OSEMDESIATY SIEDMY – PRÍBEH PRVÉHO EURÓPSKEHO KOZMONAUTA

Vo štvrtok 2. marca 2023 uplynulo 45 rokov od štartu kozmickej lode SOJUZ 28, na palube ktorej bol prvý československý kozmonaut Vladimír Remek. Do vesmíru sa pozrel ako 87. človek v histórií, avšak ako prvý občan inej krajiny, než USA a  ZSSR. Otvoril tak brány vesmíru pre všetky národy. Európska vesmírna agentúra ho tak právom dodnes nazýva prvým európskym kozmonautom.

Let československého kozmonauta na orbitálnu stanicu SAJLUT 6 sa uskutočnil v marci 1978. Kozmická loď SOJUZ 28 odštartovala z kozmodrómu Bajkonur 2. 3. 1978 o 16:27:50 SEČ a za necelých 530 sekúnd dopravila prvú medzinárodnú kozmickú posádku na obežnú dráhu. Nasledoval proces približovania sa s orbitálnou stanicou – ten sa uskutočnil 3. 3. 1978 o 18:10 SEČ na 18. obehu kozmickej lode, asi 10 minút po prechode do zemského tieňa. 

AKO VYBRAŤ KOZMONAUTA?

  • pre krátkosť času sa rozhodlo že československý kozmonaut bude vybratý z radov vojenských nadzvukových pilotov vtedajšej ČSĽA
  • podmienkou bol vek 25 – 35 rokov a bezchybný zdravotný stav.
  • 10. novembra 1976 odletela na lekárske prehliadky do Moskvy finálna štvorica (na obrázku – zľava: V. Remek, O. Pelčák, M. Vondroušek, L. Klíma)

Vladimír Remek, letec – kozmonaut ČSSR, sa letu zúčastnil ako kozmonaut – výskumník. Štartoval vo veku necelých 30 rokov, čo z neho dodnes robí 10. najmladšieho kozmonauta na Svete. Veliteľ lode bol skúsený sovietsky kozmonaut A. A. Gubarev. V tom čase 47 ročný vojenský pilot s jedným kozmickým letom (SOJUZ 17). Na palube orbitálnej stanice bola dlhodobá posádka v zložení J. V. Romanenko a G. M. Grečko.

letová posádka
veliteľ: Alexej A. Gubarev
kozmonaut – výskumník:Vladimír Remek
záložná posádka
veliteľ:Nikolaj N. Rukavišnikov
kozmonaut – výskumník:Oldřich Pelčák

Účelom letu bola výmena kozmického záchranného plavidla – lode SOJUZ na orbitálnej stanici, keďže kozmické lode tejto kategórie majú dodnes obmedzenú životnosť na obežnej dráhe – hlavne kvôli starnutiu chemických batérií na palube. Dôležitým faktorom bolo aj to, že orbitálna stanica SAJLUT 6 už disponovala dvoma stykovacími uzlami a teda mohli k nej by súčasne pripojené dve kozmické lode.

AKÉ EXPERIMENTY USKUTOČNILI KOZMONAUTI?

  • Chlorella 1 (štúdium rastu rias)
  • Tepelná výmena 2 (štúdium subjektívneho pocitu tepla v stave beztiaže)
  • Oxymeter (štúdium okysličovania tkaniva kozmonautov)
  • Supos 8 (štúdium psychického stavu kozmonautov)
  • Extincia (štúdium zmeny jasnosti hviezd pri ich západe nad zemským obzorom)
  • Morava – Splav (štúdium vzniku mikro kryštálov v mikrogravitácií)

Kozmický let V. Remeka bol jeden z prvých letov venovaných hlavne vedeckým experimentov. Aj napriek tomu že obaja kozmonauti boli vojenskí piloti, na túto časť letu bol svedomito a odborne plne pripravení. Išlo hlavne o experimenty fyzikálne, biologické, medicínske, či z oblasti psychológie. Niektoré z experimentov pokračovali aj počas ďalších dlhodobých aj krátkodobých letov na orbitálnej stanici. Viaceré z nich boli vysoko hodnotené medzinárodnou vedeckou komunitou a pre našich vedcov vtedy predstavoval jedinú možnosť zúčastniť sa výskumu priamo na obežnej dráhe.

plk. Ing. Vladimír REMEK (74)

  • vojenský pilot, bývalý politik, diplomat, prvý československý kozmonaut
  • pochádzal z československej rodiny, narodil sa v Českých Budějoviciach
  • absolvoval Vojenské letecké učilište v Košiciach (1970) a Vojenskú leteckú akadémiu J.A. Gagarina v Moskve (1972)
  • 2. – 10. marca 1978 strávil takmer 8 dní na obežnej dráhe

Čeština prvý krát z vesmíru zaznela 4. 3. 1978 o 14:53 SEČ pri televíznej reportáži zo stanice. Ešte v ten deň videl V. Remek o obežnej dráhy Prahu, vtedajšie hlavné mesto Československa. Na palube Saljutu kozmonauti uskutočnili viacero unikátnych experimentov. Veľkým unikátom z hľadiska lekárov bol samotný československý kozmonaut – V. Remek. Vďaka tomu že vedel že sa do vesmíru už nikdy nepozrie mohol lekárom opísať detailne a pravdivo proces adaptácie organizmu na stav beztiaže. Sovietski profesionálni kozmonauti, ale aj ich americký kolegovia totiž z obáv o svoju kariéru častokrát realitu upravovali a veľkú časť problémov nepriznali. 

orbitálna stanica SALJUT 6

VYPUSTENIE:29. 9. 1977
COSPAR ID:1977-097A
HMOTNOSŤ:19 824 kg
ŽIVOTNOSŤ:1764 dní
POČET OBEHOV:28 024
DE-ORBIT:29. 7. 1982

10. 3. 1978 nastal čas návratu na Zem. Kozmonauti Gubarev a Remek sa rozlúčili s posádkou stanice, preliezli do kozmickej lode SOJUZ a o 11:23 SEČ sa odpojili do stanice. Celková doba spoločného letu komplexu kozmických lodí bola 164 hodín 35 minút a 6 sekúnd. Nasledovala séria manévrov zostupu z obežnej dráhy, o 14:22 SEČ došlo k vstupu do hustých vrstiev atmosféry a následnému prerušeniu spojenia s kozmickou loďou na 7 minút.

K mäkkému pristátiu došlo 10. 3. 1978 o 14:45:45 SEČ pristávacej oblasti severne od mesta Arkalyk v Kazachstane. Na palube bol prvý československý kozmonaut Vladimír Remek. Jeho kozmický let trval celkovo 7 dní 22 hodín a 18 minút a začal éru medzinárodných kozmických letov v rámci programu INTERKOSMOS.  

zdroje:

https://www.aeroweb.cz/clanky/5627-vladimir-remek-40-let-od-startu-do-vesmiru

https://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/sojuz/so-28/index.htm

http://www.spacefacts.de/