V júli minulého roka odštartovali postupne misie troch rôznych krajín smerujúce k červenej planéte. Využili tzv. časové okno, ktoré nastáva len raz za 26 mesiacov, keď dochádza k ideálnemu medziplanetárnemu postaveniu.
Ako prvá sa vydala na takmer sedemmesačnú cestu historicky prvá arabská sonda Spojených arabských emirátov, ktorá bola vypustená z japonského kozmodrómu na ostrove Tanegašima. Dvojročná misia s názvom Hope (nádej) však nepristane na povrchu planéty, 9. februára sa má dostať na jeho obežnú dráhu a mapovať dynamiku marťanského počasia.
Ako druhá štartovala 23. júla čínska misia Tianwen-1 zo základne na čínskom ostrove Chaj-nan. Čína sa pokúša tiež o historickú misiu, prvú svojho druhu v krajine. Jej sonda zostane spočiatku na obežnej dráhe, na jar 2021 plánuje s roverom pristáť na povrchu a skúmať geologickú štruktúru Marsu a prítomnosť vody na planéte.
Posledná opustila Zem z floridského mysu Canaveral misia americkej agentúry NASA s názvom Mars 2020. Na červenej planéte však plánuje pristáť ako prvá, a to už 18. februára, v kráteri Jezero s priemerom 45 kilometrov, ktorý bol v minulosti údajne zaplavený vodou. Vedci dúfajú, že rieka tam ukladala po celé veky usadeniny, v ktorých môžu byť zachované organické molekuly. Cieľom takmer dvojročnej misie je okrem hľadania známok možného minulého života, zhromažďovanie údajov o klíme a geológii, ako aj vyskúšanie nových technológií pre prípadné budúce ľudské výpravy. Sonda nesie najväčšie a najsofistikovanejšie vozidlo pre prieskum Marsu Perseverance (Vytrvalosť) a prvýkrát v histórii aj malý vrtuľový dron Ingenuity (Vynaliezavosť).
Fáza pristávania
Kvôli oneskoreniu signálu zo Zeme musí pristátie na Marse prebiehať automaticky. Sonda je vybavená tepelným štítom a trením o atmosféru príde o väčšinu rýchlosti. Po prvýkrát sa dočkáme snímok z vystrelenia padáku na cudzej planéte. Vo výške 11 kilometrov nad povrchom Marsu sa padák s hmotnosťou 88 kilogramov rozvinie behom pol sekundy na priemer 21,5 metra. Jeho úlohou bude spomaliť najťažší náklad, aký kedy na Marse pristával, samotný rover vážiaci 1025 kilogramov. Pôjde o spomalenie z rýchlosti 20 000 km/h na približne 320 km/h. Padák je vložený do hliníkového valca s priemerom len 50 centimetrov, je tu tak tesne natlačený, že jeho hustota je porovnateľná s dubovým drevom. V tretej fáze brzdenia sa využije špeciálna plošina s brzdiacimi motormi, ktorá sa nachádza nad roverom. Úlohou motorov je znížiť rýchlosť na nulu. Akonáhle bude rover pomocou lán vysadený na povrch, laná sa uvoľnia a plošina odletí preč.
Pozrite si simulované video pristátia sondy (2) NASA’s Mars 2020 Perseverance Rover Landing Animations – YouTube. V čase, keď Zem zachytí signál zo vstupu sondy do marťanskej atmosféry, mal by byť už rover reálne na povrchu Marsu. V relácii Experiment na STV 2 bude 18. februára vo večerných hodinách komentovať pristátie sondy aj podpredsedníčka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, Dr. Michaela Musilová.
Rover má pomocou deviatich vrtákov odoberať vzorky hornín a pôdy do rúrok, ktoré by po prvýkrát v histórii mali byť prepravené na Zem v rámci misie nazvanej Mars Sample Return v roku 2026. Návrat na Zem je naplánovaný na rok 2031. Perseverance je vybavený siedmimi vedeckými prístrojmi, 23 kamerami a dvoma mikrofónmi. S ich pomocou sa dočkáme pôsobivých panoramatických snímok, majú však aj schopnosť odhaľovať prekážky, študovať atmosféru a pomáhať vedeckým prístrojom.
Na bruchu roveru je namontovaný solárny vrtuľník Ingenuity s hmotnosťou 1,8 kg. Jeho dve vrtule musia rotovať osemkrát rýchlejšie ako na Zemi, rýchlosťou až 2 400 otáčok za minútu, aby bol vrtuľník schopný letu v riedkej atmosfére Marsu. Helikoptéra nie je vybavená žiadnymi vedeckými prístrojmi, jej hlavnou úlohou sú letové skúšky, v priebehu 31 pozemských dní má zrealizovať päť riadených letov. Ak by sa potvrdilo, že je schopná lietať v atmosfére Marsu, budúca misia by mohla získať inteligentného prieskumníka okolia.
Viac o vybavení roveru sa dozviete v ďalšom článku.
Zdroj: www.wikipedia.org
Zdroje obrázkov:
- https://cnet1.cbsistatic.com/img/uLEyufGNiTcuzc1oYYX3yzxmLjc=/1200×675/2020/07/15/ddafa465-0e96-4fc1-b8bc-80ff2f63778b/marstianwen.jpg
- https://cbsnews1.cbsistatic.com/hub/i/r/2020/07/13/2d5eaf3f-2449-46d2-b0c4-488b5e2f0ab0/thumbnail/1200x630g4/35cf9cd4e5f57d76b5dbdd85dc829565/uae-mars.jpg