Dnes sa z kalifornskej Vandenbergovej základne vzniesla ďalšia raketa, konkrétne súkromná raketa Atlas V. Avšak prvýkrát s medziplanetárnou misiou na palube. V dnešných dňoch už je to svojím spôsobom nezaujímavé. Hlavne vďaka poločnosti SpaceX, ktorá rakety nie len posiela do vesmíru ale im aj pekne pristanú naspäť na povrch Zeme. Pre bežného človeka je to už asi trochu ťažké nadchnúť sa pre takýto štart rakety. Ten dnešný však má niečo špeciálne do seba.
Jednou z tých zaujímavých vecí je, že má namierené ku planéte Mars. Nesie so sebou misiu InSight. Cieľom tejto misie je túto planétu ako inak, skúmať. Pozostáva z niekoľkých bodov, ktoré nesú prívlastok „prvý krát“. Prvý krát nahliadneme do hlbokého vnútra červenej planéty. Bude sa skúmať seizmológia, prúdenie tepla a ďalšie charakteristiky vnútra planéty využitím rádiovej technológie. Prvý krát sa budú skúmať „marsotrasenia“. Tie však nevznikajú ako u nás pohybmi tektonických platní, ale vulkánmi a formovaním prasklín v kôre planéty. Štúdiom toho ako sa takýto otras planétou šíri vedia seizmológovia dedukovať aké hrubé sú jednotlivé vrstvy planéty a z čoho sa približne skladajú. Je to niečo ako planetárny röntgen. Tím misie InSight dúfa, že pozorovanie vnútra marsu nám dá poznať ako sa planéty podobné tej našej formovali. Získané poznatky nám môžu tiež pomôcť zúžiť kritéria na hľadanie nových exoplanét v hlbokom vesmíre, kde by ľudstvo jedného dňa mohlo nájsť život.
Okrem týchto úžasných vedeckých experimentov, ktoré nám znova trochu objasnia históriu našej Slnečnej sústavy nesie táto raketa ďalší experiment. Nie je to vedecký experiment, ale technologický. Jedná sa o misiu s názvom MarCO, Mars Cube One. Slovíčko „Cube“ je tu dôležité. Sú to dva satelity typu CubeSat (nanosatelit), prvé CubeSat-y, ktoré pocestujú do hlbokého vesmíru. Cieľom tohto experimentu je otestovať využiteľnosť tejto technológie pri misiách k iným planétam. Jeden z problémov pri vysielaní sond na povrch iných planét je, že informácia o úspechu a priebehu pristátia sa môže dostať na Zem s veľkým oneskorením.
To je spôsobené chýbajúcou komunikačnou infraštruktúrou. Okolo Marsu nie je vybudovaná obrovská sieť satelitov, ktoré by nám preposlali informácie z pristávacieho modulu hneď ako je to možné bez zbytočného oneskorenia. Riešením môže byť práve využitie takýchto CubeSat-ov, ktoré na krátku dobu takúto infraštruktúru nahradia a to nie len na Marse, ale budúcnosti aj pri skúmaní ostatných planét a vesmírnych telies. Vzhľadom na ich malú veľkosť, jasné využite a vďaka novým štandardom aj nízke náklady v porovnaní s tradičnými satelitmi sú ideálnym kandidátom na doplnkový inventár medziplanetárnych kozmických misií.
Misia MarCo pozostáva z dvoch satelitov MarCO-A a MarCO-B veľkosti približne 10x20x30cm. Po oddelení od raketového nosiča začnú satelity roztvárať solárne panely, ktoré v spolupráci s batériami predstavujú energetický zdroj satelitu. Oba tieto satelity obsahujú novú technológiu v podobe rádiového modulu Iris. Toto rádio je schopné prijímať vysielanie na ultra vysokej frekvencii (UHF), kde bude pristávací modul InSight vysielať dáta o priebehu misie. Toto vysielanie bude prijímať aj satelit MRO (pozorovací satelit), ktorý už okolo Marsu obieha. Tento satelit však nedokáže v tom istom momente dáta prijímať na jednej frekvencii a zároveň vysielať na inej, konkrétne X-band. Práve toto dokáže spomínaný nový rádio modul. V tom mu pomôže aj rozkladacia plochá anténa napodobňujúca správanie sa paraboly. Celý tento komunikačný systém umožní technickému tímu na Zemi sledovať dáta z približovania sa a pristávania modulu InSight.
Okrem konunikačných technológií sa na týchto dvoch satelitoch otestuje aj pohonný systém využívajúci stlačený studený plyn, ktorý sa bežne používa napríklad v hasiacich prístrojoch. Ak vám to pripomína animovaný film, poteší vás informácia, že prezývky týchto dvoch satelitov sú “Wall-E” a “Eva”. Na korigovanie orientácie nanosatelitov na obežnej dráhe Zeme sa bežne používajú cievky a vytváranie magnetického poľa, ktoré sa oprie o to Zemské. To využíva aj prvý slovenský satelit skCUBE. Tento jav však vo vesmíre mimo Zeme nie je dostupný, preto je misia MarCO aj v tomto smere priekopnícka. Čas pokiaľ sa tieto satelity dostanú k Marsu bude využitý práve na testovanie tohoto pohonu a ostatných technológií z ktorých sa celý satelit skladá.
Ak sa všetko podarí, dostane komunita vesmírnych inžinierov nepopierateľný dôkaz o spoľahlivosti, schopnostiach a význame vývoja nanosatelitov a technológií spojených s nimi.
Zdroje:
- https://www.jpl.nasa.gov/news/press_kits/insight/
- https://www.jpl.nasa.gov/news/news.php?feature=7101
- https://www.jpl.nasa.gov/news/press_kits/insight/appendix/mars-cube-one/
- https://www.jpl.nasa.gov/cubesat/missions/marco.php
- https://mars.nasa.gov/files/mep/InSight_NASA_Fact_Sheet.pdf