Armádny miniraketoplán X-37B strávil vo vesmíre 717 dní

Pred dvoma týždňami preletela médiami správa, že sa po dvoch rokoch vrátil z vesmíru miniraketoplán spoločnosti Boeing s označením X-37B, ktorý na obežnej dráhe Zeme vykonával vojenské úlohy. Čo je to za hračku a za akým účelom ju armáda USA vlastne využíva?

Dejiny „iks tridsať sedmičky“ sa začali písať v roku 1999 keď NASA vybrala firmu Boeing, aby pre ňu zhotovila malú nepilotovanú kozmickú loď konštrukčne vychádzajúcu z vesmírnych raketoplánov. Vesmírna agentúra dlhodobo koketovala s myšlienkou akéhosi okrídleného miniraketoplánu, či už s posádkou, alebo bez nej. Jedným z najlepších príkladov okrem X-37 môže byť aj navrhovaný a testovaný prostriedok X-38, ktorý mal slúžiť ako záchranný čln pre astronautov na ISS v prípade nejakej havárie. Z podobného konceptu „zmenšeného raketoplánu“ vychádzal aj projekt Európskej vesmírnej agentúry nazvaný Hermes.

Všetky tieto snahy ale nikam neviedli predovšetkým z finančných dôvodov. Projekt X-37 však zaujal americkú armádu, ktorá sa ho rozhodla realizovať z vlastných zdrojov. V roku 2004 prešiel pod Agentúru ministerstva obrany pre pokročilé výskumné projekty (DARPA) a od tej doby sa stal prísne utajovaným. V súčasnosti je jeho správcom U.S. Air Force.

Čo to teda X-37B vlastne je? Ide o robotický miniraketoplán, ktorého dĺžka je 8,8 metra a šírka 2,1 metra. Má aj vlastný nákladový priestor v pomere 2,1:1,2. Stroj štartuje vertikálne, za pomoci rakety Atlas V, a pristáva kĺzavo, podobne ako raketoplán. Na obežnej dráhe môže operovať vo výške 177 až 805 kilometrov nad povrchom Zeme. Stroj je svojimi rozmermi asi štvrtinový oproti raketoplánom, ktoré poznáme.

Jeho presný účel nie je známy. Avšak Boeing poskytol informácie, že X-37B sa využíva vo vesmíre na „testovanie nových technológii zaručujúcich dominanciu Spojených štátov amerických vo vesmíre aj v budúcnosti,“ a „na vykonávanie experimentov, ktorých výsledky sa následne skúmajú v pozemných laboratóriách.“ Na webe space.com sa objavila pred pár dňami anketa s otázkou: „Aké misie podľa vás X-37B vykonáva na svojej mesiace dlhej misii na obežnej dráhe?“ Takmer 57 tisíc ľudí (30 percent všetkých hlasov) hlasovalo za možnosť, že naozaj ide „iba“ o testy vesmírnych robotických technológií, zatiaľ čo 46,5 tisíc užívateľov vyjadrilo svoje presvedčenie, že stroj vykonáva (aj) špionážne úlohy.

Záberov „prísne tajnej“ X-37B je toľko, že by vám snáď dovolili urobiť si s ňou aj nejaké to selfie (teda … keby ste boli prezidentom). Skutočnou záhadou ale je, čo sa skrýva „pod kapotou.“

X-37B mal aj predchodcu s označením X-37A, ktorý bol menší, spadal ešte pod NASA a používal sa výhradne na testovacie účely. V roku 2011 oznámila firma Boeing práce na vývoji „céčka,“ ktoré by malo byť takmer dva krát také veľké ako súčasný model, a dokonca by malo byť schopné prepravovať na svojej palube až šesticu astronautov.

X-37 s označením A bol pomerne „jednoduchý“ skúšobný prostriedok, akýsi „atmospheric test glider,“ ktorý nemal vlastný pohon a do blízkosti vesmíru bol vynášaný špeciálnym lietadlom Scaled Composites White Knight (používaným aj na vynášanie SpaceShip One). Testy prebiehali od roku 2005.

V novembri 2006 americké letectvo oficiálne potvrdilo práce na novej verzii X-37B. Zatiaľ čo jeho predchodca operoval z Mohávskej púšte a tamojšej základne, B-čko svoj domov našlo na Floride, v slávnom Kennedyho kozmickom stredisku v hangároch ktoré kedysi obývali raketoplány.

Existujú zatiaľ dva miniraketoplány X-37B, ktoré do dnešného dňa absolvovali štyri lety do vesmíru. Tieto ich misie nesú názvy OTV-1, 2, 3 a 4. Prvá štartovala 22. apríla 2010 a trvala 224 dní. Potom nasledoval let v roku 2011 (druhý stroj) a 2012 (opäť prvý z dvojice). Každá z týchto misií bola dlhšia, ako predchádzajúca. Posledný let, OTV-4, začal 20. mája 2015, trval nepretržite neuveriteľných 717 dní a pristál 7. mája 2017 v Kennedyho vesmírnom stredisku. Už koncom tohto roka je plánovaný ďalší let X-37B.

Ani z jednej z doterajších misií nebol zverejnený jej účel. Avšak počas prvého letu v roku 2010 sa podarilo sieti amatérskych astronómov zachytiť dráhu stroja. Zistili, že v prvej fáze misie OTV-1 sa miniraketoplán objavoval každé štyri dni nad tým istým bodom a to vo výške 401 až 422 kilometrov. Tieto parametre sú typické pre vojenské špionážne satelity. Na druhej strane, oficiálne zdroje uvádzajú, že X-37B lieta vo výške okolo 320 kilometrov, čo je typické pre raketoplány, a zodpovedalo by to skôr testovacím úlohám. Zdá sa však, že jednotlivé dráhy a výšky sa počas dlhej misie často menia.

Projekt X-37 je splneným snom NASA. Háčik je len v tom, že ho táto vesmírna agentúra nevlastní. Kvôli škrtom (nenávidené to slovo u všetkých vládnych inštitúcii od americkej NASA až po slovenské nemocnice) sa ho musela vzdať. Avšak po nádejnom projekte začala pokukovať armáda a tá ho nakoniec aj zrealizovala. Bude trvať desaťročia, kým sa dozvieme pravý účel týchto misií. A aj keď vojaci usilovne tvrdia, že sa stroj v žiadnom prípade nevyužíva na špionážnu činnosť, z histórie možno usúdiť pravý opak. Ale to je len domnienka.

Vesmírna superzbraň Zlaté oko – nie nepodobná raketoplániku U.S. Army – z rovnomenného dobrodružstva agenta nula nula sedem s povolením zabíjať (aj keď prekračovať maximálnu povolenú rýchlosť na diaľnici mu povolené ževraj nebolo), napríklad dokázala vystreľovať smrtiace elektro-magnetické impulzy, ktoré by boli schopné úplne ochromiť dodávky elektrickej energie v celom Londýne (just saying…) 🙂

Zdroje:

Zdroje obrázkov: