Začiatkom minulého týždňa NASA oficiálne schválila misiu Europa Clipper, a teda sonda už vstupuje do fázy, kedy ju čaká zhotovenie finálneho dizajnu, montáž a testovania. Návrh na uskutočnenie misie bol predstavený už v roku 2017 a jej cieľom je získať podrobnejšie informácie o Jupiterovom mesiaci Európa a spolu s plánovanou európskou misiou Jupiter Icy Moons […]
Kategória: Zahraničie
LightSail 2 už mesiac potvrdzuje funkčnosť solárnych plachetníc
Americkej neziskovej organizácií The Planetary Society sa ako ďalšej podarilo demonštrovať nový spôsob pohonu sond, od ktorého si viacerí sľubujú možnosť navštíviť vzdialené oblasti nie len slnečnej sústavy skôr, než by to bolo možné s dnešnými technológiami. Doposiaľ sme pri sondách totiž využívali dva spôsoby pohonu. Prvý zabezpečujú motory chemické, pri ktorých je ťah výsledkom […]
Starhopper prvýkrát poskočil
Minulý týždeň sme si pripomínali 50. výročie od prvého ľudského kroku na mesačnom povrchu a častokrát sa pritom skloňoval aj názov raketového nosiča Saturn V, ktorý je dodnes tou najsilnejšou raketou akú sme kedy vytvorili. To sa však môže čoskoro zmeniť a postarať sa o to má nová raketa od spoločnosti SpaceX – Big Falcon […]
Výnimočný Dragon ponesie na ISS výnimočné zariadenia
Po tom, čo v sobotu k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) dorazila posádka 60. expedície sa ju chystá navštíviť aj zásobovací modul Dragon spoločnosti SpaceX. Pre Dragon to bude už 20. let, no iba 18 z nich bolo určených na zásobovanie ISS, preto táto misia nesie názov Commercial Resupply Services (CRS) 18. Ako raketový nosič bol […]
Polstoročie od začiatku jazdy APOLLO 11!
Rok 2019 je mimoriadne významný. Pripomíname si moment, ktorý navždy zmenil beh našich dejín. Moment, vďaka ktorému sme na krátku chvíľu zabudli na všetky konflikty a rozdiely medzi nami. Moment, kedy sa celé ľudstvo spojilo. Tak poďme na to! Je 16. júl 1969, 15:32 európskeho času, raketa Saturn V štartuje z rampy 39-A z Kennedyho vesmírneho centra na americkej Floride. […]
India po vyše 10 rokoch opäť navštívi Mesiac
V posledných rokoch sledujeme nárast záujmu o výskum Mesiaca zo strany vesmírnych agentúr. Po čínskej misii Chang’e 4, izraelskej sonde Beresheet či stále častejším snahám NASA presvedčiť verejnosť, že sa v najbližších rokoch skutočne vracia na Mesiac, sa pridáva aj Indická kozmická agentúra (ISRO).
Starhopper od SpaceX si v polovici júna opäť poskočí!
Elon Musk na konci roku 2018 predstavil zatiaľ finálny dizajn hviezdnej lode Starship (ak nerátame výmenu konštrukčných materiálov a zmenu počtu motorov), ktorej testovací prototyp dostal názov Starhopper (v preklade Hviezdny skokan). Ten slúži na testovanie iterácií raketového motoru Raptor. So stavbou sa začalo už v ten istý rok a o šesť týždňov bol postavený exteriér prototypu. Mal priemer […]
Prvý európsky rover mieriaci na Mars dostal oficiálne meno
Rover ExoMars navrhovaný a budovaný v Spojenom Kráľovstve, ktorý by mal pristáť na povrchu Marsu v roku 2021 po dlhej dobe dostal pomenovanie. Ponesie meno britskej vedkyne Rosalind Franklin. Meno bolo zverejnené 7. februára 2019 britským ministrom pre vedu Chrisom Skidmorom a britským astronautom Európskej vesmírnej agentúry Timom Peakom v priestoroch spoločnosti Airbus, kde je […]
European Space Astronomy Centre
European Space Astronomy Centre, v skratke ESAC je zložkou Európskej vesmírnej agentúry neďaleko Madridu, domov družicových a planetárnych misií. Je to centrum, ktoré sa venuje technickej podpore, ale aj archivácií dát a ich distribúciou do celého sveta.
Nové európske gravitačné oči
Koncom 19. storočia dokázala fyzika vysvetliť väčšinu vtedy známých prírodných javov. Nikto vtedy ešte netušil, že k popisu mikrosveta atómov a častíc bude potreba kvantovej teórie a k presnejšiemu vysvetleniu gravitačného makrosveta teóriu relativity. Na začiatku 21. storočia sme možno v podobnej situácii i keď nemyslím si, že je potreba novej teórie. Áno, o vesmíre okolo nás toho vieme veľmi veľa. To veľa je ale odvodené prevažne z pozorovania elektromagnetického žiarenia od rádiových vĺn, cez svetlo až po žiarenie gama. Problém je v tom, že v celom našom vesmíre takto žiari iba asi 5% jeho celkovej hmoty. Z čoho sa skladá a ako sa chová jeho temný zvyšok? Pomôcť zodpovedať túto otázku by nám v budúcnosti mali umožniť pozorovania gravitačných vĺn, na ktoré sa pripravuje aj Európa.