Posledný prelet sondy ESA-ROSETTA popri Zemi

Trinásteho novembra už poslednýkrát minie v tesnej blízkosti našu planétu vesmírna sonda ESA-Rosetta, ktorá je (z časového hľadiska) na polceste ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Aj keď z kozmodrómu Kourou odštartovala ešte 2. marca 2004, päť rokov už krúži na orbite okolo Slnka, kde s využitím zákonov nebeskej mechaniky naberá rýchlosť, potrebnú na úspešný dolet ku kométe. Jej letový scenár vyžaduje tri blízke prelety popri Zemi a jeden popri Marse.


Pri každej takejto „gravitačnej asistencii“ sa jej obežná rýchlosť okolo Slnka zvyšuje, tento posledný prelet navýši jej rýchlosť voči Zemi na 13,34 km/s. Keby sme jej takú rýchlosť dokázali udeliť hneď pri štarte, vlastne sme tých päť rokov mohli ušetriť. Na toto však nestačil ani najsilnejší kozmický nosič ESA Ariane 5G+, ktorý bol na jej štart použitý. Rosetta, s rozpočtom jednej miliardy eur, patrí k najprestížnejším projektom európskej kozmickej agentúry, veď historicky ide vôbec o prvý pokus ľudstva mäkko pristáť priamo na jadre kométy. K realizácii sondy Rosetta prispel aj košický Ústav experimentálnej fyziky SAV v rámci spolupráce so zahraničnými partnermi z členských krajín ESA.

Názov sondy skrýva v sebe hlbokú symboliku. Keď v roku 1799 Napoleonovi vojaci objavili pri osade Rosetta v delte Nílu kamennú dosku, ktorá obsahovala text napísaný v starovekej gréčtine a zároveň v egyptských hieroglyfoch, veľmi sa tým napomohlo rozlúšteniu dovtedy nezrozumiteľného egyptského písma. Týmto sa okná poznania histórie ľudskej civilizácie na Zemi pootvorili o tri tisícročia dozadu, keďže dejiny starovekej egyptskej ríše zrazu bolo možné čítať z nesmierneho množstva zachovaných hieroglyfových textov. Práve paralela s Rosettskou doskou inšpirovala vedcov z ESA pri hľadaní vhodného názvu pre misiu ku kométe slnečnej sústavy, ktorá bola objavená v roku 1969 ukrajinskými astronómami Klimom Čurjumovom a Svetlanou Gerasimenkovou. Tu však ide o pohľad do ďaleko hlbšej minulosti – a to asi 4,6 miliardy rokov – teda do doby, keď vznikala Slnečná sústava. Kometárne jadrá totiž pozostávajú z jej prvotného stavebného materiálu, ktorý sa až doposiaľ takmer nezmenil. Je nádej, že misia Rosetta zohrá v histórii ľudstva podobnú kľúčovú rolu ako kedysi Rosettská doska.

Samotná kozmická sonda pozostáva z dvoch častí – orbitálneho modulu (Orbiter), ktorý zostane na obežnej dráhe okolo kométy a pristávacieho modulu (Lander), nazvaného Philae, ktorý pristane a ukotví sa na povrchu kometárneho jadra. Z celkového počtu 21 vedeckých aparatúr je jedenásť inštalovaných na Orbiteri a desať na pristávacom module Philae. Detailné snímkovanie a spektrometria z paluby Orbitera v mikrovlnnej, infračervenej, viditeľnej aj ultrafialovej oblasti budú doplnené aj radarovými snímkami povrchu jadra, mikroskopickými snímkami emitovaných prachových častíc a analýzou neutrálneho plynu a plazmového prostredia na orbite. Philae sa po pristáti na povrchu jadra bude okrem snímkovania panoramatickou a mikroskopickou kamerou zaoberať aj fyzikálnymi meraniami a materiálovými analýzami na molekulárnej, prvkovej aj izotopovej úrovni. Za týmto účelom bude realizovaný aj malý sondážny vrt. Medzi ďalšími funkciami Philae nechýba rádiová tomografia jadra ako aj magnetický, plazmový, akustický a prachový monitoring.

Držme palce riadiacemu stredisku ESA-ESOC v nemeckom Darmstadte, aby sondu naviedli presne na požadovanú trajektóriu ku kométe. Po rozlúčke so Zemou už bude sonda po väčšinu svojej cesty hibernovaná, zo spánku ju ešte zobudia v júli 2010, aby sa ešte zblízka „pozrela“ na asteroid Lutécia, ktorý bude v tom čase míňať.