Program Apollo, podobne ako všetky ostatné programy zo začiatku druhej polovice 20. storočia, bol produktom studenej vojny, a takto to vnímala aj veľká časť americkej spoločnosti. Pozerali sa na ne častokrát skôr cez prizmu prestíže ktorú im ich prípadné úspechy mohli priniesť než z pohľadu vedeckého a technologického pokroku, a teda niečoho, čo aj bežným ľuďom zjednodušuje život. To sa napokon ukázalo aj pri postupnom skracovaní programu Apollo, keď z pôvodne 10 plánovaných pristátí na mesačnom povrchu sa to znížilo na číslo 9 a po nehode Apolla 13 určili ako poslednú misiu Apollo 17. Takéto vnímanie celého programu sa teda napokon ukázalo ako jeho najväčšia slabina, hoci bez nej by pravdepodobne k jeho uskutočneniu tak skoro nedošlo. S odstupom času však vieme, že ľuďom tieto odvážne misie dali do každodenného života viac než len prestíž alebo presvedčenie, že ako jednotný národ sú stále schopní prekonať aj veľmi náročné výzvy.
Technologické novinky, ktoré program svetu priniesol totiž veľmi rýchlo zaujali viaceré spoločnosti, a tie sa ich následne snažili prispôsobiť potrebám bežného človeka a implementovať ich tak do každodenného života ľudí. Tu je niekoľko z nich:
1. Bezdrôtové prístroje
Úlohou astronautov počas misií bolo robiť rôzne typy vedeckých pozorovaní na mesačnom povrchu, vrátane zberu vzoriek z mesačného povrchu. To čo v takýchto chvíľach potrebujete asi najmenej je starať sa kde sa nachádza alebo kam až dosiahne kábel napojený na zdroj energie. Preto sa NASA dohodla so spoločnosťou Black & Decker a neskôr aj Martin Marietta Corporation na vytvorení mechanických zariadení, ktoré by mohli fungovať aj bez tohto obmedzujúceho prvku. Výsledkom boli napríklad vŕtacie kladivo alebo rázový uťahovák, ktoré sú odvtedy bežnou súčasťou aj pozemského života a neskôr na túto technológiu nadviazala spoločnosť Black & Decker, keď vytvorila bezdrôtový malý vysávač nazývaný Dustbuster.
2. Dezinfekcia vody
Pri programe Apollo sa NASA snažila vytvoriť nie len technológie, ktoré by cestu na Mesiac umožnili, ale zároveň, aby boli čo najmenšie a najľahšie. Výnimkou nebolo ani zariadenie, ktoré malo zabezpečiť čistotu vody. Na projekte sa podieľala Garrett Corporation, Air Research Division, ktorej sa podarilo vytvoriť veľmi malé a ľahké zariadenie, ktoré nevyžadovalo ani priebežnú kontrolu stavu. Jeho úlohou bolo zabezpečiť prítomnosť iónov striebra vo vode, čo znemožňovalo výskyt mikroorganizmov. V dnešnej dobe je táto technológia využívaná hlavne v klimatizáciách, no začína byť spoločnosťou Carefree Clearwater, Ltd. presadzovaná na dezinfekciu vody v bazénoch, čím nahrádza dnešné spôsoby využívajúce chemikálie.
3. Autopilot
V období, kedy sa rozbiehal program Apollo piloti ovládali lietadlá manuálne a neustále, bez možnosti automatického riadenia. Avšak pri takých zdĺhavých a náročných letoch akými boli tie na Mesiac chceli technici a inžinieri zamedziť prípadným chybám človeka v čo najväčšej miere. Preto poverili Draper Laboratories vytvorením počítačového navádzacieho systému, ktorý by zabezpečil vykonávanie letových úkonov bez pravidelných zásahov pilota. To umožnilo astronautom sa počas letu sústrediť na iné povinnosti, či dokonca oddychovať a spať. NASA následne dlhé roky v spolupráci s viacerými spoločnosťami prispôsobovala systém pre lietadlá a dnes je táto technológia pre pilotov známa ako fly-by-wire (FBW), teda autopilot. Tento systém sa však neskôr začal využívať aj v automobiloch napríklad v podobe tempomatu či protiblokovacieho brzdového systému (ABS) a s príchodom autonómne riadených áut bude v tejto sfére zohrávať čoraz významnejšiu úlohu.
4. Oblek plný noviniek
Prostredie za hranicou hustej časti zemskej atmosféry je veľmi nehostinné a inak tomu nie je ani na mesačnom povrchu. Obrovské výkyvy teplôt, len zanedbateľný tlak a k tomu ešte neviditeľné slnečné žiarenie. Proti tomuto všetkému vás musí chrániť loď a pri výstupoch do voľného priestoru aj skafander. A práve ten patrí medzi výdobytky programu Apollo, ktoré najviac ovplyvnili naše životy. Tragédia posádky Apolla 1 bol jeden zo zlomových bodov celého programu. A to nie len preto, že spôsobil smrť troch nádejných astronautov alebo že ešte viac vyburcoval americký ľud k dosiahnutiu stanoveného cieľa, ale hlavne preto, že konštruktéri začali brať väčší ohľad na bezpečnosť astronautov. Jednou z prvých zmien preto bolo vytvorenie nehorľavého materiálu, ktorý by astronautov chránil pred podobným nešťastím. Zákazku na vytvorenie takejto látky dostala spoločnosť Monsanto Company a jej produkt sa volá Durette. Ten sa dodnes využíva v širokej škále produktov od plechov cez obleky vodičov pretekárskych automobilov až po interiér a steny potápačských komôr.
Ďalším veľmi cenným prínosom bol aj systém, ktorý zabezpečoval cirkuláciu dýchacích plynov v obleku. To neskôr využil Fire Technology Division of the National Bureau, aby vytvoril nové dýchacie systémy pre hasičov. Dovtedy hasiči na sebe nosili až 30 kilogramov ťažké zariadenia, ktoré im častokrát znemožňovali prístup k požiaru. Tomuto oddeleniu sa však v spolupráci s NASA podarilo vytvoriť o mnoho ľahší systém obsahujúci aj masku, ktorá oproti predošlej technológii podstatne menej okresávala zorný uhol hasičov.
Dôležitú úlohu pri skafandri zohrávali aj topánky, ktoré boli prispôsobené na čo najmenšiu záťaž pre nohu astronauta a čo najefektívnejšiu pohyblivosť. Skafander je veľmi robustný oblek a mobilita v ňom je veľmi obmedzená. Preto ak jeho tvorcovia chceli umožniť astronautom pohyb po mesačnom povrchu museli ich skonštruovať z ľahkého materiálu a s veľkou stabilitou nohy. Predpokladali však aj, že ich pohyb bude netradičný oproti tomu na zemskom povrchu. Mesiac má o šestinu slabšiu gravitáciu ako Zem, a preto sa pohyb skôr podobá na poskakovanie než na pokojnú chôdzu. Ďalším dôležitým prvkom skafandru preto bolo jeho odpruženie, a teda aby telo astronauta na dopad trpelo čo najmenej. Neskôr všetky tieto novinky prevzali tvorcovia športovej obuvi, aby tak zmiernili negatívne dopady športovej aktivity na ľudské telo.
Toto je len hŕstka toho, čo nám program Apollo priniesol. A to netreba ešte zabúdať na tie, ktoré síce neboli novinkou, ale zaznamenali sme v nich vďaka tomuto programu výrazný pokrok, ako napríklad výpočtová technika. Využívame ich pravidelne v každodennom živote a možno bez vedomia, že vznikli ako sekundárne produkty ľudskej snahy navštíviť našu najväčšiu prirodzenú družicu. Sú dôkazom toho, že program Apollo mal na naše životy podstatne väčší vplyv než si mnohokrát uvedomujeme.
Zdroje:
https://spinoff.nasa.gov/pdf/Apollo_Flyer.pdf
https://www.nasa.gov/sites/default/files/80660main_ApolloFS.pdf
Zdroje obrázkov:
https://www.carefreeclearwater.com/products.html
https://www.rd.com/culture/airplane-myths/
https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Apollo_1_fire.jpg
https://en.wikipedia.org/wiki/Self-contained_breathing_apparatus