Krátke dejiny spoločnosti SpaceX

V sobotu 3. júna odštartovala do vesmíru raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX. Jej zásobovací modul je určený pre ISS a ako už veľa krát pred tým, aj tento krát SpaceX prepisovala históriu: do vesmíru sa vôbec prvý krát dostal modul z recyklovaných materiálov. Aký je vlastne príbeh tejto úspešnej spoločnosti a jej zakladateľa, génia našej doby, Elona Muska?

Spoločnosť SpaceX vznikla v roku 2002 pomerne kurióznym spôsobom: jej zakladateľ, Elon Musk, predal svoj podiel v internetovom gigante PayPal a za získané peniaze sa rozhodol postaviť si vlastnú vesmírnu agentúru. Musk pritom nikdy pred tým nemal skúsenosti s vesmírnymi projektami, a i keď má vysokoškolský titul z fyziky a ekonomiky, jeho najnovšie aktivity pôsobili sprvu ako nepodarený vtip. Takže ako je možné, že zožal taký úspech a že sa jeho šialený sen stal skutočnosťou?

Elon Musk bol vždy posadnutý myšlienkou stálej kolonizácie planéty Mars. Nesníval o návšteve astronautov na tomto mieste, zapichnutí vlajočky do zeme a šťastnom návrate domov. Naopak, červenú planétu vždy videl (a stále vidí) ako akúsi Novú Ameriku, miesto, kde môže vzniknúť úplne nová a úspešná civilizácia, podobne, ako videli kedysi Nový svet za oceánom prví európski osadníci.

V roku 2001 sa pán Musk rozhodol zorganizovať projekt s názvom „Mars Oasis.“ Malo ísť o pokus dostať a zasadiť na Marse špeciálne upravené semienka, z ktorých by mohla v skalnatej pôde planéty vyrásť rastlina. Hlavný cieľ bol čiste propagačný – „začnime už konečne seriózne uvažovať a poslaní ľudskej posádky na inú planétu!“ V tomto období sa začal prvý krát venovať problematike posielania materiálu do vesmíru, hlavne z ekonomického hľadiska. Niekoľkokrát cestoval do Ruska, kde sa stretol s predstaviteľmi spoločností venujúcich sa výstavbe rakiet. Muskovym cieľom bolo zakúpenie niekoľkých kusov Dneprovych medzikontinentálnych balistických striel, ktoré by využil na prvé vlastné krôčiky do vesmíru. Finálna dohoda o zakúpení rakiet sa nikdy neuskutočnila, hlavne kvôli vysokým finančným požiadavkám zo strany výrobcu.

 

Obr.1: Elon Musk nie je len veľkopodnikateľ, či nadšený vývojár, ale aj veľký propagátor svojich myšlienok.

 

Takto sa prezentovať nemajú ľudia v jeho postavení vo zvyku. Lenže jeho snom nie je zarobiť peniaze, či získať uznanie, vplyv a postavenie, ale navždy a neodvratne zmeniť svet a ľudstvo, a pre túto svoju víziu sa rozhodol urobiť čokoľvek. Svojou povahou sa viac ponáša na Martina Luthera Kinga, než na Rockefellera, či Carnegieho

Elon Musk si však cestou domov prepočítal, že nespracované materiály potrebné na výrobu rakiet stoja iba 3 percentá z celkovej ceny rakety. A práve v tomto momente mu skrsla veľká myšlienka – čo takto pokúsiť sa postaviť vlastný vesmírny dopravný prostriedok a nejakým spôsobom stlačiť jeho cenu tak, aby bol nielen finančne výhodný, ale aby sa na ňom aj dalo zarábať.

Podnikateľ samoštúdiom dospel k názoru, že asi 85 percent zo zamýšľanej vlastnej rakety by bol schopný vyrobiť ako súkromná osoba a zvyšok zakúpiť od vesmírnych agentúr. Na to, aby bol podnik úspešný, musela byť zaručená finančná návratovosť a konkurencieschopnosť. Raketa musela byť dostatočne lacná, aby si nákladový priestor mohlo dovoliť čo najviac či už súkromných, alebo aj vládnych spoločností.

„Lacnosť“ rakety, teraz už nesúcej názov Falcon 1 – po známej vesmírnej lodi zo Star Wars -malo zabezpečiť jednak to, že mala byť vyrábaná tak povediac „na kolene“ z neopracovaných materiálov, takže sa novo-založená spoločnosť SpaceX vyhýbala obchodovaniu s vesmírnymi agentúrami ako to len šlo (to ušetrilo značne množstvo financií); a jednak to, že vďaka tejto „samovýrobe“ sa mohlo počítať s viacnásobným použitím rakety, prípadne jej dôležitých prvkov, čo veľké vesmírne spoločnosti dotované štátom nemali až tak vo zvyku.

 

Obr.2: Falcon 9 pripravený na štart.

 

Falcon 1 mala byť zároveň tak jednoduchá, ako to len šlo, aby sa predišlo zbytočným počiatočným komplikáciam a – v prípade nezdaru – aby finančné straty neboli až tak vysoké, že by ohrozili existenciu celej spoločnosti.

Hlavným stanovišťom spoločnosti sa stala oblasť El Segundo v Kalifornii, kde Musk kúpil rozľahlé pozemky. Počiatky svetoznámej vesmírnej agentúry boli prekvapivo skromné. Prvé dni mala presne dvoch zamestnancov: Muska a raketového odborníka Toma Muellera. Ešte v roku 2005, rok pred prvými testami Falcon 1, tvorilo firmu stále iba 150 zamestnancov.

Falcon 1 bola 2-stupňová raketa s jediným motorom Merlin (Muellerovym dítkom), schopná dopraviť na nízku obežnú dráhu Zeme asi 1000 kg zásob. Na jej vývoj prispela aj vládna NASA. Prvé tri pokusy Muskovej vysnívanej rakety boli vcelku pohromou: prvá vybuchla prakticky ihneď, druha nevybuchla, ale ani sa nedostala na stanovenú dráhu a ani tretia nesplnila stanové úlohy. Štvrtý pokus však už bol úspešný a piaty dokonca „výdelečný“ – raketu vyniesla malajzíjsky telekomunikačný satelit za čo vláda Malajzie, samozrejme, pekne zacvakala.

Vo väčšine prípadov platí u súkromných spoločností, že keď sa po dlhom vývoji takéhoto náročného stroja podarí úspech, takýto stroj sa potom využíva čo najdlhšie a s čo najväčším záberom. Avšak Elon Musk je proste … Elon Musk. Falcon 1 šiel po svojom piatom štarte, druhom úspešnom, prvom ziskovom, do dôchodku. Na štartovaciu rampu sa už totiž dral jeho nástupca, Falcon 9.

 

Obr.3: Takto vypadá vizionár a rojko 21. storočia. Taký Goddard by mohol len tíško sedieť niekde v kúte (malé porovnanie: http://www.meteoweb.eu/wp-content/uploads/2015/03/Robert-H.-Goddard-1926.jpg).

 

Nosič „Falkon najn“ je dizajnovaný na vynesenie až 9 500 kg na nízku obežnú dráhu a cena jednej tejto raketky je od 27 – 35 miliónov dolárov. Je v niekoľkých verziách a tá najmenšia, verzia 1.0, je 2x väčšia, ako jeho predchodca, a má až deväť motorov Merlin. Jeho vývoj a výrobu popohnala samotná NASA, ktorá medzi rokmi 2007-2008, teda medzi výmenou Obamu za Busha v Bielom dome, akosi stratila prehľad, čo je jej hlavným cieľom do budúcnosti.

Trochu kontextu: Obama úplne zrušil Bushove veľkolepé plány na let na Mesiac a potom na Mars s názvom Constellation a podporil radšej rozvíjajúci sa súkromný sektor. To sa stretlo s mohutnou kritikou zo strany opozičných republikánov v jeho druhom volebnom období, kedy tí už mali väčšinu v americkom kongrese. A tak sa plány opäť menili a nakoniec sa aj B.O. nechal počuť, že podporí vládne projekty – akýsi ošklbaný Constellation – na let s ľudskou posádkou k asteroidu (?) a potom na červenú planétu. Na to si už dnes, štyri mesiace po Obamovom odchode, už len málokto spomenie.

Tak či onak, Falcon 9 dostal od vlády mohutnú injekciu v podobe pol miliardy USD. Tento krát si už nemusel Musk zahryzávať do jazyka tak ako predtým, raketa žala úspechy prakticky od začiatku. V roku 2012 sa spoločnosť SpaceX stala prvou úspešnou súkromnou firmou, ktorej modul – niesol názov Dragon – sa spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou. O tri roky na to sa podaril ďalší dôležitý pokus: prvý stupeň Falcona po odpálení rakety bezpečne pristál späť a zachránil sa tak pred zničením – dôležitý to krok pre viacpoužiteľnosť a teda zefektívenie výroby a teda lacnejšiu výrobu rakiet. SpaceX je držiteľom množstva väčších a menších prvenstiev. Ako už bolo spomenuté, 3.6. odštartovala pod jej značkou ďalšia raketa Falcon 9 nesúca vôbec po prvý krát loď Dragon z plne recyklovaných materiálov a smerujúcou k ISS. Stalo sa tak len niekoľko dní potom, čo americký prezident Donald Trump odstúpil od Parížskej klimatickej dohody, čím mu SpaceX svojským spôsobom ukázala zodvihnutý prostredník.

 

Obr.4: Modul Dragon cvaknutý z paluby ISS.

 

Momentálne je u Muskovcov na programe dňa nová superraketa. Doslova. Prvý test Falcon Heavy sa má konať už koncom tohto leta. Tento nový nosič tvoria vlastne tri Falcon deviatky zošrobované dokopy. Má mať 27 (slovom: dvadsať sedem) motorov Merlin a na nízku obežnú dráhu vynesie 64 000 kilogramov nákladu.

Vo februári tohto roku Elon Musk prekvapivo ohlásil, že plánuje svoju novú raketu využiť na oblet Mesiaca s ľudskou posádkou. Na palube vynoveného modulu Dragon by mali byť dvaja platiaci zákazníci spoločnosti SpaceX a let by sa mal uskutočniť už ku konci roka 2018. Dragon 2 najprv čaká pilotovaný let k ISS v lete budúceho roka, ale jeho nosičom by mala byť v tomto prípade ešte staršia Falcon 9.

 

 

Obr.5: Falcon Heavy. Pôsobí … veľkolepo.

 

Plány Elona Muska znejú veľmi odvážne. Dokonca sa dá povedať, že sú nie nepodobné veľkodušným (a nutno podotknúť planým) vyhláseniam vlád USA, Ruska, či Číny o ich vlastných ambíciách dostať človeka na Mesiac. Avšak, keď sa tento veľkopodnikateľ naposledy rozhodol, že chce sadiť semiačka do (marťanskej) zeme, nakoniec z toho vznikla jeho spoločnosť SpaceX. Mimo to sa ešte stíha venovať autám na elektrický pohon, strechám so slnečnými panelmi a je asi len otázkou času, kedy začne hľadať stratený poklad Atlantídy, ako sa o to kedy pokúšal iný známy miliardár, Držgroš McDuck. Kto vie?

Elon Musk je proste … Elon Musk.

„Ak nenájdeme spôsob, ako cestovať ku hviezdam, potom môžeme o nás s kľudom prehlásiť, že čakáme na Zemi, kým nás nevyhubí nejaká katastrofa.“
E.M.

 

Obr.6: Našiel sa tvoj premožiteľ, strýko Držgroš.

 

Zdroje:

  • http://www.spacex.com/about
  • http://abcnews.go.com/Technology/wireStory/spacex-launch-1st-recycled-supply-ship-47811147
  • http://www.airspacemag.com/daily-planet/the-tale-of-falcon-1-5193845/
  • https://astrumpeople.com/elon-musk-biography/
  • https://www.biography.com/people/elon-musk-20837159
  • http://www.spacex.com/falcon9
  • http://www.spacex.com/falcon-heavy
  • http://www.space.com/35844-elon-musk-spacex-announcement-today.html

 

Zdroje obrázkov:

  • https://sgimage.detik.net.id/community/media/visual/2016/06/03/9f9f2d47-acda-43ca-8078-3b81b6fa2a1a_169.jpg?w=780&q=90
  • http://media.vanityfair.com/photos/58d548eb0920c94abb9619e9/master/pass/elon-musk-AI-04-17-01.jpg
  • http://www.spaceflightinsider.com/wp-content/uploads/2016/07/Cnz_S37VMAEUswS.jpg
  • http://www.popsci.com/sites/popsci.com/files/styles/large_1x_/public/import/2013/images/2013/03/rocket_A.png?itok=LArzGJpq
  • https://i.ytimg.com/vi/SYM8PSk6gwE/hqdefault.jpg
  • http://www.americaspace.com/wp-content/uploads/2015/12/ORBCOMMII_Vertical1.jpg