráhu dlho očakávaný zázrak vedy a techniky: Hubblov vesmírny ďalekohľad.

 

Misia STS 131 mala päťčlennú posádku. Veliteľom bol Loren Shriver, pre ktorého to bol druhý let do vesmíru. Nie je bez zaujímavosti, že jeho prvá misia na palube raketoplánu v roku 1985 bola čisto vojenského charakteru a išlo o vypustenie špionážnej družice Magnum. Pilotom STS 31 bol Charles Bolden, bývalý riaditeľ NASA. Na Discovery leteli aj traja letoví špecialisti: Bruce McCandless II., Steven Hawley, a Kathryn Sullivanová. U McCandlessa je zaujímavé, že sa stal astronautom už v roku 1966, avšak do vesmíru sa prvý krát pozrel až v roku 1984 na palube raketoplánu Challenger. Pre Hawleyho síce išlo o prvé stretnutie s obrím teleskopom, no nie posledné: o sedem rokov neskôr sa k nemu vrátil na jednej z opravárenských misií. No a jediná žena medzi mužmi bola známa svojou nevšednou celoživotnou láskou k moriam a oceánom. Oceánografii sa venovala pred aj po službe v NASA.

 

Obr.1: Posádka STS 31. Vrchný rad zľava: S. Hawley a B. McCandless. Spodný rad zľava: C. Bolden, L. Shriver a K. Sullivanová

 

Misia STS 31 odštartovala 24. apríla 1990 o 8:33 východoamerického času. Pôvodne mal pritom letieť Hubble do vesmíru už o štyri roky skôr a s iným veliteľom letu. Avšak katastrofa Challengeru vo februári 1986 a následná kritika manažmentu NASA od matadora vesmírnych letov a šiesteho človeka na Mesiaci, Johna Younga, ktorý mal byť symbolickým veliteľom, všetko zmenili.

Observatórium malo byť vypustené vo výške 620 kilometrov nad Zemou, čo bola vzdialenosť, do akej sa žiaden raketoplán nikdy pred tým nedostal (ISS je asi v polovičnej výške). Prvý deň bolo úlohou veliteľa a pilota dostať raketoplán na stanovenú dráhu. To sa podarilo bez väčších komplikácií. Najťažšia skúška prišla ale už hneď na druhé ráno – a to samotné vypustenie Hubblea. Ďalekohľad bol najprv umelým ramenom raketoplánu, obsluhovaným Stevenom Hawleym, opatrne vynesený nad kabínu Discovery. Astronauti Bruce McCandless a Kathryn Sullivanová boli zatiaľ v skafandroch pre výstup do voľného kozmu pripravení vyjsť kedykoľvek von, keby si to vyžadovala situácia.

Manévre s ramenom prebiehali nad očakávanie dobre. Keď však došlo na rozvinutie solárnych panelov, ukázalo sa, že jeden z dvojice komponentov sa nedokázal plne otvoriť. Bez rozvinutých slnečných panelov a teda bez istoty, že by Hubble dostával potrebné množstvo energie na svoj chod, nemohla byť misia úspešná. McCandless a Sullivanová sa presunuli do pretlakovej komory, avšak pozemnému personálu sa nakoniec podarilo chybu odstrániť aj bez zásahu astronautov.

 

 

Ďalšie problémy sa už nevyskytli, takže nasledovalo už len „pustenie sa“ ďalekohľadu a krátky zážeh trysiek, ktorý dostal Discovery niekoľko kilometrov od observatória, kde ho pre istotu ešte posádka istý čas pozorovala. Následné dni strávili astronauti menšími vedecko-technickými pokusmi, akými bolo napríklad skúmanie kryštalizácie proteínov v bezváhovom stave. Misia STS 31 trvala dovedna päť dní, po ktorých sa netrpezlivo čakalo na prvé obrázky z najnovšieho zázraku vedy a techniky.

Tie však boli obrovským sklamaním, keďže zábery vzdialených vesmírnych objektov sa ukázali byť zle zaostrenými. Chybné bolo zrkadlo ďalekohľadu a k tejto vade došlo ešte vo výrobnej hale. Po toľkom očakávaní zo strany vedeckej obce ako aj laickej verejnosti to bola pre americký vesmírny program trápna chvíľa. NASA však potenciálnu blamáž premenila na oslnivý úspech, keď tri roky po vypustení Hubblea poslala k ďalekohľadu opravárenskú misiu (STS 61), ktorá nepríjemný problém vyriešila.

 

Zdroje: