Spoluzakladateľ projektu ARDEA Peter Molnár už nie je medzi nami…
S veľkým zármutkom v srdci Vám musím oznámiť smrť môjho veľmi dobrého priateľa Peťa Molnára, spoluzakladajúceho člena projektu Ardea.
Úprimne sa mi veľmi ťažko hľadajú slová, ako predstaviť životný príbeh tak blízkeho priateľa, spolupracovníka, kľúčového člena nášho malého tímu, ktorý si vzal za cieľ dosiahnuť hranice kozmického priestoru vlastnou raketou.
S Peťom som sa zoznámil v roku 2006, keď nastúpil ako prototypár do novovzniknutej firmy C2i v Dunajskej Strede a ako sa hovorí, ihneď sme si „padli do oka“, lebo sme zistili, že máme veľa spoločných záujmov, žil v tej dobe u rodičov v Nových Zámkoch(tiež pochádzam odtiaľ) a jednoducho povedané, bol mojou krvnou skupinou, takže sme sa dosť rýchlo spriatelili. Peter bol predtým špičkový lodný modelár a zúčastňoval sa svetových súťaží a vo svojej kategórii niekoľkokrát aj vyhral. Prakticky od svojich 18-ich rokov si budoval malú dielňu, kde postupne získal zo svojich ušetrených peňazí sústruh, frézu, brúsne stroje a rôzne iné stroje a zariadenia, na ktoré bol veĺmi hrdý a to aj zaslúžene, lebo prakticky vedel čokoľvek vyrobiť, čo inde radšej odmietli ako nevyrobiteĺné…
On bol typom človeka, ktorého vždy zaujímali nové veci, vždy sa niečo učil, či to boli rôzne hydraulické, pneumatické stroje, ich programovanie, ovládanie a dokonca neskôr sa stal vyučeným puškárom(diaľkovo študoval v Uherskom Brode na Morave).
Asi už všetko poznal, tak sa vrhol (a to doslovne) do vyšších sfér – začal sa zaujímať o kozmonautiku, raketovú techniku i astronómiu, bol nadšený prácou Elona Muska a vlastne si začal uvedomovať, že všetky svoje znalosti z technickej sféry by mohol zúročiť v podobnom projekte – takto sme spolu začali snívať jeden sen, ktorý bohužiaĺ pre neho skončil…, ale výsledky jeho úsilia a umu zostali a ako som mu prednedávnom hovoril, všetko čo vytvoril je vlastne platformou a základom, na ktorý sa dá stavať ďalej, a on je ten, ktorý pomohol projekt ARDEA rozbehnúť čo znamená pre mňa ešte väčší záväzok, aby som ten sen doviedol do úspešného konca…
Bol neskutočne nápomocný pri tvorbe rôznych zariadení pre statické testy hybridného raketového motoru pre strelecké skúšky vo VÚPCH Pardubice – Semtín a tým vlastne prispel pre úspešné dokončenie mojej dizertačnej práce.
V r.2012 na popud SOSA sme spolu vyvinuli malý demonštrátor – hybridný raketový motor na báze plexiskla/plynného kyslíku, ktorý mal obrovský úspech na „Noci výzkumníkov 2012“ v Starej Tržnici v Bratislave – svojou prácou zaujal veĺmi veľa detí i dospelých a určite tým aj prispel k zrodu prvej slovenskej družice SkCube, keď prezentáciu daného motoru videli aj pracovníci z ministerstva školstva SR…
V galérii pripájam niekoľko obrázkov zariadení na ktorých pracoval, trávil svoj volný čas a spoločne sa trápili, aby aj tie veci skutočne fungovali.
Potom si si Peter konečne našiel svojho životného partnera, tvoj život sa stal ešte krajším až do mája 2013, keď si sa dozvedel tú hroznú diagnózu svojej choroby a obrátil sa Ti svet naruby…všetko si spravil pre to, aby si sa vyliečil, začal si zdravšie žiť, koncentroval si svoju energiu na svoju novú záhradku a partnera, kúpili ste si dom, prakticky si začal nový život…Veľa sme sa rozprávali, kúpil si si ďalekohľad a veľa si pozoroval oblohu zo svojej novej terasy pekného domu…
Bol si fyzicky veĺmi zdatný a teraz už viem, že aj mentálne si bol velmi silný, lebo si bojoval až do úplného konca.
Peťo, ďakujem Ti za všetko – za pomoc, za radu a za to, že si bol…dobrý kamarát.
Peter, ak sa pamätáš, pri našom poslednom telefonáte som Ti sľúbil, že s tou raketou do vesmíru poletíš nejakým spôsobom aj Ty…všetko spravím pre to, aby som to slovo aj dodržal…
S úctou a pokorou sa lúči s Tebou tvoj verný priateľ, kamaráti a bývalí spolupracovníci a aj tí, ktorí ťa ešte len spoznajú…
Česť Tvojej pamiatke !
Krátky životopis:
Peter Molnár sa narodil 8-eho decembra 1976 v Šali, základnú školu vychodil v Nových Zámkoch, potom absolvoval strednú priemyslovku v Komárne. Pracoval v novozámockom VUNAR-e, potom niekolko rokov pracoval v Miláne v strojárskej firme, pomáhal budovať firmu C2i v Dunajskej Strede. Posledné roky pracoval v Nových Zámkoch a v Nesvadoch. Naposledy žil v Dedine Mládeže pri Kolárove so svojou životnou partnerkou.
Peter mal 40 rokov – odišiel 21. apríla 2017. Je pochovaný v Nových Zámkoch.
