Astronomický klub Juraja Bardyho v Plevníku – Drienovom, Púchovský eko-astro klub, Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici pozývajú všetkých záujemcov z radov laickej i odbornej verejnosti na 32. ročník astronomickej expedície pod záštitou predseduTrenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslava Bašku – Perzeidy 2018.
Termín a miesto: 10. – 18. augusta 2018 – na lúke pod pamätníkom SNP vo Vrchteplej
Zameranie:
- Pozorovanie a fotografovanie meteorického roja Perzeidy a iných meteorických rojov
- Prednášky na astronomické (aj neastronomické) témy z úst profesionálnych astronómov, ale aj samotných účastníkov expedície
- Pozorovanie a fotografovanie Slnka (slnečných škvŕn a protuberancií)
- Fotografovanie objektov nočnej oblohy
- Pozorovanie a fotografovanie preletov družíc Irídií
- Obsluha meteorologickej stanice a heliografu
- Práca s astronomickými ďalekohľadmi a vyhľadávanie objektov na oblohe
- Diskusie mládeže s príslušníkmi policajného zboru, hasičského zboru, lekármi, a tiež predstaviteľmi zainteresovaných obcí a miest (starostovia, prednosta, …..)
Program a harmonogram prednášok bude spresnený na www.hvezdari.com .
Prečítajte si report od účastníčky predošlého ročníka, Martiny Birošíkovej.
Čo má spoločné učiteľ, strojár, programátor, kuchár, policajt a študent? Určite by sa našlo mnoho znakov, avšak v období maxima meteorického roja Perzeidy sa všetci títo ľudia a mnohí ďalší každoročne stretávajú pri pamätníku SNP v obci Vrchteplá, pretože ich spája záujem o astronómiu.
Minulý rok sme sa zúčastnili 31. ročníka astronomickej expedície, ktorú organizuje Astronomický klub Juraja Bardyho, Plevník-Drienové. V dňoch 11.-19. augusta niekoľko nadšencov stanovalo na lúke vo Vrchteplej. Pred mnohými rokmi chodilo na toto pozorovanie iba zopár ľudí, to sa ale výrazne zmenilo. Tento rok padali rekordy. Prihlásených bolo takmer 70 účastníkov, pri čom sa samozrejme pridali aj ďalší. Kapacita lúky je dostačujúca, objem kotla na guľáš taktiež, a tak sme spolu úspešne prežili krásny týždeň.
Denný program tábora, ktorý je založený prevažne na nočnom pozorovaní, začínal ráno o 9:00 hod., kedy sa spiacim údolím vždy zakričalo „Raňajky!“. Po tejto spoločnej aktivite nasledovalo spracovanie dát z predchádzajúcej noci. Astrofotografi začali premieňať surové snímky na výsledné skvosty. My mladší, ktorí sme pozorovali meteory, sme naklepávali dáta z odpozorovaných intervalov do medzinárodnej databázy IMO. Po splnení týchto milých povinností sme si občas spravili tzv. suchú prípravu na pozorovanie, ktorá spočíva v zdokonaľovaní poznania nočnej oblohy.
Poobedia nám vypĺňali prednášky. Veľká časť prednášajúcich bola tvorená samotnými účastníkmi expedície – Patrik Formánek – Základy astrofotografie s ukážkami vlastnej práce, Pavol Habuda – Kozmológia + ďalšie neoficálne prednášky, Jakub Černý – KOPR – nový pomocník pozorovania komét, Jakub Koukal – Čo nám o sebe prezradia lietavice, František Michálek – Čo rok na oblohe dal, Marián Rečičár – Mytológia planét, Michaela Špániková – Život na lane a Matúš Motló – Moje skúsenosti s astrofotografiou. Svojou návštevou a taktiež prednáškou Dynamické Slnko nás tento rok poctil pán Vojtech Rušin. Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá ale Vrchteplú navštevuje už niekoľko rokov, bol Jakup Kapuš, ktorý mal prednášku Prvá slovenská družica vo vesmíre. Dokonca nám predviedol techniku, pomocou ktorej s ňou spolu so svojím tímom komunikuje.
Ako správni pozorovatelia sme najväčšiu aktivitu vyvíjali počas noci.
Astrofotografická sekcia trávila čas na lúke, odkiaľ fotili najmä južný obzor, keďže ten má málokto z nich možnosť fotiť počas roka. Vo Vrchteplej majú najlepšie podmienky. Okrem planét a Mesiaca, ktorý nám tento rok bohužiaľ obmedzoval prvú polovicu expedície svetlom, fotili aj objekty hlbokého vesmíru, teda hmloviny, hviezdokopy, galaxie atď. Vďaka tomu, že na lúke je prístup ku elektrickej energii nemali problém so zapojením montáží a výsledné fotografie majú hodnotu. Nevynechali ani krásne časozberné videá tábora, na ktorých boli zaznamenaní ľudia aj obloha.
Vizuálni pozorovatelia meteorov boli rozdelení do skupín. Každá skupina mala svojho zapisovateľa. Vždy na začiatku a konci intervalu si každý pozorovateľ zahlásil počet hviezd v minimálne dvoch myslených trojuholníkoch, ktoré sa nachádzajú na oblohe. Vďaka tomu potom dokázal určiť svoju limitnú magnitúdu. Taktiež musel nahlásiť stred zorného poľa. Keď už každý vedel, kam sa pozerá a čo by mal vidieť, mohlo sa začať pozorovať. V momente, kedy pozorovateľ zbadá meteor, povie „Stop!“. To je znamenie pre zapisovateľa, ktorý si zapíše čas, číslo pozorovateľa, ktorý meteor videl, zaznačí si rojovú príslušnosť a jasnosť meteoru. Ostatní pozorovatelia skupiny vtedy stíchnu, aby nevznikal šum medzi pozorovateľom a zapisovateľom. Trvanie takéhoto pozorovania je veľmi premenlivé. Záleží to najmä od pozorovacích podmienok – oblačnosť, svetlo Mesiaca, svitanie… a taktiež od schopnosti pozorovateľov a zapisovateľa zostať v bdelom stave. Pozorovanie určite skončí, keď si zmeníte stred zorného poľa na nadir a rozhodnete sa spať.
Keďže má pozorovanie perzeíd dlhoročnú tradíciu, počas týchto rokov medzi nami vznikli veľmi dobré vzťahy. Preto sme spolu hravo trávili čas aj keď nám to pozorovacie podmienky nedovolili. Napr. sme počas noci v hlavnom stane hrali šarády a iné spoločenské hry. Niektorí využili hudobné nástroje ako harmoniky, keyboard a gitara, a sprestrovali tak pekné spoločné chvíle. Počas dňa bola usporiadaná detská táborová olympiáda, ďalej sme boli na výlete v Súľove a v Manínskej Tiesňave.
Minulý rok bol môj osobný ôsmy ročník na Vrchteplej a aj tento raz sa očakávania naplnili. Mali sme šťastie na dobré počasie, hoci jednu noc nás takmer odfúklo. Vďaka vysokej účasti astronómov sme sa mnohí veľa naučili. Zároveň sme utužili kolektív, a tak môžem povedať, že každým rokom sa domov odchádza ťažšie. Tento fakt nás našťastie motivuje ku organizácii kratších víkendových pozorovaní a iných astronomických podujatí v priebehu celého roka.